Dnes je: streda - 24.4.2024, Meniny má: Juraj
Aktualizované: 23.04.2024

Fotografie z roku 2016



On-line: 9

Akcie: 815

Foto galérie: 649

Videá: 282

Odkazy: 576

Komentáre: 1455

Login:

Heslo:

Detail akcie Jaskyňa Brloh a vrch Kozlica na Veľký Piatok

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Vinco
Dátum:
piatok - 29.03.2024
Pohorie:
Tribeč
Vzdialenosť:
15.1 km
Čas:
5h 30m
Stúpanie:
518 m
Klesanie:
518 m
Náročnosť trasy:
5
Body do rankingu:
47.2
Mapa:
Turista sa
prih. / ospr.
účasť
Vinco Vinco
St - 27.03.
Roman Roman
St - 27.03.
SamoH SamoH
St - 27.03.
Jozef Jozef
St - 27.03.
Mišo Mišo
Št - 28.03.
Maroš Maroš
Št - 28.03.
Milka Milka
Št - 28.03.
Jožo Jožo
Št - 28.03.
Dušan Dušan
Pi - 29.03.

Fotky a videa Videné: 59

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Klátova Nové Ves, Kostrín – Klátova Nová Ves, rázc. – Horáreň Cibajky – Jaskyňa v lome – Predný brloh (358 m) – Jaskyňa Brloh – Zadný Brloh (394 m) – Trniny (495 m) – Kozlica (498 m) – Vres (485 m) – Klátova Nové Ves, Kostrín

Poznámka k akcii

Do pohoria Tribeč na prieskum dvoch jaskýň a na dva výhľadové kopce

Túto akciu/trasu sme s Jožom vymysleli na popud Romana

Na trase zažijeme toto:

  • preskúmame dve jaskyne – jaskyňu v jame a jaskyňu Brloh
  • vystúpime na štyri vrcholy z toho dva – Trniny a Kozlica – sú výhľadové
  • duchovne založený turisti si prídu na svoje pri návšteve Kostola Panny Márie, Kráľovnej anjelov
  • v obci sú aj dva kaštiele a tak keď budú sily môžeme si ich obzrieť
  • na konci turistiky bude pohostenie v Pizzérii pod Kostrínom – volal som do pizzerie a pani mi potvrdila, že na Veľký Piatok majú otvorené od 12.00 hod. a pečú pizzu a z pôstnych jedál ryby :-)

Logistika – doprava:

  • počet vozidiel sa prispôsobí podľa počtu prihlásených – 1. vozidlo Jožo, 2. vozidlo ja
  • cesta do štartu akcie z Piešťan trvá 50 min.
  • zraz je stanovený na 9.00 hod. na tomto mieste

Kto chce ísť, nech sa s dôverou prihlasuje. Dovidenia na Veľký Piatok v Klátovej Novej Vsi.

Komentáre:

Vinco

Vinco

1

Úvod

Táto akcia vznikla na podnet Romana. A keď mi o nej Jozef v práci povedal, tak som ho hneď nahnal do kreslenia tejto trasy. Bol som v tom, že vzhľadom na nezaujímavú destináciu pôjdeme na turistiku iba traja. No mýlil som sa. Trasa oslovila svojimi miernymi parametrami prekvapujúco viac turistov. A to je dobre. Na tejto túre sme prakticky navštívili najsevernejšiu časť pohoria Tribeč. Vzhľadom na to, že štartovacia dedina Klátova Nová Ves je neďaleko rodnej obce Sama, už chápem jeho účasť grin

Putovanie

Dve jaskyne

Mali sme a aj sme na trase navštívili dve jaskyne. Ale než sme k nim prišli zaujala nás prekvapivo, dá sa povedať architektonická stavba, dnes už chátrajúca Vápenka Cibajka. Postaviť ju dal zať Leopolda Haupt-Stummera – barón Tibor Biedermann von Turony a fungovala len rok / od roku 1929 do roku 1930. Podľa znaleckých slov Sama táto vápenka hasila a dodávala hasené vápno do cukrovaru. Nezapamätal som si však do ktorého.

Prvá Jaskyňa v lome je malá a nedá sa do nej ani vliezť. Navyše je situovaná v prudkom kopci. Naši chlapci (Roman, Samo a Dušan) síce vyliezli k dvom „dieram“, ale ako som povedal, do dier nevliezli.

Druhá Jaskyňa Brloh je o dosť väčšia. Zmestí sa do nej pár ľudí. Výzdobu má skúpu no nám i to stačilo. To, že sa jaskyňa volá Brloh svedčí aj to, že na zemi v jaskyni je množstvo zajačích bobkov a sú v nej vyhĺbené menšie diery/brlohy.

Vrchy – Brlohy

Ako prvý sme navštívili Predný Brloh. Je v susedstve jaskyne a cesta k nej vedie priamo cez tento vrchol. Na vrchol sme vystúpili aj pri návrate od jaskyne a pokračovali tak k druhému vrcholu na našej trase.

Ja som bol v tejto fáze putovania na konci kolóny. Pod Zadným Brlohom mi Jozef niečo nezrozumiteľne mrmlal, ale ja som ho vôbec nepočul. Až neskôr som pochopil, čo mal na mysli. Zdalo sa, že na tento kopec ani nepôjdeme, no mýlil som sa. Keď som dorazil k mojim čakajúcim kolegom a po pokarhaní, že obišli kopec som dostal odpoveď, že ony vôbec nechcú kopec obísť a že ma len čakali. A tak sme vystúpili aj na Zadný Brloh a čo viac, spravili sme si na ňom aj krátku gastronomickú a pitnú prestávku. Prišla nám vhod.

Výhľadové kopce

Trniny
Mali byť pôvodne iba dva, no napokon boli tri. Ale pekne poporiadku. K prvému z nich bolo treba prejsť štyri kilometre. Cesta bola príjemná, dá sa povedať hrebeňová a sem tam sa ukázali aj prvé výhľady. Táto časť trasy už mala charakter kamenistý. Prvým vrchom tohto hrebeňa, ktorý sme navštívili bol vrch s názvom Trniny. Ponúkal výhľady iba na jednu stranu, no i tie boli parádne. Podunajská pahorkatina je domovom viacerých obcí, no nášmu výhľadu dominovalo mesto Topolčany.

Kozlica
K ďalšiemu kopcu to nebolo ďaleko. Po sedemsto metroch nás privítala čerešnička dnešného programu Kozlica. Na jej vrchole boli aj výrazné a väčšie kamene vhodné na pózovanie. Mnohí z našej výpravy kamene využili na imidžové fotografie. Na Kozlici sme chvíľu pobudli a dali si prestávku. Nie však príliš dlhú, lebo na vrchole fúkal svižný vietor. Kopec obsahuje aj ohnisko, tak ako aj kopce predchádzajúce. My sme ich služby nevyužili. Dnes sme na opekanie neboli pripravení.

Vres
No a práve na Kozlici, na poslednom kopci podľa nášho naplánovaného itinerára sme sa svorne rozhodli, že vystúpime aj na tretí. Nik neprotestoval, to musím spomenúť. Čakal nás relatívne prudší zostup i výstup na posledný kopec takisto posiaty kamením. Vres tiež ponúka obmedzené výhľady. O tri kopce opodiaľ je miestečko s turistickým posedením. Tiež sme ho využili na oddych a posilnenie. Ale iba krátko, kvôli sviežemu vetríku, ktorý tu tiež panoval. Všeobecne dnes okolo dvanástej mal vietor zosilnieť a to sa potvrdili. Zato počasie nám prialo viac. Avizovaná oblačnosť sa dostavila nie o dvanástej, ale až na konci našej trasy a to bolo fajn.

Záver

Záverečná časť trasy bola pohodová, pozvoľne klesajúca. S vedomím, že nás čaká občerstvenie v miestnej Pizzérii pod Kostrínom sa nám išlo ľahšie. Tak ako som spomenul. Záver patril posedeniu v príjemnom prostredí pizzérie a s plnými bruškami sme sa po rozlúčení rozišli do svojich domovov.

Tradične, ďakujem všetkým zúčastneným za účasť a za to, že svojou nezištnou prítomnosťou obohatili atmosféru tejto vynikajúcej turistickej akcie. Ešte raz všetkým veľká vďaka a nabudúce DOVIDENIA.

komentár: 1482 pridaný: 31.03.2024 - 21:35

Reakcie na komentár: 1482

Jozef

Jozef

1

Konečne poriadny víkend pred nami. Svojimi parametrami sa blíži k tomu ideálnemu víkendu. A keďže ideálny stav dosiahneme zriedkakedy, a neraz ani to, iba sa k nemu priblížime, sme spokojní aj s tým, čo práve prichádza. Veľká noc, sobote a nedeli prišli na pomoc piatok a pondelok. Škoda, že každé ročné obdobie nemá takýto víkend. Keďže sa naši zamestnávatelia na to pozerajú trochu inak, buďme radi, že je to aspoň raz za rok. No, ale čo s tým?

Priestor na turistiku parádny. Počasie? Snáď nebude rovnako nepriaznivé štyri dni po sebe. Tak v ktorý deň pôjdeme niekam? Piatok! Prečo piatok? Lebo je prvý a na meteorologické predpovede sa nie vždy dá spoľahnúť! Ale v sobotu má byť krajšie počasie! Má, ale platí veta spomínaná pred touto! A teraz netradične prebehnem udalosti a zhodnotím, že v piatok bolo naozaj najlepšie počasie. Na jar býva veterno. Tento parameter sa nezmenil. Teplota bola neskôr možno lepšia, ale výhľady, tie boli najlepšie v piatok. Tentoraz sme mali šťastie a ten piatok bola správna voľba.

Saharský piesok sa na nás valí. Podľa niektorých internetových stránok dokonca vyhlásili oficiálne smogovú situáciu! Neviem, či aj u nás, ale minimálne v Čechách. Paráda, keď sa dá, netreba váhať! V piatok modrá obloha, a neskôr? Viditeľnosť každým dnom schytávala viac a viac. Saharský piesok, mohutný prísun, valí sa vlna za vlnou. Možno to vysvetľuje aj to oteplenie.

Česko i my sme na tom ešte dobre. Nad Švajčiarskom je vraj 180 000 ton prachu zo Sahary. Vidieť to aj z družíc. Vo Francúzsku úrady vyzvali ľudí z južného Francúzka, aby sa vyhýbali intenzívnej fyzickej námahe, najmä tí, ktorí majú problémy so srdcom, alebo dýchacími cestami. Vravíte si, že chudáci Švajčiari? Veď by im mohlo poškriabať lyže! Toľko tam napadalo, že by podľa niektorých internetových stránok aj mohlo. Schytali to naplno? Kto ho vie. Sahara ročne uvoľňuje 60 až 200 miliónov ton minerálneho prachu, takže ostatní nie sú v bezpečí. Napríklad v roku2018 v určitých častiach Slovenska napadala tona saharského prachu na štvorcový kilometer. Na Balkáne sa vyskytol špinavý, alebo aj krvavý dážď.

Stále si myslíte, že blbosť? A riadna! Veď pobrežie Afriky je od nás 1400 – 2000 kilometrov? Je, vzdušnou čiarou, podľa toho, z ktorej krajiny meriate vzdialenosť. Mám však zlú správu. Saharský piesok vetrisko dofúka až do Južnej Ameriky a tá je asi o ďalších 1000 kilometrov ďalej, aspoň čo sa najbližšieho cípu týka. Obávam sa, že keby ste k tomu pripočítali ďalších 1000 kilometrov, aj tam by v prípade priaznivého vetriska ten piesok dofúkalo.

Stále si vravíte, aký saharský piesok? Na internete môžu písať všeličo? Aj píšu, nielen teraz. Ale tentoraz sa prizrite svojmu autu. Teda, ak ho parkujete vonku. Aj na ňom vidieť ten piesok. Proste saharský piesok znižuje slnečný svit i viditeľnosť. A tentoraz si to všimol i taký ignorant, ako ja. Prečo to vlastne príroda robí? Medzi ľuďmi sa traduje, že všetko zlé je na niečo dobré. Aj v tomto prípade. Vraj to pomáha našej pôde. Piesok zo Sahary obsahuje minerály, potrebné pre rast rastlín, ako napríklad fosfor. Pre taký Amazonský prales je prúdenie zo Sahary životne dôležité. Bez saharského piesku by jeho vegetácia nebola taká bohatá.

Ale teraz k akcii samotnej. Iba krátko, aby som neopakoval to, čo už Vincent spomínal. Roman sa vytasil s vínom. Pôvodne malo iba bronzovú medailu. On sa však s ním trochu pohral a klinčekmi, varením a kto vie čím ešte (tajomstvo šéfkuchára) ho vylepšil na striebornú medailu. Zvyčajne to dobre padne na nejakej zimnej túre ako štartovací nápoj. Padlo aj tentoraz, na túto zimnú sezónu na posledný krát.

Skorá jar má výhody. Lístky na stromoch ešte nie sú, alebo sú primladé a hlavne primalé. Preto z takýchto nižších pohorí bývajú o niečo lepšie výhľady ako cez leto. Preto sme zavítali iba tuto kúsok. Niektorým sa to aj zdalo, že iba kúsok za dedinou. Lenže trasa sa nám vyvíjala doslova za pochodu. A po zime my nešportovci, proste sme sa zadýchali a zapotili aj tu. Niekde tú kondičku musíme získať. Teda česť výnimkám. Ale tie nech sa vyjadria samé. Ja som hovorca welness teamu. A my to vidíme takto…

Už len na upresnenie, táto časť pohoria nie je úplne najsevernejšia. Tribeč sa svojim okrajom dotýka mesta Partizánske. Práve tu môžeme nájsť najsevernejší vrchol Okrúhla hôrka s 284/285 metrami. Jedna mapa uvádza jednu výšku, druhá inú a ja nemám taký dlhý meter, aby som to zmeral osobne. Vlastne ani skúsenosti a ani chuť. Ešte ďalších asi 8 kilometrov vzdušnou čiarou a sme na najsevernejšom vrchole Tribeča. Tam však tentoraz nejdeme. Možno niekedy nabudúce…

PS: takže ja občas nezrozumiteľne mrmlem? Asi som sa nechal inšpirovať tými brlohmi. Bolo ich tam dosť. A mrmlem asi aj pri iných príležitostiach…

komentár: 1483 pridaný: 01.04.2024 - 16:48