Detail akcie Východ slnka na Rysoch

Plánovanie akcie
Je streda. Včera som sa vrátil z Turčianskych Teplíc z wellnessu. Síce sme absolvovali v rámci neho krátku vychádzku na Blatnický hrad, ale pre mňa to bola iba chuťovka. Doma ma čerti brali. Nohy sa mi triasli a pociťoval som silný turistický absťák. A preto volám Jožovi. Vravím mu „mám v hlave bláznivý plán“. Chvíľu som ho naťahoval a potom vyslovil „čo hovoríš na východ slnka na Rysoch?“ Chytil sa chlapec, že dobre, dobrý nápad. Hovorím mu, pripravím akciu, zrátam časy, kilometre a zavolám Ti. Tak aj bolo. Volám mu druhý krát a oznamujem pripravené údaje. No zbadal som, že jeho hlas je akýsi čudný, zmenený od prvého nadšeného. Prezrádza mi, že majú problémy so škorcami na hrozne, a že on už nemôže ísť.
Tak som obtelefonoval aj ostatných potencionálnych adeptov – Romana a Miša. Radovi som novinu oznámil v práci a Maroš sa chytil ako osa na med. Sme piati – ide sa!

Cesta na akciu
Týmto ďakujem Romanovi, že zabezpečil dopravu Roman, na revanš. Cestou na Popradské Pleso sme sa zastavili v Štrbe na známej pumpe na „nočnú“ kávu. Zažili sme tu v minulosti humornú historku, ktorú mi chlapci ihneď „hodili do očí“. No dnes sa nič podobného nekonalo , ku kávovaru som sa ani len nepriblížil Kávu mi zabezpečil Mišo, za čo mu ďakujem, ozaj Mišo, čo som dĺžny? Aké prekvapenie, že sme za tmy dorazili na parkovisko Popradského Plesa.

A začíname šliapať
Aká by to bola akcia bez štartovného? Roman, ten sa nezaprie. Vytiahol domácu a ulial po kalíšku. Avšak stihol obsah svojho pohárika vyliať, než ho vypil, a tak akt nalievania „vitamínov“ sebe musel zopakovať. Keď sme so spoločným želaním šťastia na túre dopili, pustili sme sa do práce. Ozaj – noc bola nádherná, teplota príjemná a miesto vhodne zvolené.

4.3 km úsek asfaltu
Bol na úvod a to preto, aby nás zahrial a „naladil“. Počas chôdze na Popradské Pleso sme nikoho nestretli. Keď sme dorazili na rázcestník nad Popradským Plesom spravili sme si krátku prestávku. Na tomto mieste sú iba tak voľne pohodené krošne s nákladom určené na vynesenie na chatu pod Rysmi. Podpichujeme Miša, či sa na to nedá. On však odolal, ale nie nadlho. Ideme ďalej.

Rázcestník nad Žabím potokom
Doteraz sme boli piati. Tu sa delíme na dve skupiny. My sme prvá skupina a Rado je sám si sám skupina. Rado sa už na začiatku akcie rozhodol, že nepôjde na Rysy kde už bol, ale pôjde na Kôprovský, kde ešte nebol. My ostatní to akceptujeme a pokračujeme ďalej. Ešte sme si s Radom dohodli svetelné Morseové signály a pokračovali ďalej. Až teraz začala naozajstná turistika. Vhupli sme do reality výstupu na Rysy s nočným vylepšením. Je to neopakovateľný zážitok, pozorovať pri výstupe oblohu a siluety tatranských končiarov. Mesiac nám svietil na cestu ako „divý“. Všetci sme si to vychutnávali a nevadila ani silne zvýšená námaha.

V prvej štvrtine cesty
Cestou na chatu sme narazili na pohodenú krošňu s plynovou bombou. Proste niekto to vzdal. Znova podpichujeme Miša. Chvíľu odolával, ale potom si uvedomil ponúknutú šancu, ako sa dostať na vyšší level trýznenia na turistike Po naložení pokračujeme ďalej. Naozajstná výzva pre nášho hrdinu Miša prišla v úseku pod chatou, kde sú rebríky a reťaze. Zvládol ju bravúrne a bez ujmy na zdraví Ja sám som zatiaľ v očakávaní upriamil svoje oči k chate, kedy sa už objaví. Bol som tu prvý krát a úprimne som sa potešil, keď sme k nej konečne dorazili. To nehovoriac o Mišovi a aj ostatných. Mišo to naozaj dokázal a má odo mňa veľké a úprimné uznanie Priznám sa, že keby som mal o dvadsať rokov menej, tak by som do tejto výzvy išiel aj ja. Poznám sa a som natoľko magor, aby som to vyskúšal.

Čakanie na chate pod Rysmi
Bolo polhodinové. Radšej sme čakali tu, ako priamo na vrchole Rysov. Bol tu „cítiť“ nočný kľud. Na konci polhodinovej prestávky sa z chaty začali trúsiť prví ľudia. Tiež to boli dobrodruhovia, ktorí bažia po zážitku, vidieť východ slnka. Pustili sme sa do poslednej časti výstupu.

Vrchol Rysy
Dorazili sme tu o pól šiestej. Pred nami bolo cca pól hodinové čakanie. Na vrchole bolo asi dvadsať rovnako postihnutých ľudí. Našli sme si vhodné miestečko a utáborili sa. Roman opäť i na vrchole dodržal tradíciu. Akú? No predsa jeho špecialitku varené víno. A pre túto výnimočnú chvíľu pritvrdil a doniesol červené. Bolo naozaj vynikajúce Roman – ďakujeme. Ja som ešte pred východom rozprestrel kávičkový servis, no ľutujem, že obsahom bola iba zaliata „Neska“ a nie poctivo zomletá brazilská káva a prehnaná cez Moka kanvičku. Týmto sa ospravedlňujem, že zážitok nebol plnohodnotný
Pred východom „oskara“ sme sa stihli ešte prezliecť a potom to už prišlo. Síce o dvadsať minút neskôr kvôli oblaku, ktorý sedel nad Lomnickým štítom ale predsa. Bola to neskutočná nádhera a neopísateľný zážitok. Ďakujem bohu, že som tu mohol byť.

Zostup
Naň sme sa dali asi o desať minút, keď už bol vrchol takmer prázdny. Cieľom bola chata pod Rysmi a občerstvenie a samozrejme „veľká potreba“ na záchode s legendárnym panoramatickým výhľadom, ktorý absolvoval Roman Ja s Mišom sme dorazili na chatu o čosi skôr. Mišo dostal od chatára odmenu za výnos nákladu. A teraz zacitujem konverzáciu chatára a Miša:

• Mišo: poprosím o čaj, za vynesenie nákladu
• chatár: ďakujem za vynesenie, zaslúžiš si čaj. Udeľujem Ti aj pochvalu!
• chatár: praješ si do čaju aj rum?
• Mišo: môže byť, ďakujem
• chatár: nalievam Ti aj rum, ale pochvalu Ti tým pádom za rum odoberám

Myslím si, že Mišovi tá odobratá pochvala nevadila, neviem, musí povedať sám. Ale ten čaj za výkon, ktorý predviedol za to stál. Čaj v tomto prípade, mal pre Miša nevyčísliteľnú hodnotu. Tak by som to cítil ja, keby som bol v jeho koži a dokázal to čo on.
Ja som si dal na chate fazuľovú polievku, a tiež to bola výnimočná chvíľa, lebo fazuľovicu bežne na chate kuchár nevarí. Maroš si nedal nič a Romanovi kúpil tiež polievku, ktorá mu chladla počas čakania na neho, kým sa vráti zo záchodového, panoramatického zážitku. Čakali sme naňho asi pól hodinu. Po príchode Roman vravel, že pred ním bol celý zájazd a preto sa tak zdržal. Keď Roman dojedol vlažnú fazuľovicu pokračovali sme v návrate.

Cesta dole od chaty
Počas nej sme stretali zástupy ľudí smerujúcich na chatu a možno aj na vrchol Rysov. Keď ich celkovo nebolo tisíc, tak ani jeden. Naozaj! Časť tesne pod rebríkmi a reťazami sme ja a Mišo až po chatu na Popradskom Plese zobrali zhurta a zbehli sme ju, doslova sme „zakopávali o ľudí“ smerujúcich hore. Než sme dorazili na chatu volal mi Rado, že kde sa stretneme. Dohodli sme sa s ním, že na chate, že nemusí nás čakať na rázcestníku nad Žabím potokom. A tak aj bolo.

Chata na Popradskom Plese
Úspešne a bez zranenia sme sem s Mišom dorazili. Rado už dopíjal druhé pivko. Prezradil som mu, že sme s ním tajne počítali na miesto vodiča pri jazde domov. Mali sme predpoveď, že keď Rado dorazí na chatu o čosi skôr, tak si pospí. Ale on nie, on sa dal do pitia „žltého, blahodarného moku“ Tak nič. Ja som si dal kofolu a Mišo neodolal pokušeniu piva Pilsner Urquell. Asi po polhodinke prišiel aj Roman s Marošom. Pobyt na Popradskom Plese som využil aj na slávnostné odovzdávanie certifikátu Radovi za celkovo odchodených 845 km. Gratulujem Rado. Keď sme sa občerstvili pokračovali sme poslednou časťou cesty – asfaltovým utrpením.

V cieli
Keď sme prechádzali tesne pred parkoviskom okolo potoka, Romana zachvátil kúpací ošiaľ Kúpanie nebolo na pláne a ani mi Roman pred akciou o tom nehovoril. Preto my ostatní sme nemali plavky a ticho sme mu závideli Maroš sa gustiózne ovlažil, Rado ponoril do potoka hlavu a Roman do vody vliezol celý, ako je jeho zvykom. Ja s Mišom sme čakali, kedy toto vodné šialenstvo skončí 

Poďakovanie
Ďakujem všetkým za skvelú spoločnosť. Zážitky z tejto akcie si budem pamätať véééééľmi dlho, kým mi bude pamäť slúžiť a nenavštívi ma nemecký ujo Alzheimer
Roman, ešte raz ďakujem za dopravu.