
Roman
Vydarená akcia s Amálkou. Auto som zaparkoval tradične medzi policajnými
autami v Podbrezovej. Kedže, chcú pomáhať a chrániť inej možnosti
nebolo. Skoro ráno sme sa presúvali vlakom, chcel som sa konečne previesť
telgártskou slučkou. Odporúčam. V Pustom poli vlak nestál, tak sme sa
previezli až k Dobšinskej ľadovej jaskyni. Amálka prvýkrát neuspela na
stope, ale o 10 minút nás vzal autobus. Po hodine sme si vzali hodinovú
prestávku, lebo mraky boli temné a temnejšie. Nakoniec som sa rozhodol, že
viac budem veriť meteorológom ako svojim očiam. A dobre som urobil. Trasa
bola skvelá, orientačne nenáročná, Martalúzka nádherná. Ani som
neblúdil, až mi to také divnô bolo . Na Kráľovej holi sme dali
vrcholové foto a o 10 minút nebolo vidieť vrchol stožiara z oblakov.
Prepadol som neistote aj sme sa kus vrátili na stanicu a hodinu som čakal ako
ďalej. Nakoniec sme pokračovali aj v 30 metrovej dohľadnosti. Po hodine to
bola už len prechádzka pod oblakmi. Na útulni bola dobrá stovka turistov.
Našťastie som si deň vopred rezervoval miesta na spanie, s tým, že prídem
s dieťaťom. Spali sme v štite strechy. Amálka mala zážitok. Koniec
rozprávky, zvyšok vám dorozpráva strýko Fedor
.