Vinco
Hneď v úvode spomeniem, že som sa konečne dostal na Malú a Veľkú pec. To, že bývam blízko vo Vrbovom ma k tomu predurčovalo. Hoci som v minulom roku pri potulkách bicyklom zablúdil na Malú pec, no do akcii sa to neráta. Lebo my turisti zvykneme ísť po svojich. A toto bolo na kolesách.
Ešte pred začiatkom akcie sa v práci všetci
zúčastnení niekoľko dní pred uskutočnením dohadovali na nejakých
raňajkách u Vinca. A dokonca chceli do toho namočiť aj moju manželku. No
iba ja viem, ako by to u nás pri ich návšteve a dožadovania sa raňajok
dopadlo 
Na miesto činu sme išli mojim vozidlom. Chcel som spraviť priateľom službu. No dočkal som sa iba frflania. Že vraj som mal studené auto a oni prišli pekne na vyhriatych autách, tak prečo sme nešli jedným z nich. Za dobrotu na žobrotu.
Samotná túrka prebiehala klasicky. Bolo treba len
kráčať vpred a hore Akcia však nebola nudná, obsahovala zaujímavé
body záujmu. Napr. stožiar s vysielačom na Tlstej hore. Na tomto mieste som
sa ocitol už tretí krát. Dvakrát som tu bol s dcérou Sonkou, keď na
ZDŠ-ke bola členkou turistického krúžku. No ani raz som nemal odvahu liezť
na stožiar. Dnes to bolo iné. Keď sme chceli vidieť nejaké výhľady,
museli sme proste vystúpiť vyššie. Musím povedať, že sa oplatilo.
Druhým bodom bola Malá pec. Keď sme vyliezli na ňu, bola mi akási povedomá. Iné bolo len to, že som nemusel hore tlačiť bicykel, ale iba sám seba. Keď som tu bol minule skalné okno som nenašiel. Limitoval ma bicykel a šero podvečera, ktoré sa vkrádalo medzi stromy. Teraz ho za mňa našli súpútnici. Cestou, ktorou sme prišli, museli sme aj odísť. Táto trasa na Malú pec sa nedá zokruhovať, pretože je obohnaná plotom súkromného pozemku.
Na Veľkej peci som bol prvý krát. Jaskyňa je
dostatočná na ukrytie pred nečasom a dá sa v nej aj opekať, pretože
obsahuje dosť veľké ohnisko. Netreba si nosiť ani papier. V jej útrobách
je všade porozhadzovaný papier, ktorý sa hodí na podpálenie ohníka.
Chýbali už len spekáčky alebo Romanové párky Možno nabudúce budeme
aj opekať. Toto považujem za nedostatočnú prípravu na akciu.
Predposlednou zastávkou bol Barónov hrob. Ten sme s Jožom navštívili pred rokom o tomto čase, keď sme v snehu išli na Orlie skaly.
Nakoniec sa mi podarilo prehovoriť všetkých, aby sme si ešte predĺžili trasu o pamätník SNP na Pustej Vsi. Myslím si, že neľutovali túto zachádzku.
A kedže boli všetci hladní a hlavne hosť Boris, museli sme sa ešte zastaviť na Prašníku v miestnej vyhlásenej reštaurácii a dať si „Vincentove raňajky“. Černohorský rezeň a kofolka dokonale zapasovala. To bolo ale milému Borisovi málo a tak sme si vo Vrbovom ešte dopriali sladký dezert a kávičku, ako dokonalú bodku za vydarenou akciou.
