Dnes je: streda - 1.4.2020, Meniny má: Hugo

Úvod

Aktualizované: 31.03.2020

Návštevy: 36886

Fotografie z rokov 2015

Login:

Heslo:

On-line: 5

Počet odkazov: 371 Počet komentárov: 686

Detail akcie 09.02.2020 - Chočské vrchy

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: nedeľa - 09.02.2020
Pohorie: Chočské vrchy
Vzdialenosť: 11.7 km
Čas: 3h 50m
Stúpanie: 600 m
Klesanie: 600 m
Náročnosť trasy: 4
Body do rankingu: 41.2
Mapa: zobraziť mapu
   
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Duso Duso Ne - 02.02.2020
Jozef Jozef Po - 03.02.2020
Miso Miso Ut - 04.02.2020
Host 1 Host 1 Ut - 04.02.2020
Host 2 Host 2 So - 08.02.2020
Host 3 Host 3 So - 08.02.2020
Rado Rado Ne - 09.02.2020

Fotky a videa z akcie:

Trasa akcie

Kalameny – Lúčky – Lúčanský vodopád (12 m) – Lúčky, kúpele – Záblatné, chatky – Sedlo pod Kráľovou – Liptovský hrad (985 m) – popri potoku Kalamenianka – Záblatné, chatky – Medokýš – Kalameny

Poznámka k akcii

Odchod ráno o 07:00 hod. z Piešťan

Tentoraz nás nečaká takmer „žiadne chodenie“, ale iba opekanie a kúpanie sa! Preto si nezabudnite plavky a uteráky!

Je to síce iba dlhodobá predpoveď, ale aj tak poteší. Má tam pršať a neskôr snežiť. Avšak iba cez týždeň! V sobotu a nedeľu má byť pekne. Rozmýšľajte milí turisti, rozmýšľajte. Na konci týždňa však už neváhajte!

Lúčanský vodopád: nachádza sa netradične uprostred dediny. Padá z travertínovej terasy z výšky 12 m do malého jazierka. Tu sa však kúpať nebudeme, lebo by sme zamrzli.

Liptovský hrad: najvyššie položený hrad u nás, ktorý strážil starú obchodnú cestu vedúcu z Liptova na Oravu a ďalej do Poľska. Mnoho z neho nezostalo, ale výhľady si môžeme užiť ešte dnes. Niekto sa tam pokúšal o niečo veľmi vzdialene pripomínajúce drevený padací most.

Medokýš: Staré ľudové označenie pre minerálny prameň kyslastej chuti. Sú tu dve jazierka. Menšie prírodného pôvodu a väčšie s umelým vrtom. Práve to väčšie je vhodné na kúpanie počas celého roka. Voda dosahuje príjemných 33 °C. Síce sa vyznačuje sírnatým zápachom, ale aj blahodárnymi účinkami, ktoré radšej nebudem bližšie popisovať, lebo sa tam všetci nezmestíme.

Táto túžba je výsledkom tímovej práce. To je tak, keď riešime niečo úplne iné a vypadne z toho toto.

Komentáre:

Jozef Jozef 3

Pri písaní článku o hrade Liptov sa mi podarilo nájsť animáciu zobrazujúcu hrad v celej jeho niekdajšej kráse a sláve – https://www.youtube.com/watch?… Čo na to vravíte nedávni návštevníci hradu? Boli sme na úplne inom mieste, však?

A ako to vyzerá z vtáčej perspektívy? Hrad tam už síce nestojí, ale je to úplne iný pohľad. Niekto si dal námahu a vyteperil tam drona – https://www.youtube.com/watch?…

komentár 668 pridaný: 18.02.2020 - 20:07
Jozef Jozef 2

Tentoraz to bolo s medzinárodnou účasťou. Bernt je totiž Rakúšan. Na Slovensku bol 2 krát, raz v Bratislave a raz v Trnave. Nevie, do čoho ide, pretože sa nemienime motať po rovinke. Prečo vlastne išiel? Dušo ho nabalamutil na kúpanie sa v Medokýši. Len tak, pod holým nebom. Kto vie čo všetko mu nasľuboval? Nech je, ako chce, nalákal ho. Lámal aj Buba, vraj mu stačia plavky a uterák, ale nezlomil ho. Bubo má totiž už nejaké skúsenosti s našimi akciami. Doteraz si vyberal samé čerešničky na torte. Som trochu v pomykove, vari sa mu trasa zdala príliš krátka, alebo nezaujímavé prevýšenie?

Tentoraz nám počasie prialo. Bol trochu opar a preto tu určite bývajú aj lepšie výhľady. Mohlo však byť aj horšie. Pretože nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. A to platí aj v tomto prípade. Mal fúkať silný vietor. Občas sa ohlásil jeho mladší brat, ale iba preto, aby dal o sebe vedieť.

Počas cesty tam sa nám podarilo z Bernta dostať, že má rád les. Veru, prišiel si na svoje. Bol aj les, aj kúpanie sa v Medokýši. Len to nebolo zadarmo. Teda vstupné sa neplatilo, ale hýbať sa bolo treba. A občas sa tá rovinka aj naklonila. Vzhľadom na to, že toto bola Bentova prvá turistika, držal sa statočne. Odmenou mu bolo na konci trasy kúpanie sa v Medokýši. Nielen on spojil príjemné s užitočným. Voda Medokýša pri Kalamenoch totiž blahodarne pôsobí práve na pohybové ústrojenstvo. Zatiaľ sa jemu i nám môže o Medokýši iba snívať, pretože stúpame k Liptovskému hradu. Nie že by sme sa už teraz nekúpali. Nemá to však zatiaľ nič s vodou Medokýša. Zatiaľ sa kúpeme iba vo vlastnom pote.

Stúpame. Navôkol samý sneh. Je to tu ako v rozprávke. Iba na stromoch je ho pomenej. Síce pomenej, ale aj tak sa nám snaží padnúť za golier. Našťastie sa mu to až tak nedarí. Možno preto, že na niektorých miestach je pomenej stromov. Aj tu platí nepriama úmera. Pomenej stromov znamená viac výhľadov a opačne. U nás si zimu pamätajú snáď už iba pamätníci. Fakt už musíme ísť na sever, aby sme niečo takéto zažili. Síce u nás tiež občas padá niečo biele. Dlho u nás však nepobudne a po pár hodinách, alebo v lepšom prípade dňoch nenávratne zmizne. Možno iba preto, aby pamätníci nezabudli.

A je to tu, sme na Liptovskom hrade. Zisťujeme to podľa toho, že je tu ceduľa a kovový rebrík. Z hradu sa totiž veľa nezachovalo. Bol zničený koncom 15. storočia na príkaz kráľa. Vojaci odviedli dobrú robotu. Zachovalo sa tu niekoľko základov múrov. Niekto tu postavil drevený mostík cez priekopu a turistický prístrešok. Z hradu veľa nezachovalo, ale i tak neľutujeme námahu vynaloženú na to, aby sme sem prišli. Môžu za to výhľady. Tie nám potvrdzujú, že toto bol naozaj u nás najvyššie postavený hrad.

Už nás čaká iba klesanie. Dostatok snehu a naklonená rovina nesmelo naznačujú, že to bude samý zážitok. Za zážitkami sme sem prišli, takže sme tu dobre. Cesta dolu rýchlo ubiehala. Skákali sme si z nohy na nohu, občas sme sa šmýkali ako na lyžiach… Proste zima má svoje čaro. Radosť bolo pozerať, ako naši členovia poskakujúc a šmýkajúc sa postupujú dolu. Len na Berntovi bolo vidieť, že je to jeho prvá turistika. Niekde tie skúsenosti získať musí. Podstatné je, že sme nezaznamenali žiadne straty.

A teraz zlatý kliniec – Medokýš. Bol tam, kde mal byť – na konci našej trasy. Voda mala mať 33 °C. Keďže vonku zúril február spolu so snehom, tak iba blázon by očakával číslo 33. Voda bola na dotyk vlažná. Dalo sa v nej v pohode vydržať. Tu musím pochváliť Rada. Vyskúšal vojsť do potoka ako Roman. Keď do neho vstúpil dostal zo seba iba nejaké nesúvislé zvuky. To mu však nezabránilo si do potoka ľahnúť. Zvládol to. Asi ho inšpiroval Roman. Ja som sa pokúsil tiež. Vydržal som tam stáť asi 2 – 3 sekundy. Keďže som ani otca ani mater nezabil, ďalej som vo výkone trestu nepokračoval. Nuž Roman, nabudúce musíš prísť osobne a inšpirovať ma viac.

Medokýš nevplýva priaznivo iba na pohybové ústrojenstvo. V jeho vodách sa totiž zrodila aj naša budúca akcia. Kedy? Jedine február 2021. Dáme neďaleké doliny v zimnom šate – Kvačiansku a Prosiecku a potom šup do blízkeho Medokýša snažiť sa zachrániť z pohybového ústrojenstva všetko, čo sa len zachrániť dá…

komentár 660 pridaný: 10.02.2020 - 14:25
Duso Duso 1

Tentokrát to bude túra s medzinárodnou účasťou! Takže začnite oprašovať nemčinu, dojde kolega Berndt, chce sa kúpať v termálnom prameni! Tak čo, ukážeme mu naše pekné Slovensko?

komentár 657 pridaný: 04.02.2020 - 21:35

Reakcie na komentár 657

Jozef Jozef 1

Dušo, nečakaj zázraky. Ja svoje hlboké znalosti nemčiny vyčerpám už pri pozdrave „Guten Tag“. Proste budeš prekladať. Takže tentoraz budeš najviac ukecaný člen výpravy. Budeš hovoriť to isté, čo všetci ostatní, aby Bernt rozumel a keď nechtiac niečo povie, aby sme aj my rozumeli.

Inak, ten prameň má 33 °C, takže nezamŕza počas celého roka. Cez zimu to ale bude trochu sranda. Nech Bernt s tým počíta. Asi omnoho teplejšia voda to nebude ako v bazéne pri Maníne. Proste a jednoducho na okolité „vody“ potrebuješ použiť sekerku, aby si sa okúpal. Na Medokýš nie. Možno to až také kruté nebude, pretože sa mi podarilo nájsť fotografiu ľudí máčajúcich sa v Medokýši a dátum jej vzniku bol 23.03. Keď tam dokázali vliezť v marci aj ženy…

Mám dva páry nešmekov navyše. Bol som požičať od Mariána. Touto cestou Vás všetkých pozdravuje. Takže, ak by niekto nemal nešmeky, tak na túto akciu už má!

komentár 658 pridaný: 05.02.2020 - 10:33