Detail akcie Šášovský Hrad

Milí priatelia, vždy ma bavia vaše komentáre, fotky a videa k akciám. Vedia pobaviť, potešiť a obnoviť spomienky na príjemné chvíle. Len tak ďalej, nech vám to vydrží. Mimochodom pozrela som recept a nie je tam uvedený čas a teplota pečenia. Musíme poprosiť Alenku o doplnenie informácii.

Ešte na jednu vec, ktorú som chcel spomenúť v mojom komentári som zabudol. A veľmi sa za to hanbím. Ale na moju obranu poviem iba toľko, že som si spomenul a to je u mňa obrovský úspech.

Chcel som poďakovať za úprimný Mikulášsky darček – fľaštičku, ktorú sme my chlapi dostali a teraz neviem či iba od Majky, alebo od všetkých severaniek, ale každopádne to bol milý darček.

Môžem sľúbiť, že dôstojná fľaštička bude plnená iba dôstojným obsahom. Obsahom budú iba kvalitné „vitamíny“ všetkého druhu, ale vždy kvalitné.

Ešte raz ďakujeme.

Narodila sa akcia

A to doslova. A nielen tak z ničoho. Jožko v nej zhmotnil pred dávnejším časom asi svoj sen alebo myšlienku, ktorá mu len tak preblesla hlavou, do turistickej túžby a tá až doteraz tíško spala vo svojom „chlieviku“ s názvom „naše túžby“. A dnes sa narodila. Jasajme. Pretože nám to spôsobilo neskutočný zážitok a pekné pocity, ktoré len tak nezažijete, ak nikam do prírody nepôjdete. A preto Jožovi ďakujem, že som sa jeho túžby mohol zúčastniť a stráviť čas s vynikajúcou partiou.

Cesta do Šášovského Podhradia

Cesta prebiehala pokojne bez výtržností v aute. Žiadna metalová muzika, žiadne virtuálne bubnovanie, proste nuda. Kabínou sa niesli iba slová zo všakovakých rozhovorov. Nálada ožila, až keď sme zastavili pred domom našej kvetinky Miriam. Potom to bolo už veselšie. No vrchol nálady sme dosiahli až keď Ivan volal telefónom našim severským kvetinkám a zisťoval stav ich presunu. Ivan nám spolucestujúcim oznámil, že posádka tretieho auta zažíva v aute orgazmus a panuje tam hurónsky smiech. Nie. Neprezradím vám o aký orgazmus ide. Vysvetlím to až na konci môjho komentára. Tak si počkajte
Pred príchodom do Šášovského Podhradia sme sa najprv spojili s posádkou auta číslo 2. Do kytice pribudla ďalšia kvetinka Aďka. A biedny počet chlapov obohatil Maroš. I tak to nestačilo. My muži sme znova dostali „nafrak“.
Zo severankami sme sa spojili a zažili orgazmus na nemenovanej pumpe na okraji nemenovanej obce tesne pred príchodom do Šášovského Podhradia. Boli sme kompletní. Akcia mohla začať.

Štartovné

Áno bolo a vždy musí byť a vždy bude, pokiaľ bude čo piť. Je to naša tradícia a nielen naša ale celonárodná. Mierne pitie s mierou a v malých množstvách a po kvapkách neškodí. Tak nemudrujte. Áno vy. Vy zarytí abstinenti – nemudrujte.

A už kráčame – 1. časť

Prvý bod záujmu bol hrad Šášov. Od obce nie je vôbec ďaleko a cesta k nemu vedie iba miernym stúpaním. Hrad je skvelým terčom pre prieskum. Je veľmi zachovalý o čo sa zaslúžili aj ľudia zo spoločnosti Obnova.eu jeho obnovovaním. A verte, že plody ich poctivej práce je na hrade vidieť. Patrí im za to veľká vďaka.
My sme hrad prešli zo severu na juh i zo západu na východ. Proste sme ho celý „prelašovali“. Jozef si dokonca na pomoc povolal svojho „orla bzučivého dotieravého“. Zhodnotil, že vietor ktorý panoval na hrade nie je príliš silný a tak ho do vzduchu vypustil. Mobily i fotoaparáty dostali zabrať. No stálo to za to, lebo na hrade je čo obdivovať.

Pohli sme sa ďalej – 2. časť

Cestou na vrch Suť sme si traja spestrili prieskumom blízkeho vŕšku, ktorý sa nazýva Zábaštie. Na vŕšku stála bašta, ktorá zvrchu chránila hrad pred útočníkmi. Jej základy sú ešte viditeľné a tiež je viditeľná aj priekopa, ktorá bola vybudovaná okolo bašty.
Hlavný program prišiel na vrchu Suť. Tu sme svorne rozložili základný tábor. Priamo z vrchu výhľady nie sú, ale neďaleko asi 30 metrov je skalná vyhliadka, z ktorej sú dostupné polkruhové výhľady. Tých sme sa dosýta nabažili. A nabažili sme sa aj gastronomicky, pri pobyte na Suti. Pobudli sme tu pár desiatok minút. Každý vytiahol čo mal, každý každého poponúkal. Hlavným programom bolo vrcholové tekuté i vrcholové medaily. Ako vždy bolo aj kopec srandy. No orgazmus nebol , ten zostal dole.

Pokračujeme ďalej – 3. časť

Hlavnou činnosťou tejto časti bola hra „nájdi si svoju neznačenú lesnú cestičku“. A ja viem o čom hovorím. Pretože dve takéto „hry“ som zažil prednedávnom a dopadli spektakulárne. No dnes to nebol tento prípad, pretože sme svoju dôveru v navigačné schopnosti vložili do rúk Ivana. Až na jeden zádrheľ to zvládol uspokojivo. Iba raz zlyhal. No na jeho obranu musím povedať, že to spôsobili jeho ústa, ktoré mu neprestajne mleli. V spoločnosti kvetiniek sa ani nečudujem. Muž vždy chce ohúriť ženu a to je Ivanov prípad Jeho historky, ktoré počas akcií hovorí si niektoré už aj ja pamätám Je to proste bavič a takých ľudí mám aj ja rád. Aspoň je vždy sranda a tak to má byť.

Ale na niečo som zabudol.
Zabudol som na výživný a strmý klesáčik z vrchu Suť. Počas zostupu snáď iba jeden náš člen nepadol. Bol to Jozef, ako sa nám priznal a tak nemohol zasiahnuť do súťaže o náčelnícke funkcie s názvom „náčelník dunivý pád“ alebo „náčelník šmykľavá noha“. Sám som zvedavý, ako dopadlo interné hodnotenie a kto tieto čestné náčelnícke funkcie získal.

Znova skrátenie trasy – 4. časť

Počas ďalšieho putovania sme zistili, že pôvodnú trasu musíme skrátiť. Tlačil nás pokročilý čas. K autu sme chceli dôjsť ešte za svetla a preto sme dali „kapustové hlavy“ dokopy a dohodli vhodnú trasu. Ivana sme vo funkcii navigátora nechali „vykúpať“ až do konca. No tentoraz nezlyhal. Bezpečne nás viedol najprv lesným „bambusovým porastom“ a nakoniec príjemnou cyklo a turistickou trasou s názvom Barborská cesta. Cesta do obce bola pokojná a počas nej sa vytvorili štyri debatné krúžky. Než sme dorazili k autám, nemohli sme si nevšimnúť hrad Šášov týčiaci sa nad obcou a tak sme posledný krát vytiahli „elektronické krabičky“ a zhmotnili jeho krásu do digitálnych núl a jedničiek.

Sme v cieli

Znova orgazmus. Už druhý krát. Nebláznite. Toľko slasti na jednej akcii 

A teraz to spomínané vysvetlenie, o aký orgazmus na tejto akcii vlastne išlo.
Pre nezasvätených orgazmus je zákusok s týmto názvom, ktorý doniesla a nás ním ponúkla kvetinka Alenka. Ďakujeme za Tvoju námahu Alenka. Vidno, že zákusok bol pečený s láskou a jeho vynikajúca chuť mala skoro také účinky, ako má ten naozajstný… Táto časť je iba pre dospelých 

V závere mojej slohovej práce
chcem všetkým zúčastneným poďakovať za skvelú spoločnosť
a za to, že každý prispel svojou prítomnosťou a pôsobením k tomu, aby sme si túto akciu dlho pamätali.

Ešte raz ďakujem všetkým a niekedy nabudúce dovidenia.

Tentoraz padla voľba na nedeľu. To znamená, že na regeneráciu budeme mať iba noc. Nasledujúce ráno sa dostaneme do pazúrov našich možno odpočinutých kolegov. Za to riziko to stojí. Síce budeme mať na rozdiel od nich unavené nohy, ale zato budeme mať vyčistenú hlavu. Má byť totiž veterno. No a vietor zvykne urobiť svoju prácu. Pomáhať mu bude čerstvý vzduch, ospalé lesy, občasné výhľady, romantická ruina hradu a dobrá nálada. Uznajte sami, pri pozeraní telky sa tá hlava moc nečistí, skôr naopak. A návšteva nejakého obľúbeného člena, trebárs aj rodiny, tomu neraz tiež moc nepridá.

Celková situácia sa zastavila na čísle 93. Zrovna také isté číslo mám vyšité aj na čapici. Viacerí sa ma pýtali, čo to znamená. Čo sa týka čapice, neviem, ale čo sa týka akcie, tak je to jasná 93. Je nás 9 a ideme na 3 autách. Po tomto vyčerpávajúcom vysvetlení tajomstva ukrývajúceho sa za číslom 93 na mojej čapici môžeme pokojne prejsť k samotnému dianiu… A dialo sa toho veruže dosť.

Zle som odbočil z diaľnice. Priskoro. Malo to byť o jednu výpadovku neskôr. Toto sa Vincentovi nemôže stať. Teda môže, čo môže, stáva sa. Lenže ja som zle odbočil a zároveň som urobil dobre! Nechtiac, ale dobre. A to sa Vincovi nestáva. Zo severu šlo totiž ďalšie auto plné budúcich nádejných účastníčok našej akcie. K štartu prichádzali z iného smeru. A toto auto malo na nás niekde čakať. To niekde sa malo vykryštalizovať akurát počas jazdy tam. A práve vtedy som zle odbočil a ono sa to zároveň vykryštalizovalo. Asi som mal šťastie v tom, že som dopredu poriadne nepozeral mapu. Inak by som sa možno domotal.

Prichádzame na neznámu pumpu na okraji nemenovanej obce. Auto našich Severaniek je už tu. Tie kolesá však vyzerajú nejako čudne. Síce je ich akurát toľko, koľko zvykne byť, ale… toho vzduchu v nich by mohlo byť aj viac. V tom prednom od vodiča o hodne viac… My chlapi preto dávame rýchlo hlavy dokopy a hútame. Čo by to tak mohlo byť? Je to defekt? Nie je to defekt? A na čo sme prišli ako prvé? Že Vincenta niet. Zmizol. Ale iba na chvíľu. Pomerne rýchlo zaznamenávame zvýšený pohyb okolo pumpy. Môže za to Vincent. Odniekiaľ sa mu podarilo získať hadicu na dofukovanie kolies. Medzičas má veľmi slušný. My sme si stihli položiť tak zo tri otázky a k odpovediam sme ani nedostali. On za tú dobu už má to, čo potrebuje v rukách. Snáď o tom vie aj pumpárka.

Na rade je ďalšie prekvapenie. A je ním… orgazmus. Severanky ho vytiahli priamo z kufra auta. Len tak, na pumpe. Zodpovedne sa pripravovali na dnešnú akciu. Ušlo sa každému z nás. Mnohí dosiahli vrchol. Ten gastronomický. Neskôr nám dali… ako sa to volá, jáj recept. Elektronickou formou. Naozaj sa ten koláč tak volá. Orgazmus zabral. Po jednom – dvoch orgazmoch zrazu nie je problém dosiahnuť vrchol hradného kopca. Obávam sa, že sa odteraz mnohí členovia budú na akciách hlasno a vytrvalo dožadovať orgazmu. Nám je jasné, o čo ide, ale náhodní okoloidúci môžu zostať v šoku… Ostýchavejší z nich v trvalom.

Po viacnásobnom dosiahnutí orgazmu to už bolo také bežné… Na hrade sme stretli čerta s Mikulášom. Len tak na chvíľu sa v jednom z okien objavil Cézar s jeho gestom. Občas fučalo, že až osamelo stojace stromy vydávali praskavý zvuk. Pri zostupe z vrcholu Sute málokto netreskol. To preto, že každý očakával, že keď sa to volá Suť, tak je tam suť. Možno tam niekde… vo vnútri. Na povrchu bolo blato, kopa lístia… akurát na úseku, kde je padák ako prasa. No a najviac pripravení na suť padali ako prví. Malá časť trasy viedla aj mimo turistického chodníčka. To asi preto, aby nám občas zrazu zmizol chodník spod nôh… Proste nuda. Vincent ani neminul všetky svoje baterky…

Huraaaa tešíme sa!!!!