Krahule – Skalka – Krahule
Počasie bolo pekne a baby sa rozhodli že sa idú lyžovať. Kedže som príležitostný lyžiar (tuším boli zhruba dve zatiaľ), nehodlal som riskovať nejakú tú zlomeninu a čas som chcel stráviť nejakou minitúrkou. Nakoniec to bola pekná prechádzka mrázikovským lesom na Skalku. Bolo inak zaujímavé sledovať ako sa behom pár kilometrov zmenilo ročné obdobie. Ked sme vchádzali do Kremnice bola ešte príjemná jeseň, po snehu ani stopy a v Kremnických baniach po odbočení na krahule zrazu nečakane vo februári na ceste niečo biele. Po dlhej diskusii v aute sme skonštatovali že by to mohlo byť niečo, čo v úzkych kruhoch volajú sneh. Podozrenie sa vyplnilo ked sme zaparkovali, už ho bolo okolo dostatok. Neskôr sme sa dozvedeli že deň predtým snežilo čo by vysvetľovalo prečo bol ešte na ceste. Po zahájení lyžovania som sa vybral zjazdovkou hore a potom po cestičke na Skalku. V lese bolo pekne, skoro ako v mrazikovi, len mráz chýbal. Pred skalkou ma na bežkách obehla nejaká povedomá tvár z ktorej sa nekôr vykľula bývala biatlonistka Martina Jašicová. Po návrate na Krahule som sa ešte poslnil na lehátku hore na svahu, zišiel dole a po ukončení lyžovania mojich spoločníčok sme sa pobrali domov. Deň ako lusk.
Ešte by som chcel počas tejto „zimnej“ sezóny uskutočniť výpravu za snehom. Pre nás tu dolu, je už vzácny. My sme veľa snehu tentoraz nemali. Iba na jednom malom mieste len taký poprašok.
Keď sme boli na Dolnožďanskej skale, videli sme na najvyšších kopcoch Kremnických vrchov sneh. Súdim tak aspoň podľa bielej farby, ktorú bolo vidieť na najvyšších miestach Kremnických vrchov.
O 1 deň sme sa obišli. Ja som tam bol dnes.
