Dnes je: utorok - 21.5.2024, Meniny má: Zina
Aktualizované: 20.05.2024

Fotografie z roku 2013



On-line: 3

Akcie: 824

Foto galérie: 658

Videá: 285

Odkazy: 578

Komentáre: 1471

Login:

Heslo:

Detail akcie Veľký Inovec a Starohutský vodopád

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Jozef
Dátum:
streda - 06.05.2020
Pohorie:
Pohronský Inovec
Vzdialenosť:
20.8 km
Čas:
7h
Stúpanie:
853 m
Klesanie:
853 m
Náročnosť trasy:
6
Body do rankingu:
67.4
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Vinco Vinco
Ut - 05.05.
Jozef Jozef
Ut - 05.05.
Miriam Miriam
St - 06.05.
Dušan Dušan
St - 06.05.

Fotky a videa Videné: 46

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Veľká Lehota – Prameň Žitavy – Štambrk – Pod Malým Inovcom – Inovecké sedlo – Veľký Inovec, lúka – Veľký Inovec (901 m) – Loksová lúka – Stará Huta – Starohutský vodopád (5m) – Jašeková skala – Sedlová skala (778m) – Sedlová skala, sedlo – sedlo Kuchyňa – Veľká Lehota

Poznámka k akcii

Toto je náhradná akcia za zajtrajšiu upršanú akciu vo Veľkej Fatre – túto akciu si dáme inokedy.
Odchod na akciu je z Lepoldova od Joža o 7.00 hod.
Cesta do Veľkej Lehoty trvá autom 1 hod. 9 min.

Aké lákadlá nás čakajú na tejto akcii:

Sedlová skala: jedno z najkrajších vyhliadkových miest pohoria Pohronský Inovec s výhľadmi na Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy, Poľanu, Nízke Tatry, Veľkú Fatru a Vtáčnik. Ide o andezitové bralo.
Jašeková skala: ďalší vyhliadkový bod – andezitový skalný útvar, odolávajúci erózii (na rozdiel od okolitých hornín).
Starohutský vodopád: jeden z najmohutnejších vodopádov stredoslovenských vulkanitov – 5 m vysoký vodopád
Veľký Inovec: Najvyšší vrch pohoria s obmedzenými výhľadmi. Kúsok pod ním možnosť občerstvenia v chate pod Veľkým Inovcom
Prameň rieky Žitava: Tu toho asi veľa neuvidíme a asi ani nebudeme chcieť veriť, že rieka Žitava je 99,3 km dlhá (15. najdlhšia rieka Slovenska)

Tu sa veru asfaltu už nevyhneme, najmä na poslednom úseku trasy.

Ako Hostia boli Jožovi priatelia Miriam (kolegyňa) a Dušan (bývalý spolužiak).

Komentáre:

Jozef

Jozef

1
zobraziť foto

Tak teda dobre, pôjdeme v utorok. Po pár dňoch zisťujem, že nemôžem. S Vincentom znovu hľadáme spoločný voľný deň. Nachádzame nedeľu. Cez víkend sme nechceli nikam ísť, lebo korona, ale tak dlho sme nikde neboli, že aj nedeľa zrazu vyhovuje. Dlho nám to nevydržalo a nevyhovovala už ani nedeľa. Tentoraz Vincovi. Nakoniec sme mali šťastie v podobe stredy. Tak, deň máme jasný, už len trasa. Teraz to pôjde ako po masle. Aj šlo. Krížna. Lenže ako sa blížila streda, blížili sa i dažďové mraky.

Spustilo sa ďalšie kolo telefonátov. Už aj Miro bol viac ako iba nalomený, zrazu chcel ísť. Lenže v stredu ráno mal vykládku v Žiline. Nevadí, pri Krížnej má pršať, ale pri Žiline možno nie. Ako sa ukázalo, vadí, lebo aj tam má pršať. No nič, boli sme tak blízko… Tentoraz neškrtá Miro nás a našu akciu, ale my jeho. Proste smola. Na Severe, strede i východe Slovenska dážď. To nám zúžilo náš manévrovací priestor na juhozápad. Automaticky škrtáme roviny a miesta, kde sme už boli. Okruh možností navyše radikálne zmenšujeme podmienkou – musí to byť jedna z akcií z chlievika „Naše túžby“. Niektorí sa totiž nevedia ovládať a tak sa roztúžia, že tam potom svieti množstvo akcií… Mnohé z nich potom dlho – predlho čakajú na svoj deň. A my s nimi. Takto nejako sme dospeli k dnešnej akcii – dlho a kľukato, ako tok rieky Žitava, ktorej prameň chceme vrámci tejto akcie navštíviť.

Síce nás nemalo byť veľa, ale stalo sa. Máme dvoch hostí. Obaja majú mobily s fotoaparátmi a patrične to zneužívajú. Po dlhej dobe som ja za svoje fotografovanie i Vincent za svoje natáčanie neboli tŕňom v oku. Tentoraz sme nezdržovali. Nie že by sme nefotili či nenatáčali, ale naši hostia neboli o nič lepší. Takže sme veľmi pripomínali Japonskú expedíciu. Áno, občas vzduchom letel i blesk. Našťastie iba z fotoaparátu.

Ale celkovo to s tým zdržovaním asi neukecám. Údaje z čarovnej Vincovej skrinky proste nepustia. Síce ju má podľa mňa jemne pošahanú, lebo mu zakaždým ukazuje o 2 – 3 kilometre viac ako v skutočnosti prejdeme… Lenže keď ide so mnou, tak má priemernú rýchlosť 3 kilometre za hodinu ale keď ide s Borisom a bezo mňa, tak má priemernú rýchlosť 4,5 km. Nie, nešli na bicykli. V oboch prípadoch poctivo peši. Môže mu to síce ukazovať skreslené údaje, ale ten trend je jednoznačný. Tu proste ťahám za kratší koniec lana. Na svoju obhajobu poviem, že na tejto akcii som sa zlepšil. Na konci akcie čarovná skrinka Vincentovi ukazovala priemernú rýchlosť 3,3 kilometra za hodinu.

Už dávnejšie som plánoval navštíviť prameň nejakej z našich riek. A chcel by som v tom sem – tam pokračovať. Dnes sa nám podarilo navštíviť prameň Žitavy. Pred rokom 1992 by sme ani nevedeli kde presne máme ísť, pretože za prameň rieky Žitava sa považovalo viacero miest. Sám Slovenský vodohospodársky podnik v tom nemal jasno a rozhodol sa jednoznačne určiť prameň. Nakoniec za prameň Žitavy určil kúsok zeme na okraji obce Veľká Lehota. Tento pozemok je trvale zamokrený a plný výmoľov a studničiek. Tieto studničky vytvárajú jarčeky, ktoré sa v nižšej časti sústreďujú do jedného prúdu. Žitava je s tokom dlhým 99,3 km naša 16-ta najdlhšia rieka. Popravde, prameň rieky som si predstavoval trochu inak. Vlastne, úplne inak. Tak ako my ľudia, ani pramene nie sú rovnaké. Možno nabudúce navštívime prameň, ktorý bude bližšie mojim predstavám o prameni.

Lepšie sa cítim za fotoaparátom, ako pred fotoaparátom. Nie je to až také zriedkavé medzi fotografmi. Je jedno, či sú to profesionáli, alebo amatéri. Tentoraz však bola s nami po prvý krát Miriam, ako jeden z hostí. Fotí často, a je to aj na tých fotkách vidieť. Preto sa stalo, že pred objektívom som bol častejšie, ako zvyčajne. Podarilo sa mi však pomstiť sa, a na nejednej fotke je zachytená i Miriam.

Našim druhým hosťom bol Dušan. Nebol ideálne obutý, oblečený a ani na turistike dávno nebol. Všetko bolo proti tomu aby šiel, ale on proste išiel. Zvládol to napriek všetkým okolnostiam a v cieli si pri aute ešte zatancoval. Za ten tanec môže obecný rozhlas, lebo zrovna spustil nejakú ľúbivú melódiu…

komentár: 728 pridaný: 07.05.2020 - 22:02