Jozef
Kam dnes pôjdeme? Na druhú stranu mesiaca! Ale veď to je veľmi ďaleko! Nie je! Len sa už konečne musíme vymotať z mestečka Pag. A hneď kúsok za ním… aspoň tak domáci hovoria tomuto miestu, ktorým budú viesť naše najbližšie kroky. Majú aj na takýto názov dôvod. Ostrov Pag vznikol z miliárd schránok a kostier rôznych mŕtvych a skamenených morských živočíchov a prevažne pozostáva z vápenca.
Mohli sme ísť aj opačne, ale nakoniec sme sa rozhodli, že bude lepšie, keď budeme stúpať na najvyšší bod dnešnej trasy už ráno, keď ešte nebude až taká páľava. Síce ani potom nebude až taká páľava, veď nie je júl alebo august… proste sme šli takto. Veli Brig má 263 metrov výškových a je piatym najvyšším vrcholom ostrova Pag. Z mestečka Pag sme museli prekonať 260 výškových metrov, lebo sme začínali takmer od hladiny mora. Na vrchole sú dve lavičky so stolíkom i stojan na bicykle. Vedie tadiaľto totiž cyklochodník. My sme zaparkovali samých seba na lavičky a dobre sme sa občerstvili.
Chodník pod nohami sa nám mení. Kým na vrchol Veli Brigu vedie relatívne pohodlná betónová cestička, ďalej po modrej je to už celkom…, no proste potrebujete poriadnu obuv. Samá ostrá skala. Viac menej chodník ani nevidieť. Nevyzerá to vyšľapané. Členky si užívajú naplno. Treba dávať pozor na každý krok. Nie, že by sme sa báli, že môžeme stupiť na 30 miliónov staré fosílie, ale sú tu aj hady. Preto nám pohľad striedavo blúdi pod nohy a zároveň aj na krásne modré more nádherné…
Sme znovu na vrchole. Tentoraz je to Sveti Jure. Názov má asi podľa kostolíka, ktorý tu kedysi stál. Veľa z neho sa však nezachovalo. A z ostatných stavieb ešte menej. V 6. storočí tu stálo veľké byzantské opevnenie, ktorého súčasťou bol aj kostol sv. Juraja. Dodnes sú vidieť malé zvyšky kostola a časť vodnej cisterny… a okrem toho aj Pag, Pagský záliv i okolité kopce.
A sme na ďalšom kopci. Tentoraz Ledenik. Tu je vraj najviac tých fosílií vidieť. Nás však zaujalo niečo iné. Zase sú tu zvyšky nejakých stavieb. Tentoraz pozostatky pozorovacieho stanoviska z II. Svetovej vojny. Pozorovateľňa patrila do komplexu opevnení vybudovaných na obranu Pagu. Nemci odtiaľto kontrolovali Velebitský kanál a vstup do Pagského zálivu.
Čaká nás klesanie. A riadne. Z Ledeniku sme totiž videli pláž. Takže znovu k úrovni mora. Je máj, bude tam kľud. Pláž iba pre nás… A tá voda! Dostatočne studená, aby nás poriadne osviežila a nakopla na ďalšiu časť trasy. Už je ju vidieť! Je celá nahá. Tu niečo nesedí, veď malo byť vidieť iba pláž! No nič. Nech je čiernovláska na svojej časti pláže, my keď už sme tu, ideme tuto za skaly na našu časť. Rýchlo do plaviek a do vody. A už je to úplne v… práve prišla loď plná hlučných ľudí. Ešte že aspoň tá májová voda zostala. Aspoň tá nás nakopne na ďalšie kroky…
Čaká nás posledná čerešnička. Je ňou mys sv. Mikuláša. Pagská zátoka poskytovala bezpečný prístav pre lode. Keď fúkal mohutný vietor, bóra, ktorý sa v týchto miestach dokáže zmeniť na nárazy víchrice, námorníci boli radi, keď sa tu mohli ukryť. Preto tomuto mysu hovorievali aj Punta spasa (mys spásy). V blízkosti mysu bol v 14. storočí postavený malý kostol na počesť sv. Mikuláša, patróna námorníkov. Asi to malo svoj význam, lebo v mori pri kostole sa nachádza viacero potopených lodí. Kedysi tu býval aj terminál na vykládku hospodárskych zvierat. Blízke ohrady sa používali na karanténu zvierat a bolo tu aj karanténne zariadenie pre ľudí, kde sa museli zdržiavať námorníci cestujúci na Pag. Je na čase, aby sme sa do mestečka Pag vrátili aj my. Inak nestihneme večerné kúpanie!