Vinco
Kto si počká, ten sa dočká
Je ráno, vyrážam z domu. Po ceste v Piešťanoch naberám benzín, pri Kauflande naberám Miša, v Leopoldove naberám Joža a Duša. Odchádzame na akciu tentoraz Renátkiným autom. Prečo? Lebo som zvedavý, ako zvládne Clio jazdu po diaľnici plne naložené. Aj pre auto to bude nová skúsenosť, tak ako pre mňa skúsenosť s novou trasou, ktorú vymyslel roztúžený Jozef.
Pred odchodom z Leopoldova som si do navigácie narýchlo nastavil obec Bzenica. Keď som v cieli obišiel odbočku na Revištské Podzámčie zrazu v aute vypukla nespokojnosť. Až potom som si uvedomil svoj omyl a musel sa pri Furmanskej kolibe otočiť. Táto navigačná chyba však mala aj svoju výhodu. Vedeli sme, kde po túre pôjdeme na jedlo.
A teraz o akcii.
Nebudem sa príliš rozpisovať. Napíšem iba to, čo ma zaujalo. Každý vie,
koľko slov padne na akcii pri rozhovoroch jednotlivých aktérov. Počas trasy
sa to akosi pomieša a každý hovorí z každým. A preto nikdy nie je
možné opísať všetky postrehy alebo závery z týchto rozhovorov. Myslím
si, že by to ani nikoho nebavilo to potom čítať.
Mňa osobne zaujala rozmanitá príroda a množstvo vody počas celej trasy. Voda tiekla vedľa nás, tiekla pod nohami, proste všade. Pri tomto som si uvedomil, aké je Slovensko bohaté na vodu. Mysľou mi prebehli informácie z médií, ktoré hovorili, kto a kde nám chce túto vodu „zobrať“. Robme všetko preto, aby sme o vodu neprišli. Je to jedno z bohatstiev, ktoré naša krajina má a musíme si ju všemožne chrániť.
Zaujali má tiež rozmanité stromy. Dušan by vám vedel rozprávať práve o stromoch, s ktorými mal úzky kontakt. Dodnes tieto stromy zanechali v ňom hlbokú emocionálnu stopu.
Fascinujúci výhľad sme zažili z Dolnoždanskej skaly. Je to naozaj impozantná skala. Na jej vrchole sme si spravili dlhšiu prestávku. Čas sme využili na jedlo, fotenie, ale aj odovzdávanie certifikátu Mišovi, ktorý práve na tejto akcii dosiahol vzdialenosť 540 km. Predstavuje je to šírku našej republiky. Účasť sme zaznamenali vo vrcholovej knihe, kde sme okrem zápisu nalepili aj nálepku spolku PAT a MAT.
Posledným bodom trasy bol zaujímavý hrad Revište. Príchod naň sme si trochu
zkomplikovali. Na hrad zo značky vedie cesta okolo veže dvoma smermi.
Samozrejme, že sme si vybrali tú komplikovanejšiu možnosť.
Hrad Revište je jeden z hradov, kde prebieha rozsiahla rekonštrukcia.
Poctivú prácu je vidno na každom jeho kúsku. Ľudom, ktorí sa na oprave
podieľajú patrí veľká vďaka. Z hradu sú kvalitné výhľady, ktoré sme
využili na obohatenie zážitkov. Ja osobne si ich budem dlho pamätať.
Naplniť ozývajúce sa prázdne bruchá sme išli, do
spomínanej Furmánskej koliby, ktorú sme si pred akciou „cielene“
obzreli. Svorne, okrem Miša, sme si dali divinový guláš, ktorý mne osobne
veľmi chutil. Návštevu vrelo odporúčam. Pohostenie sme ukončili
palacinkami, na ktoré nás nahovoril Dušo. Nakoniec on sám bol ten, ktorý
ich nemohol zvládnuť.
Pri príležitosti objednávania jedla sme zažili úsmevnú príhodu, ktorú
už pohotovo spomenul Jožo. To preto, aby sa na ňu náhodou nezabudlo
Suma, sumáru. Bola to opäť kvalitná akcia čo do miesta i zážitkov. Bol som rád, že som sa akcie zúčastnil. Ďakujem ostatným zúčastneným za spoločnosť.