Dnes je: pondelok - 27.5.2024, Meniny má: Iveta
Aktualizované: 27.05.2024

Fotografie z roku 2016



On-line: 5

Akcie: 825

Foto galérie: 659

Videá: 286

Odkazy: 579

Komentáre: 1474

Login:

Heslo:

Detail akcie Cesta hrdinov SNP - jarná #1 / Skalka - Sklenianské lúky

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Vinco
Dátum:
streda - 27.05.2020
Pohorie:
Kremnické vrchy
Vzdialenosť:
27.8 km
Čas:
7h 50m
Stúpanie:
683 m
Klesanie:
1376 m
Náročnosť trasy:
8
Body do rankingu:
82.1
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Vinco Vinco
Št - 27.02.
Jozef Jozef
Pi - 28.02.
Mišo Mišo
Pi - 28.02.
Rado Rado
St - 20.05.

Fotky a videa Videné: 68

prehrať videoprehrať video
1. akcia2. akcia3. akcia4. akcia

Trasa akcie

Skalka, ústr. orientácia – Zadné diely (1178 m) – Krahule – Trnovník (989 m) – Kremnické Bane – Kunešov – S. pod Vysokou – Vysoká (942 m) – Kozie chrbty (875 m) – Bralová skala (826 m) – chata Poniklec (večera) – chata Mladosť

Poznámka k akcii

1. deň štvordňovej akcie.

Odchod na akciu 27.5.2020 sa upresní neskôr. Ide sa dvomi autami, ktoré použijeme na presúvanie sa. Podrobnosti sú spomenuté v časti „Organizácia dopravy a nocovania.“

Trasa od Bralovej skaly po chatu Mladosť: https://mapy.hiking.sk/?… – je prirátaná k parametrom trasy.

Organizácia dopravy, nocovania a túrovania:

  1. Vozidlo č.1: nechávame v Jasenove
  2. Vozidlo č.2: všetci 4 ideme z Jasenova na Skalku kde nechávame vozidlo č. 2
  3. trasa pre vozidlo č. 2
  4. Peši sa presúvame Skalka – chata Mladosť kde spíme

Hotel Remata i Turistická chata je na 27.5.2020 plne obsadená. Zarezervoval som náhradné ubytovanie v chate Mladosť, ktorá je od Rematy vzdialená 600 m nižšie. Objednal som dve dvojposteľové izby za 22€/osoba. Možnosť je aj doplatiť si raňajky. Stačí majiteľovi povedať keď prídeme.


Na akciu ideme na „betón“ štyria (Vinco, Jožo, Mišo a Dušo). Jedno miesto je ešte voľné. Ak by chcelo ísť viac ľudí, musí ísť vozidiel viac ohľadom na organizáciu dopravy.

Kto chce ísť ako piaty musí sa do nedele 1.3.2020 prih­lásiť, lebo budem záväzne objednávať ubytovanie.

Pri prihlasovaní piateho dobrodruha platí príslovie: kto skôr príde, ten skôr melie.

Poprosím „betónových, aby sa prihlásili“.

Pre zaujímavosť parametre celej trasy sú:

  • vzdialenosť: 84.3 km
  • čas: 24 hod. 55 min.
  • stúpanie: 3515 m
  • klesanie: 4350 m

Komentáre:

Jozef

Jozef

6

Chalani mi vyčistili žalúdok. Vraj som si to celé veľmi zľahčil. Pri komentári k prvému dňu akcie som väčšinou čerpal z histórie. Síce je to zaujímavé, ale oni očakávali v komentári viac našich zážitkov. Popravde, spoliehal som sa na Vinca, že zaberie aj on. Táto výhovorka však nezabrala a časť zúčastnených stále trvala na svojom. Preto skúsim znovu zaloviť v pamäti…

V Jasenove prekladáme veci z jedného auta do druhého, pretože jedno auto tu zostáva. Druhým sa presúvame na Skalku. Prekladanie vecí z auta do auta nemáme v krvi. Kto bude zodpovedný a zoberie to na seba? Dobrovoľne niečo zabudne v aute, ktoré nechávame v Jasenove? Šancu byť najzodpovednejším členom tejto výpravy máme všetci štyria, ale Vincent nám ostatným nedal šancu. Chlapsky to celé zobral na seba a zabudol si v aute bundu Aby nič nenechal na náhodu, tak všetky veci má v kufri auta, až na bundu. Tú si položil na zadné sedadlá. Keďže v aute cestovali dvaja, nemal mu to kto pripomenúť. Pri kontrolnom pohľade do kufra, či má všetko preložené proste nemal šancu zistiť skutočný stav.

Že bunda je niekoľko desiatok kilometrov vzdialená od neho zisťuje až kúsok pred Skalkou. Otočiť to už nemôžeme, pretože čas neúprosne plynie… a my sa potrebujeme ubytovať v rozumnom čase. O desiatej večer by nás asi neubytovali. Presuny áut nám ráno zabrali nejaký čas a preto sme začali šľapať až po desiatej ráno. No nič, Vincent si na vlastnej koži zažije „Čo si pri ceste do hôr zabudneš, to nepotrebuješ.“ Má šťastie a v prvý deň bundu naozaj nepotrebuje. Zatiaľ je počasie na jeho strane. Úplne však ešte nemá vyhraté, lebo k autu v Jasenove dorazíme až zajtra večer. A medzitým ho čaká zajtrajšie ráno, možno studené ráno.

Polievka a pivo na Skalke a v jej blízkom okolí nie sú. Napriek tomu si po turistickom chodníčku spokojne vykračujeme. Máme na to viacero dôvodov: konečne na nejakej akcii, zatiaľ plní síl a najmä, je to dolu kopcom. Pomáha nám i heslo „Nádej zomiera posledná.“ Ohľadom piva máme ešte dve veľké želiezka v ohni. Menšie želiezka nebudem spomínať. Prvým veľkým želiezkom ohľadom čapovaného piva bola obec Kunešov. Lenže pri šenku žiaden pohyb a vo vnútri tma. Nevyzerá to dobre. Ešte že vďaka mobilom rýchlo spriadame náhradný plán. Keď nebude čapované, bude dobré i to plechovkové. Na internete zisťujeme, či tam je Jednota. Je tu! Aspoň na mape. Nádej prudko ožíva a na tvárach zúčastnených sa znovu objavuje úsmev.

Teplo je, smädní sme. Jedno pivko by bodlo, teda dobre padlo. Kúsok od nás ide staršia pani s taškou v ruke. Niekoho z nás napadlo, že by sme sa jej mohli opýtať, či je otvorená, aby sme zbytočne nešli na koniec dediny pre nič. Veď už máme nejaký ten kilometer za sebou a nejeden ešte dnes pred sebou. A to nehovorím o ďalších dňoch, čo nás čakajú. Iného z nás zase napadlo, kto sa jej opýta. Padlo jednohlasné rozhodnutie a Vincent sa nebráni. Nezvykne sa brániť. Je to dobrá duša. Po chvíľke je už želiezko vychladnuté. Aspoň to Kunešovské. Jednota tam je, aj je dnes otvorená, teda presnejšie bola otvorená. Deň sme síce trafili, lebo nebýva každý deň otvorená, ale hodinu už nie. Prešvihli sme to o hodinu. Chvíľu odmietame informáciu prijať a pochybujeme o nej. Doslova sa chytáme slamky ako topiaci sa. Keď však Vincent vyhlásil, že mala prázdnu tašku, už sa nemáme čoho chytiť. No nič. Ide sa ďalej. Smädnému je i voda dobrá. Najmä, keď má pred sebou ďalšie želiezko v ohni.

Nevyjdeme však poriadne z dediny a už sa nesmelo ozýva malé želiezko v ohni. Má však iba izbovú teplotu. To preto, že ohník vyhasína. Môžu za to dvere. Poviete si, „Je tam toho, obyčajné dvere.“ Lenže tieto nie sú obyčajné. Vedú z domu priamo na ulicu a najmä je na nich nádej oživujúci nápis „Kuchyňa.“ Nuž, ale niečo tu nesedí. Nápis dodáva nádej, ale nič iné nesvedčí o tom, že by to bola reštaurácia. Ústne poverujeme Vincenta dôležitou misiou. Vincent ani nehne brvou, a už klope na dvere. Ledva sa nadýchne a začne vysokú diplomatickú hru: „Dobrý deň, máte pekné dvere.“ Nám už viac treba nebolo a okamžite sme radšej zahájili rýchly taktický ústup napriek tomu, že to bolo trochu do kopca. Chvíľu načúvame. Nie je počuť žiadnu streľbu ani nadávky.

Čiastočne sklamanému Vincentovi dlho netrvalo, aby nás dobehol. Jeho tvár hovorí jasnou rečou. Netreba slová. Napriek tomu nás slovne informuje o svojom neúspechu. Vraj je to súkromný dom. Diplomatické jednanie nezačal úplne ideálne, ale obávam sa, že nik iný z nás by nedopadol lepšie. Dokonca by to mohlo byť i horšie a tá streľba by sa naozaj ozvala. Predsa len, dedinka síce pôsobí utešene, ale tá partizánska minulosť…

Nie sme až takí zúfalí. Zatiaľ sa tým potokom iba prizeráme. Pivo to síce nie je, ale na vodu to dosť pení. Vôbec nás to neláka. Zrazu sa Rado lepšie prizrie a hovorí. Možno práve tu prebiehajú majstrovstvá Európy v ryžovaní zlata. Netušil som, že u nás na Slovensku máme i takú súťaž. Kto vie, či si to, čo naryžujem, môžem zobrať domov. Presné miesto nám však nevedel povedať. Nespomenul si. Nechtiac tým spôsobil to, že celá výprava sa skúmavo prizerala každému potoku. Možno by sme aj šťastie skúsili, ani pivo by nám nechýbalo, lenže… nemáme nástroje. Nikoho nenapadlo si zo sebou zobrať sito. Nejako slabo sme sa pripravili na túto štvordňovku. Možno nabudúce a počas naozajstných pretekov European Gold Panning Championchip v Hodruši – Hámroch. Kto nestíha, má možnosť zúčastniť sa Majstrovstiev sveta v ryžovaní zlata v obci Revišťské Podzámčie.

Za dedinou lúka. Dlhá lúka. Musíme sa dobre obzerať, aby sme uvideli tenučké stĺpiky s turistickou značkou. Na obzore kopčeky majúce bližšie k rovine, ako ku vrcholom. Zaujímavé, lebo podľa mapy sa medzi nimi ukrýva vrch s názvom Vysoká. Nejako tú Vysokú nevidíme, ale smer máme dobrý. Možno sme na tú Vysokú vystúpili s tej miernejšej strany. Za Bralovou skalou sa lúčime s Radom a zahajujeme zostup. Je večer a je na čase, aby veľké želiezko v ohni zabralo, ako má. Aj zabralo, ale trochu na inom mieste, ako by sme čakali. Remata. Je tam, kde má byť. Ale čašník s pivom tam akosi nie je. Aj by sme mu odpustili, keby si trochu dával načas. Žiaľ, nemá si kto dávať načas. No nič, ideme sa aspoň ubytovať.

Prichádzame do penziónu Mladosť. Chlapík nás informuje, že nevaria. V celom penzióne sme sami. Za jeho plecami sa však ukrýva zlato. Nie, žiadne majstrovstvá sveta či Európy. Neryžuje. Má tam však plechovkové pivo. Chalani sú však hladní a dožadujú sa teplého jedla. Moje koleno sa zase dožaduje odpočinku. Chvíľu zvažujem „za a proti“, ale nepomáha mi to. Chalani už totiž vyrazili. Na ceste ku penziónu Poniklec, kde aj v týchto pohnutých časoch varia, som bol krivo obvinený z toho, že frflem a nadávam. Si to predstavte, žiadne dôkazy v podobe zvukových nahrávok… Proste to bolo dolu kopcom a to nerobilo dobre mojim kolenám. V penzióne Poniklec sme boli bohato odmenení. Pivo mi premazalo kolená a polievka zasýtila. Opäť som bol v takmer nepošramotenom stave. Nálada vo výprave nebola taká dobrá ani na začiatku. Doslova dosahovala nebotyčných výšav…

komentár: 749 pridaný: 01.06.2020 - 12:43
Jozef

Jozef

5

Začíname netradičnú akciu. Sme štyria a ideme na dvoch autách. Nie, nejdeme každé auto na inú akciu, ani nie sme pohádaní, len popri šľapaní sa aj trochu povozíme na aute. Vincentovo auto nechávame v Jasenove. Stačilo zaparkovať, prehodiť veci do môjho auta a ísť, lenže… Vincent špekuluje, húta a aj tak z toho nič nie je. Teda je. Ako jediný nestihne vykonať malú potrebu. Iné tým nedosiahol. Zbytočne chodil od domu k domu a chcel u nich zaparkovať. Nakoniec je nútený prijať na parkovanie miesto, ktoré sme mu už na začiatku ukazovali. Napoly nespokojný prestupuje do môjho auta.

Cestou na Skalku vymyslíme grandiózny plán. Zaparkujeme, zoberieme si veci, objednáme si polievku a pivo, popasujeme sa s nimi a až potom vyrazíme! Plán to bol dobrý, len škoda, že väčšina plánov dopadne trochu inak, ako si plánovači želajú. Tento plán nebol výnimkou. Síce sa z neho časť vyplnila… Niektoré časti dokonca viac krát, pretože sme parkovali viac krát. Zato iné časti úplne vybuchli. Z polievky a piva nebolo nič, pretože nemal kto načapovať. Budovy síce stáli, ale mreža proste nepustila ďalej.

Rado to tu pozná, a preto hneď nepanikári. „Nevadí“, vraví, „dáme si inde. Kúsok odtiaľto je penzión. Dokonca naň narazíme na našom turistickom chodníčku. Ak tam nebude otvorené, nebude nič otvorené na Skalke.“ Zopár minut sme v napätí, pretože presne toľko minut chôdze je od nás. Prichádzame s nádejou a vidíme pohyb. Nebola to ani srnka, ani medveď. Ožívame, ako keby sme už mali pivo za sebou. Pomerne rýchlo zisťujeme, že pivo máme naozaj za sebou a to dokonca bez platenia. Chlapík nečapuje, ale iba kosí. A mieni v tom pokračovať. Vraj otvárajú až cez víkend. Je to jasné. V okolí Skalky nič nebude a preto sa už viac nezdržujeme.

Neobchádzame skalný vrch Trnovníka a sme za to odmenení krásnymi výhľadmi. Nemuseli sme kvôli tomu ani ďaleko odbočiť. Je málo známym vrchom, ale neprávom. Posúďte sami – je z neho vidieť tak ďaleko, že uvidíte dokonca i stred Európy. Fakt! Máme ho doslova pod nosom, aspoň ten Slovenský. Totiž o stred Európy súťaží viacero štátov. Ako je to v dnešnej dobe satelitov vôbec možné? Ľahko. Významné univerzity a zemepisné ústavy sa nevedia zhodnúť na presných hraniciach kontinentu Európa. Neurčuje ich snáď more? Určuje, ale sú tu i takzvané priľahlé ostrovy.

Spor o geografický stred Európy vďaka tomu trvá celé desaťročia. Európa má tých stredov až 37. Ak by sme ich všetky chceli navštíviť, najazdili by sme tisíce kilometrov, ak nie aj viac. Tieto „stredy“ sú totiž od seba vzdialené stovky kilometrov. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak mi nie je jasné, ako sme sa dostali z jaskýň, postavili si domy a vymysleli kopu technických vymožeností navôkol…

Ale späť k stredu Európy. Najznámejšie stredy Európy sa nachádzajú:

  • Suchowola v Poľsku. Mestečko leží na severovýchode krajiny. Poľský astronóm v roku 1775 ignoroval ostrovy a vypočítal, že z tohto miesta je rovnako ďaleko do všetkych štyroch okrajových bodov európskej pevniny
  • Dilova pri Rachive v Rakúsko – Uhorsku. Presnejšie na západe Ukrajiny neďaleko hraníc s Rumunskom. Takto stred Európy určili rakúsko – uhorskí geografi v roku 1887 pomocou špeciálneho prístroja vyrobeného v Rakúsko – Uhorsku.
  • Drážďany v Nemecku. Nemecí geografi v tom majú tiež jasno a už v roku 1900 určili za stred Európy Drážďany. Nacisti to neskôr zneužili, pokladali tretiu ríšu za "Srdce Európy"a cítili sa za predurčených vládnuť Európe.
  • Dilova pri Rachive v Sovietskom Zväze. Presnejšie na západe Ukrajine neďaleko hraníc s Rumunskom. Sovietski vedci dospeli k výsledku, ku ktorému predtým rakúsko – uhorskí geografi, keď toto miesto ovládali.
  • Hildweinsreuth v Nemecku. V roku 1981 určovali Nemci stred Európy znovu. Geografickému inštitútu Mníchovskej univerzity sa podarilo za jediný správny stred určiť Hildweinsreuth. Bolo to však tesné, pretože sa už pohybovali v blízkosti hraníc s Českom.
  • Vrch Dyleň (Tillenberg) v Česku. Vrch sa nachádza iba 15 kilometrov od Bavorskej hranice. K tomuto výsledku dospeli Rakúski odborníci. Konečne niekto našiel stred Európy mimo vlastného územia.
  • Bernotai neďaleko Vilniusu v Litve. K tomuto výsledku dospel francúzsky národný geografický inštitút. Vzniklo tu prírodné múzeum s umeleckou expozíciou.
  • Česká republika má stredov niekoľko. Jedným z nich je Havlíčkuv Brod. Za stred Európy ho vraj určil samotný Jára Cimrman, pretože tu mal známosť. Pravdou je, že o stred Európy v Česku súperia až 4 miesta. Jakubovice, Vilémov a Golčuv Jeníkov sú dokonca od seba iba zopár kilometrov a ležia pri Havlíčkovom Brode. V Jakuboviciach sa koná obľúbený pochod okolo „pupíka Evropy.“
  • Kostol sv. Jána pri Kremnických Baniach na Slovensku. Toto miesto, žiaľ, chátra. Pritom v minulosti boli plány, ale nenašli sa peniaze. Mal tu vzniknúť aj park zahraničných Slovákov. Tvoriž ho mali políčka štátov, v ktorých žijú Slováci, veľká plastika zemegule a symbolické dreviny z týchto krajín. Mal tu stáť aj chrám Európa. Cirkvi sa však nepáčila blízkosť pohanských mýtov tak blízko vzácneho gotického kostolíka. Za pohanský mýtus asi považovali Európu na bielom býkovi z gréckej mytológie.
  • Ostrov Saaremaa v Baltskom mori patriaci Estónsku.
  • Bielorusko má stredov Európy viacero. Sú nimi Vitebsk, Ives na severovýchode krajiny a Babrujsk na východe krajiny.

Pri „našom“ strede Európy je aj prameň Európa. V minulosti ttu stála studňa s drevenou strechou. Dnu boli fľaše, konáre, a voda zelená od rias. Pán Filanda šiel za farárom z blízkeho kostola, aby mu povolil stavbu murovaného prameňa, nakúpil materiál za svoje a postavil svoj 18-ty murovaný prameň. Žiaľ, počas suchého leta prameň vysýcha. V čase našej návštevy klapkal. S trochou trpezlivosti naklapkalo za odhadom 2 minúty na dno pohára snáď aj 1 centimeter vody.

Už sa vyjadrím iba k obci Kunešov. Pri vstupe do dediny bol pod slovenským názvom aj nemecký názov obce – Kuneschhau. Do konca II. Svetovej vojny tu žili karpatskí Nemci. Ako prvý ich pozval kráľ Belo IV. po mongolskom vpáde. Ľudia zomierali aj po odchode Mongolov, pretože roľníci počas ich prítomnosti neobrábali pôdu a vypukol hladomor. Nemci žili v troch oblastiach – Bratislave a jej blízkom okolí, vo viacerých enklávach na strednom Slovensku a na Spiši. Oblasť na strednom Slovensku dostala názov „Hauerland“ podľa častej koncovky nemeckých obcí „hau“. Medzi nemecké obce s touto koncovkou patrí i Kunešov „Kuneschhau.“ „Hau“ v nemčine znamená stínať a opisne sa prekladá ako „čistina vzniknutá vyrúbaním lesa.“

Obce nemeckých kolonistov vznikali na opustených a zalesnených územiach. Názvy získavali pravdepodobne podľa mien richtárov, ktorí ich zakladali. Miesto museli vyklčovať, aby získali poľnohospodársku pôdu. Kamene z pôdy nosievali na jedno miesto a tak vznikali kopy kamenia. Tieto kopy sme mali možnosť vidieť. Nie však na lúke či poli, ale v lese. Kedysi dávno tu však nebol les, ale obrábaná pôda. Dnes je tam však znovu les.

Počas I. Československej republiky boli mnohí Slováci nútení pracovať za hranicami. Karpatskí Nemci neboli výnimkou. Mnohí z nich pracovali v nacistickom Nemecku. A tu videli veľký rozdiel v životnej úrovni medzi Nemeckom a Slovenskom. Tento rozdiel pripisovali Hitlerovi, najmä mladí. Neuvedomovali si, že tento rozdiel tu bol už pred Hitlerom. Na Slovensku dokonca založili polovojenskú organizáciu Freiwillige Schutzstaffel – FS. Poznajúc odpor Slovákov voči vojne proti Sovietskemu zväzu začali politicky, materiálne i psychicky vplývať na zmýšľanie Slovákov. Dosiahli však opak.

Vojna sa preťahovala a straty na východnom fronte bolo treba nahradiť. A tak sa začal robiť nábor do SS. Mnohí Nemci, ktorí dovtedy hrdo nosili uniformu FS, začali hľadať výhovorky, aby nemuseli položiť život za vodcu. Najzúrivejším verbovačom do SS bol učiteľ Roth z blízkeho mesta, ktorý za Nemcov považoval aj ľudí s nemeckým priezvyskom. Vstupoval do domácností, kde podľa neho žili „Nemci“ do 35 rokov a verboval do SS. Kde neuspel, hľadal rôzne spôsoby nátlaku cez zamestnávateľa alebo iný orgán. Mnohí jednotlivci v snahe vyhnúť sa smrti na fronte radšej vstúpili dobrovoľne do Hlinkovej gardy.

Keď sa blížila Červená armáda a vypuklo Slovenské národné povstanie prišlo k viacerým zločinom partizánov voči Nemeckým obyvateľom. Často boli strieľaní bez súdu. Niektoré vraždy spáchané partizánmi vyšli najavo. Keď nemecké vojsko potlačilo SNP, postupovalo v duchu hesla „Oko za oko, zub za zub.“ Po vojne boli objavené štyri masové hroby Slovákov, ktoré postrieľalo Gestapo.

V Kunešove žila skupina nemeckých antifašistov. Počas SNP vytvorili partizánsky oddiel pod vedením Gejzu Lacka. Za pomoc partizánom bola obec 2. apríla 1945 vypálená. Zhorelo 198 domov a hospodárskych stavieb. Počas vojny zahynulo 72 obyvateľov obce. Niektorí nemeckí obyvatelia sa vďaka svojim zásluhám v boji proti nacizmu dokonca vyhli deportácii. Väčšina z nich však bola z obce deportovaná. A tak vojna pred 600 rokmi spôsobila príchod Nemcov, aby po 600 rokoch iná vojna bola príčinou ich odchodu…

komentár: 748 pridaný: 31.05.2020 - 22:01
Vinco

Vinco

4

Krátka správa z prvého dňa:

  • Dva krát sme dosiahli Skalku – stav 0 pív.
  • Krahule – stav pretrvávajúci hladina padnecaja.
  • Kremnické Bane – stav šmolkovia na ceste pivo naďalej nula a prameň Europa kvapka
  • Kunešov (Kuneschhau) – stav Kuchyňa – pekné dvere pivo nula.
  • Remata – stav pivo nula
  • Poniklec stav – Káďo pivo nula, ostatní dobiehajú zameškané – pivo osem
  • Chata Mladosť stav – pivo tri
  • Neznáme miesto v horách – stav plechovková Plzeň jedna, medvede?
komentár: 744 pridaný: 27.05.2020 - 21:00

Reakcie na komentár: 744

Rado

Rado

1
zobraziť foto

Medvedov zatial nula, pivo 1

komentár: 745 pridaný: 27.05.2020 - 21:05
Vinco

Vinco

2

Sprcha + splachovací záchod, toľko vody nemáš.

komentár: 746 pridaný: 27.05.2020 - 21:27
Rado

Rado

3
zobraziť foto

Tak a som zbalený. Základná váha 6,8 kg big surprise

Jedlo 5,5 kg shock

Elektronika vyše kila cool grin

Budem to mať ťažké dokým nevypijem to pivo cool smirk

https://lighterpack.com/r/iqibar

komentár: 743 pridaný: 26.05.2020 - 18:02
Dúšo

Dúšo

2

Nakolko Igor Pentovic, este stale neotvoril hranice, musím nadalej zostat trcat v Reichu, takze na turu íst nemozem! Mozno je to tym padom aj pre vas lepsie…

komentár: 742 pridaný: 24.05.2020 - 09:48
Jozef

Jozef

1

Hneď vedľa turistického chodníčka máme tieto lákadlá:

  • Trnovník (989 m), výhľadový bod, ktorého návšteva nám trasu predĺži o 1 kilometer a 40 výškových metrov (kúsok za Krahuľami)
  • Symbolický stred Európy a prameň Európa (počas suchého leta vysychá)
  • Medvedí prameň, nazývaný aj Medvedia studnička (Murovaný prameň), ktorý spolu s ďalšími 55 prameňmi obmuroval aktivista Ján Filanda
  • Bralský železničný viadukt pri Remate. Viadukt má dĺžku 90 m, 27 m nad hladinou potoka, oceľová konštrukcia váži 246 767 kg.
komentár: 741 pridaný: 22.05.2020 - 09:23