Dnes je: sobota - 20.4.2024, Meniny má: Marcel
Aktualizované: 18.04.2024

Fotografie z roku 2012



On-line: 6

Akcie: 814

Foto galérie: 648

Videá: 281

Odkazy: 576

Komentáre: 1454

Login:

Heslo:

Detail akcie Poludnica

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Jozef
Dátum:
sobota - 22.08.2020
Pohorie:
Nízke Tatry
Vzdialenosť:
12.77 km
Čas:
7h
Stúpanie:
1167 m
Klesanie:
1167 m
Náročnosť trasy:
6
Body do rankingu:
68.8
Mapa:
Turista sa
prih. / ospr.
účasť
Miriam Miriam
Št - 20.08.
Vinco Vinco
Št - 20.08.
Maroš Maroš
Št - 20.08.
Jozef Jozef
Pi - 21.08.

Nemôžem ísť. Musím byť chvíľu trpezlivý a potom sa uvidí…

Fotky a videa Videné: 152

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Liptovský Ján, hot. Ďumbier – Javorovica (1062 m) – Okrúhla (1085 m) – sedlo Rakytovica – Predná Poludnica (1480 m) – Poludnica (1549 m) – Kúpeľ (1270 m) – sedlo Rakytovica – Liptovský Ján, hot. Ďumbier

Poznámka k akcii

Za vrcholmi Nízkych Tatier mimo hlavného hrebeňa II.

Ďalšia zo série turistických lahôdok, láka najmä prudkým stúpaním na viacerých úsekoch. Trasa bude ideálna na otestovanie stavu priedušiek a pľúc zúčastnených.

Niektorí nazývajú Prednú Poludnicu „balkón s výhľadom na Liptov“.

V blízkosti turistického chodníka sa nachádza jaskyňa Kamenné mlieko, nazývaná aj „Židovská jaskyňa“. Jaskyňa je dlhá približne 35 m. Trasa umožňuje turistom absolvovať množstvo prestávok, jednu z nich môžeme venovať aj prieskumu jaskyne. Takže nezabudnite si svetielka.

Predpokladaný odchod o 06:00 hod. z Leopoldova. Autom pôjdeme cez Nitru a ďalej Donovaly…

Komentáre:

Vinco

Vinco

1

Príprava na akciu
Prípravy začali už v pondelok. Moja myšlienka sa stretla s Jožovou túžbou. Akciu sme resuscitovali, pretože 9.8.2020 „skapala“, kvôli protestom Dušovho auta. Jožo akciu oživil a prihlásil seba i Miriam. Avšak v piatok (deň pred akciou) zasiahla nepríjemná udalosť a tak musel Jožo svoju účasť odvolať. V piatok večer sme ostatní telefonicky potvrdili svoju účasť.

Cesta do miesta akcie
Budík mi zvoní 4.30 hod. Bez mihnutia oka vystrelím z postele. To nie ako keď idem ráno do práce grin nie a nie vstať. Sprcha, ranná hygiena a bez raňajok som vyrazil skôr, aby som mal nejakú časovú rezervu. Pri jazde sa riadim „čarovnou skrinkou“, ktorú som večer asi hodinu prehováral pri plánovaní cesty. Musel som vložiť do trasy zaujímavé body. A to:

  • predajňu OBI v Nitre (nastupoval Maroš) a
  • ja viem ktorú ulicu grin v Zlatých Moravciach (nastupovala Miriam). Číslo som nevedel. No telefónne číslo mi pomohlo.

Keď som vchádzal do Nitry všimol som si, že nad Zoborom bude svitať a tak som nelenil a spravil jeden záber. Spomenul som si na východy slnka na akciách s Romanom a preto som túto nádhernú scenériu nemohol obísť a pre Romana nezdokumentovať.
Obidvoch spoluturistov som úspešne „naložil“ a v zdraví doviezol do Liptovského Jána. Na miestnom parkovisku pri penzióne Horec sme zaparkovali a mohli sa vydať naproti dobrodružstvu.

Smerom hore
Začali sme šliapať. Zatiaľ iba po rovinke. A hneď na úvod sme urobili dve navigačné chyby. Na vine bola nepozornosť v čase úvodných dialógov. Je to stará bolesť, ktorá sa objaví vždy, keď sa s niekým stretnete po dlhšom čase.
Kráčame ďalej. Míňame po ľavej strane penzión Limba a tu zrazu precitnutie. Rovinka zmizla a nastúpila naklonená, hodne naklonená, brutálne naklonená rovina grin Pľúca sa okamžite zapojili do práce. Po vrch Javorovica nás potešil iba jeden oddych, mierna rovina. Vrch Javorovica je tak bokom, ale nepohrdli sme prvými výhľadmi ktoré ponúka.
Tesne pred sedlom Rakytovica sme využili sedenie pri poľovníckej chatke. Tu sme nabrali sil pred 420 m nepretržitým stúpaním na Prednú Poludnicu.
Približne v strede tohto stúpania nás fyzicky i morálne podporila jaskyňa Kamenné mlieko. Poskytla nám potrebný oddych a zaujala nás pri preskúmavaní jej útrob. Podarilo sa nám v nej zobudiť jedného netopiera, ktorý vystrašene poletoval na jej konci. Neboli sme tu sami. Spoločnosť v jaskyni a sporadicky aj počas túry, nám robila rodinka (muž, žena a dve asi 6–8 ročné deti).
Posledná časť tohto stúpania vrcholí na Prednej Poludnici. Zriadili sme na nej prvý vrcholový tábor. Okrem nás vrchol obsadilo ďalších šesť turistov. Prestávku sme si riadne užili. Jesť a mať takéto exkluzívne výhľady sa len tak často nepritrafí. Vrchol ponúka vidieť naraz Malú a Veľkú Fatru, Chočské vrchy, Západné a časť Vysokých Tatier? Pre mňa top výhľadové miesto a potvrdila to aj Miriam a Maroš. Takže, kto tu nebol odporúčam návštevu. Len malá poznámka – stúpanie sem bolí grin
Keď sme sa dostatočne nabažili krásami, vyrazili sme naproti Poludnici. Poznáte to slovné spojenie? Keď nemôže hora k turistovi, musí turista k hore smile pravdu povediac Poludnica nie je príliš ďaleko. Za chvíľu sme dorazili do druhého vrcholového tábora dňa. Tento kopček je o kúsok vyšší a tak svojimi výhľadmi nezaprie predchádzajúci vrchol. Aj tu sme plnými dúškami hltali impozantné výhľady. Vrchol je často navštevovaný a ani tu sme neboli sami.
Pre Maroša bude mať od tohto dňa Poludnica výnimočnú príchuť. PAT a MAT poveril Miriam, aby mu slávnostne odovzdala certifikát za celkovo odchodených 1812 km. Týmto ešte raz gratulujem Marošovi palec hore a prajem do ďalších kilometrov hodne zdaru. Po prestávke a oceňovaní vrcholovými medailami sme vyrazili ďalej.

Smerom dole
Ono nie je to až taká pravda, že smerom dole. Pred tým, kým príde klesanie je treba vystúpiť ešte na vrch Kúpeľ. Pred ním sme sa kochali krásnymi skalnými útvarmi a malými jaskynkami (otvormi), okolo ktorých sa postupuje. Tesne pred koncom je skalné okno, ktorým sa dá prejsť na druhú stranu skalného kopca. Proste nádhera.
Po Kúpeli (ale vo vlastnom pote grin) už prišlo naozajstné klesanie. Je príjemnejšie vôbec nie prudké a poskytuje oddych unaveným nohám. Po ceste dole sme ešte narazili na prameň, ktorý sme využili na osvieženie. Po 100 metroch sa cesta spája v bode Rakytovica a ďalšie pokračovanie sme absolvovali už po známej ceste no v opačnom smere. A tu nastala tretia navigačná chyba grin ale Maroš si to včas všimol – ďakujeme. Nasledujúce klesanie sme si s radosťou grin vychutnávali. Do Liptovského Jána sme dorazili v neznesiteľnom „úpeku“. To sme ešte nevedeli čo nás čaká cool grin

Prekvápko
Prišli sme k autu na parkovisko. Maroš rezolútne nariaďuje grin Vinco otvor konečne to auto! Chytám kľúč a mačkám tlačítko a auto nič. Proste nič. Nechce sa otvoriť. Prúser. Vyberám mechanický kľúč a otváram vodičové dvere. Očakávané zvukové signály a svetielka na palubovke – nič. Auto skapalo, teda presnejšie batéria skapala. Čo teraz. No nič, volám asistenčnú službu Renault a popisujem problém. Podarilo sa. O hodinu dorazil z Ružomberka mechanik a pomohol nám naštartovať auto. Povedal, že cestou domov sa mi batéria nabije.
Bez plánovaného pohostenia a občerstvenia sme príjemné unavení a s nezabudnuteľnými grin zážitkami vyrazili domov.

Dovetok 1
Bolo mi obidvoma členmi prízvukované, aby som nezabudol Jožovi poďakovať grin, za naplánovanie tejto výnimočnej, „nenáročnej“ grin akcie.

Dovetok 2
Dnes v nedeľu chodím po byte ako Pinocchio. Chôdza po schodoch je pre mňa veľká výzva. Dvojmesačná turistická prestávka sa na mne riadne podpísala. Tieto stavy som zažíval v roku 2012 na prvých mojich akciách. Ale i tak som nesmierne rád, že akciu „spískal“ a pre nás odvážnych pripravil Jožo. Zaprisahal som sa, že už nikdy nepoužijem slová „môžte banovať“, ale táto akcia si to vyžaduje porušiť.
Naozaj, kto chce zažiť vrcholný turistický zážitok, musí túto „Jožovu akciu“ absolvovať.

Úplne na koniec
Na tejto akcii Joža v roli fotografa zastúpila Miriam. Verím a bol som svedkom, že rolu zvládla na jedničku. A preto sa teším na pondelok, keď si budem môcť jej fotografie stiahnuť z pracovného disku a vložiť do galérie k akcii.

Ďakujem Miriam a Marošovi za príjemnú a nezabudnuteľnú spoločnosť na tejto akcii.

komentár: 810 pridaný: 23.08.2020 - 18:14