Detail akcie Viacnásobná Klenová

Jozef, zaujímavé video. Tie zábery nad oblakmi so slniečkom sú úchvatné. Je dobré, že si kúpil drona. Človek vidí aj iný krajší rozmer turistiky. Škoda, že my ľudia nevieme lietať A možno aj dobré, že nevieme lietať, lebo by sme tento nádherný svet a prírodu ešte viac zničili No nie všetci sme rovnakí. Niektorí si prírodu aj vážia a chránia ju.

Ďakujem za skvelý zážitok z videa.

Pôjdeme sa poprechádzať do okolia Pustej Vsi. Pri tej príležitosti navštívime kameňolom, rozhľadňu, jaskyňu a vyhliadku na Klenovej. Dopredu sme sa na tom dohodli s Ivanom. Predpokladáme, že účasť nebude veľká. Tí, čo bývajú blízko, časť z toho už absolvovali a asi o kameňolom zrovna záujem mať nebudú. Navyše tam pôjdeme v pondelok. Kto by si z tých, čo bývajú ďalej bral kvôli tomu dovolenku? A prečo vlastne v pondelok? Lebo iba v pondelok má byť nebo modré. Cez víkend nič a potom tiež.

Žiadne prekvapenie. Prihlásili sme sa dvaja. Dvaja blázni. Viac sa nás tentoraz nenazbieralo. Nečudujem sa. Predsa len, tie čerešničky sú trochu kyselšie ako obvykle. Slovo kameňolom neznie príliš lákavo, rozhľadňa je postavená v hornej časti údolia, jaskyňa je bez možnosti vstúpiť do nej, lebo meter od vchodu klesá prudko dolu a vyhliadka síce je, ale nie je na vrchole Klenovej, takže nedosiahneme ani ten vrchol. Dnes je však najväčšou čerešničkou modré nebo. Pri ňom určite budú o niečo sladšie aj tie ostatné čerešničky…

Ráno vstanem a hneď kontrolujem situáciu, či je všetko tak, ako má byť. Je to tak. Modrá je presne tam, kde podľa predpovedí počasia má byť. Tentoraz im to vyšlo. Darí sa. Časový plán nezlyháva. Ešte nemá dôvod, lebo ešte len parkujeme auto. Ako prvý nás čaká kameňolom. Už je na dohľad. Ktorá z ciest však k nemu vedie? Zrazu zvoní telefón. Zastavíme, aby sme vybavili hovor a to je chyba. Deduško tým získal čas, aby sa k nám priblížil. Slušnosťou a pozdravom robíme druhú chybu. Keby sme boli drzejší, snáď by nás nechal tak. Tvári sa ako majiteľ širokého okolia a priľahlých dedín.

„Kameňolom už dávno nefunguje. Pasú sa tam naše kravy. Nevidíte ten drôt?“ Vraví. Opáčime, a čo druhý kameňolom. Ešte dôraznejšie nám prízvukuje to isté, ako sa ani tam nedá ísť. Hrubým spôsobom nám naznačuje, aby sme na to zabudli. Chyby už nemienime robiť a preto nekladieme odpor. Jeho hlas sa trochu upokojuje. Takže tváričky „dvoch anjelíkov“ zaberajú. Ochotne nám radí, kam máme ísť. Vyberá iné miesta. Zhodou okolností tým smerom aj chceme ísť. Je spokojnejší. A my si v duchu hovoríme „ty zabudni.“

Prichádzame k odbočke k druhému kameňolomu. Žiaden drôt, žiadna závora, žiadna ceduľa. Takže môžeme. Nechceme však spôsobiť škodu. Ak bude ďalej plot, nepreliezame. Plotu však našťastie niet. Postupujeme ticho. Nechceme plašiť kravy ani si vyťahovať doma broky zo zadku. Dostávame sa aj do druhého kameňolomu po jednej z jeho etáží. Druhý kameňolom je krajší. Jeho bieloba bije do očí. Ivan vraví, že cez leto, keď je všetko zelené je ten rozdiel ešte výraznejší. Fakt by tu mohli natáčať nejakú Vinnetouku.

Vraciame sa po etáži naspäť na križovatku. Odtiaľto vystúpame nad Starý kameňolom. Tu zisťujeme, že máme byť za čo deduškovi vďační. Totiž mapa lesných ciest má svoje čaro. Presnejšie, svoje virtuálne cesty. A občas sa v teréne vyskytne nezakreslená cesta. Ktorá je tá správna? Deduško sa nás snažil odtiaľ dostať a nechtiac nás naviedol na tú správnu cestu vedúcu nad kameňolom. Dosiahol pravý opak. Aj to sa občas stáva. Čo oko nevidí, to srdce nebolí. A on nás nevidí. Jedine, že by sa na nás pozeral cez puškohľad. Výstrely nepočuť. Snáď nemá tlmič.

Nie je tu jeden kameňolom, ale sústava kameňolomov, ktorá sa spoločne nazýva „Veľkolom Fajnorovci“. Tvoria ho Starý kameňolom, v ktorom ťažili kameň ešte starým spôsobom a Nový lom č. I. a II.. To už sú moderné lomy. Všetky tri lomy už dlhšie nefungujú. Nám stačí, že zhora poskytujú výhľady do okolia. Len si človek musí dávať bacha. Hore je vyšľapaný chodníček. Od veveričiek to asi nebude. Máme však rešpekt a inštinktívne sa od okraja držíme aspoň 1 – 2 metre. Kameňolom zničil aj časť hradiska, ktoré tu kedysi stálo. Neskúsené oko bežného návštevníka tu veľa nevidí. Napriek tomu sa dá tušiť, že tu hradisko stálo. Občas nejaký ten zvyšok valu či diera po bráne padne do oka. Bližšie o hradisku si môžete prečítať tu Slovanské Hradiská: http://www.hradiska.sk/…ajnorov.html .

Nechápem to. Nerozumiem. Ideme krásnym hrebeňom. Krásne ihličňany. Veľmi obmedzené výhľady zabezpečujú listnáče bez lístia. A turistická značka ide úplne inakadiaľ. Stáva sa. Nielen v tomto pohorí. Prichádzame k protipožiarnej rozhľadni pod Klenovou. Škoda, že ju nepostavili na vrchole Klenovej. Tam by bola vhodnejšie umiestnená. Prichádzame včas. V čas obeda. Čo si si priniesol, to si aj zjedz. Jeme však trochu rýchlejšie, ako by sme chceli. Čas nás až toľko netlačí. Máme čelovky. Ale Tlstá hora nejako mizne v opare. Modrá z oblohy sa neúprosne vytráca. Aj sa tým v predpovedi vyhrážali. Ale že to bude až takto rýchlo? To sme netušili.

Už sa na chvíľku zdržíme iba pri jaskyni. Len tak nakukneme, či sú vzdialení príbuzní doma. Netopieriky spia, a preto ich nerušíme. Postupujeme v opare. Toto na výhľady z vyhliadky na Klenovej nevyzerá. Aj tak je. Ivan ma odhadol na chlapíka s celkom bohatou fantáziou. Súdim aspoň podľa toho, že mi v opare ukazuje celú našu trasu a popisuje jednotlivé zaujímavosti, ktoré môžem vidieť. Áno môžem! Bohatú fantáziu mám, ale porovnať to so skutočnosťou môžem iba vtedy, keď sem prídem nabudúce. Ako sa hovorí: „dôveruj, ale preveruj,“ a preto vyťahujem drona, že si všetko, čo mi Ivan narozprával jednoducho overím. A naozaj. Po zopár desiatkach výškových metrov opar mizne… a objavuje sa modrá obloha a Slniečko. Nič viac a nič menej. Mám výhľady ako z lietadla nad oblakmi. Nič iné nie je vidieť. Popravde, takéto výhľady z Klenovej som nečakal.

Je čas ísť späť k autu. Teraz to už pôjde rýchlo. Nebudem zdržovať. Predsavzatie mi vydrží zopár minút. Občas ešte niečo cvaknem. Len tak, zo zvyku. Napriek tomu, postupujeme rýchlo a pri aute sme ešte za svetla. Dokonca sa mi podarí auto zaparkovať pred domom zarovno s poslednými zvyškami svetla. Bol to zaujímavý deň…