Dnes je: streda - 1.4.2020, Meniny má: Hugo

Úvod

Aktualizované: 31.03.2020

Návštevy: 36886

Fotografie z rokov 2015

Login:

Heslo:

On-line: 6

Počet odkazov: 371 Počet komentárov: 686

Detail akcie 16.02.2020 - Vtáčnik

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: nedeľa - 16.02.2020
Pohorie: Vtáčnik
Vzdialenosť: 19.32 km
Čas: 6h 15m
Stúpanie: 899 m
Klesanie: 899 m
Náročnosť trasy: 6
Body do rankingu: 65.1
Mapa: zobraziť mapu
   
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Vinco Vinco Št - 13.02.2020
Jozef Jozef Pi - 14.02.2020
Duso Duso Pi - 14.02.2020
Miso Miso So - 15.02.2020

Fotky a videa z akcie:

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Revištské Podzámčie – Hradskou dolinou – podľa Vincovej tajomnej skrinky k horárni – Záhradnou dolinou – popri Bielom potoku – Všivavá – Dolnoždanská skala (631 m) – Medokýš, liečivý prameň – Bukovina – Revište (hrad) – Revištské Podzámčie

Poznámka k akcii

Odchod z Leopoldova o 07:00 hod.

Asi polovica trasy vedie po lesných cestách, ktoré môžu byť vo všelijakom stave. Tentoraz nás čaká:

  • Dolnoždanská skala: výhľady do Žiarskej kotliny a na Štiavnické vrchy
  • Medokýš v Bukovine: liečivý prameň bohatý na mangán a železo, hojne navštevovaný ľuďmi zo širokého okolia. Také niečo ako Chocholná
  • Revište, hrad

Komentáre:

Vinco Vinco 4
zobraziť foto

Kto si počká, ten sa dočká grin

Je ráno, vyrážam z domu. Po ceste v Piešťanoch naberám benzín, pri Kauflande naberám Miša, v Leopoldove naberám Joža a Duša. Odchádzame na akciu tentoraz Renátkiným autom. Prečo? Lebo som zvedavý, ako zvládne Clio jazdu po diaľnici plne naložené. Aj pre auto to bude nová skúsenosť, tak ako pre mňa skúsenosť s novou trasou, ktorú vymyslel roztúžený Jozef.

Pred odchodom z Leopoldova som si do navigácie narýchlo nastavil obec Bzenica. Keď som v cieli obišiel odbočku na Revištské Podzámčie zrazu v aute vypukla nespokojnosť. Až potom som si uvedomil svoj omyl a musel sa pri Furmanskej kolibe otočiť. Táto navigačná chyba však mala aj svoju výhodu. Vedeli sme, kde po túre pôjdeme na jedlo.

A teraz o akcii.
Nebudem sa príliš rozpisovať. Napíšem iba to, čo ma zaujalo. Každý vie, koľko slov padne na akcii pri rozhovoroch jednotlivých aktérov. Počas trasy sa to akosi pomieša a každý hovorí z každým. A preto nikdy nie je možné opísať všetky postrehy alebo závery z týchto rozhovorov. Myslím si, že by to ani nikoho nebavilo to potom čítať.

Mňa osobne zaujala rozmanitá príroda a množstvo vody počas celej trasy. Voda tiekla vedľa nás, tiekla pod nohami, proste všade. Pri tomto som si uvedomil, aké je Slovensko bohaté na vodu. Mysľou mi prebehli informácie z médií, ktoré hovorili, kto a kde nám chce túto vodu „zobrať“. Robme všetko preto, aby sme o vodu neprišli. Je to jedno z bohatstiev, ktoré naša krajina má a musíme si ju všemožne chrániť.

Zaujali má tiež rozmanité stromy. Dušan by vám vedel rozprávať práve o stromoch, s ktorými mal úzky kontakt. Dodnes tieto stromy zanechali v ňom hlbokú emocionálnu stopu.

Fascinujúci výhľad sme zažili z Dolnoždanskej skaly. Je to naozaj impozantná skala. Na jej vrchole sme si spravili dlhšiu prestávku. Čas sme využili na jedlo, fotenie, ale aj odovzdávanie certifikátu Mišovi, ktorý práve na tejto akcii dosiahol vzdialenosť 540 km. Predstavuje je to šírku našej republiky. Účasť sme zaznamenali vo vrcholovej knihe, kde sme okrem zápisu nalepili aj nálepku spolku PAT a MAT.

Posledným bodom trasy bol zaujímavý hrad Revište. Príchod naň sme si trochu zkomplikovali. Na hrad zo značky vedie cesta okolo veže dvoma smermi. Samozrejme, že sme si vybrali tú komplikovanejšiu možnosť.
Hrad Revište je jeden z hradov, kde prebieha rozsiahla rekonštrukcia. Poctivú prácu je vidno na každom jeho kúsku. Ľudom, ktorí sa na oprave podieľajú patrí veľká vďaka. Z hradu sú kvalitné výhľady, ktoré sme využili na obohatenie zážitkov. Ja osobne si ich budem dlho pamätať.

Naplniť ozývajúce sa prázdne bruchá sme išli, do spomínanej Furmánskej koliby, ktorú sme si pred akciou „cielene“ grin obzreli. Svorne, okrem Miša, sme si dali divinový guláš, ktorý mne osobne veľmi chutil. Návštevu vrelo odporúčam. Pohostenie sme ukončili palacinkami, na ktoré nás nahovoril Dušo. Nakoniec on sám bol ten, ktorý ich nemohol zvládnuť.
Pri príležitosti objednávania jedla sme zažili úsmevnú príhodu, ktorú už pohotovo spomenul Jožo. To preto, aby sa na ňu náhodou nezabudlo grin

Suma, sumáru. Bola to opäť kvalitná akcia čo do miesta i zážitkov. Bol som rád, že som sa akcie zúčastnil. Ďakujem ostatným zúčastneným za spoločnosť.

komentár 687 pridaný: 23.02.2020 - 14:27
Jozef Jozef 3

Všetko je jasné, účastníci, cesta autom vrátane pauzičky na kávu, dnešná túra vrátane čerešničiek a dokonca i počasie… Aspoň zo začiatku to tak vyzerá. Schádzame na chvíľku z diaľnice na pumpu Tekovské Nemce. Na rozdiel od Zamaroviec si neviem spomenúť, kedy sa nám tu stalo, že by bola kaviareň zatvorená. Fakt, nespomínam si ani na jeden prípad. Zato čo sa týka Zamaroviec, spomínam si hneď na dva prípady, kedy proste káva nebola. Oba tento rok a to je ešte len polovička februára za nami! Niekto môže namietať „Čo by si chcel v nedeľu ráno?“ Moja odpoveď je stručná, jasná a výstižná „Kávu by som si dal!“ Veď Nedeľa ráno bola aj v Tekovských Nemcoch. Asi si budeme musieť nájsť inú pumpu keď pôjdeme niekam po D1 na sever.

Znovu schádzame z diaľnice. Dokonca už vidíme aj zrúcaninu hradu Revište. Všetko je ako má byť. Prechádzame cez most ponad Hron na druhú stranu. Vincent sebaisto drží smer. Navigácia proste nepustí. Niektorým z nás tu však niečo nesedí. Presnejšie nestojí na tom správnom mieste. Prečo je zrúcanina hradu na opačnej strane brehu ako my? Kam to vlastne ideme? Preplávanie Hrona na druhú stranu v rámci dnešnej akcie nebolo v pláne. Teda aspoň o tom nič neviem. Plavky nemám a navyše takéto prekonávanie Hrona sa mi vo februári nezdá veľmi vhodné. Vincent začína čeliť našim zvedavým otázkam. Snaží sa, ale nepomáha mu to. Jeho sebaistý výraz v tvári nenávratne mizne. Hľadá chybu. Aj ju našiel, ale vysvetliť ju už nedokázal. Do navigácie zadal ako cieľové miesto „Bzenicu“. Okres trafil, ale podľa plánu máme parkovať na druhom brehu rieky tam niekde oproti. A to miesto sa volá trošku inak ako Bzenica. Všetko zlé je však na niečo dobré. Aspoň si chalani mohli zvonka obzrieť kúriu, kde sa zastavíme na neskorý obed. To sme však ráno ešte nevedeli.

Parkujeme pri reštaurácii pod hradom. Chalani sa prezúvajú a ja medzitým obdivujem 114-ty kilometer rieky Hron. Aspoň tak je to napísané na online českej mape. Darmo, Česi sú vodáckym národom a nezaprú to ani na ich turistickej mape. Výborne, všetci sme obutí. Vyrážame! Tak nie, Vincent ešte urobí spoločnú fotku. Kým montuje trojnožku, my ostatní si obzeráme okolie. Všimneme si pohyb pri neďalekom kostole. Asi bude omša, lebo ľudia začínajú prichádzať. A je to. Vincent je pripravený. Pozor, vyletí vtáčik. Pozor! Auto! No nič, musí počkať, kým vyletí vtáčik. Stojíme mu totiž čiastočne v ceste. Snáď to nie je farár a stihne omšu. Nakoniec nepočká a podarí sa mu nás obísť. Vincent má proste cit na miesto a kompozíciu svojich dielok.

A teraz už vyrážame naozaj. Už z parkoviska bolo vidieť hrad. Fakt je to kúsok. Za chvíľku sme tam. No, za chvíľku asi nie, lebo ten hrad niekam zmizol a nie na chvíľku, ale na dlhé hodiny! Zaparkujete auto pod hradom a idete. Síce idete a už dávno ste tam mali byť, ale vy na hrad dorazíte až po nejakých 17-tich kilometroch! No čo Vám poviem? To sa Vám môže stať iba na akcii turistického spolku PAT a MAT! Morálku mužstva to však nerozhodilo. Naši členovia sú odolní a navyše sú už zvyknutí na akcie nášho spolku. Nik ani nehol brvou, proste šiel a kochal sa…

A bolo čo obdivovať. Samý jarok, bystrinka, potôčik… Zurčalo to z každej strany. Proste krása. Potôčiky boli aj tam, kde by nemali byť. Aspoň podľa mapy. Toľko vody som ešte na takom malom kúsku nevidel. „Je to bohatý kút na vodu.“ poznamenal som. Mišo ma pomerne rýchlo poopravil: „Pozri sa na podložie. Hneď je tam skala. Voda nemôže vsiaknuť, tak tečie.“ Mal pravdu. Ale všadeprítomný mach poukazoval aj na veľkú a najmä často prítomnú vlhkosť.

Ešte sa vyjadrím aspoň k veselej príhode z neskorého obeda. Len tak, aby zostala zachovaná pre budúce generácie. K nášmu stolu prichádza čašníčka. Čelíme očakávanej otázke „Želáte si?“ Na to od nášho stola zaznie „Ahoj Láska!“ Všetci sme trochu v pomykove. Teda okrem Vinca. Pretože tie slová vyslovil práve on. Čašníčka až o chvíľku pochopí, že s niekým telefonuje. Mobil má totiž na opačnom uchu a nie je ho vidieť. Všetci sme sa uškŕňali, teda okrem Vinca, ten si nič nevšimol a telefonoval ďalej. Proste keď nezažiješ, tak máš problém uveriť. Nech je ako chce, platí, že s Vincentom je zábava. Akcie, ktorých sa zúčastní patria k najveselším a automaticky spadajú do kategórie pamätných!

komentár 667 pridaný: 17.02.2020 - 14:55
Rado Rado 2
zobraziť foto

Pekné fotečky. Pridám aj ja jednu historickú z minulého tisícročia.

komentár 664 pridaný: 16.02.2020 - 21:34
Duso Duso 1

Mám ísť, nemám ísť, ale je to Vtáčnik…asi pôjdem…

komentár 661 pridaný: 13.02.2020 - 21:59