Vinco
Ako sa rodila akcia
Tentoraz výlučne v mojej hlave. Jozefa som do plánovania vôbec nezapojil,
iba som mu natvrdo, bez upozornenia oznámil, že na Vtáčniku, ako na
najvyššom vrchu pohoria, som ešte nebol a chcel by som tam v týždni ísť.
Pôvodný plán bol štvrtok alebo piatok, ale keď som v utorok pozrel
predpoveď počasia, určil som prijateľnejší štvrtok.
Pôvodne mala ísť na túto akciu aj hostka z minulej akcie Ľudka, s ktorou
je v kontakte Ivan. Ale keď jej Ivan oznámil, že sme do auta piati asi sa
zľakla, alebo nechcela otravovať. Uisťujem Ťa Ľudka, že by si
neotravovala. Dokonca po príchode do Piešťan som Ivanovi povedal, že by som
bol ochotný ísť cestou aj pre Teba, ale smola. Bol som na svojom aute a na
ňom nemám diaľničnú známku. Takže, ak budeš chcieť stretneme sa na
budúcej akcii. Toľko som chcel na úvod.
Priebeh akcie – 1. zastavenie
Prvou zastávkou boli ruiny hradu Sivý Kameň. Ja som ho pôvodne v pláne
akcie nemal, ale po tom, čo ho Mišo spomenul ešte pred akciou
v komentároch, operatívne som upravil trasu akcie. Bolo by nerozumné tieto
ruiny nenavštíviť. Aj keď sme z pôvodného hradu videli veľmi málo,
určité náznaky tu boli. Hlavnou devízou návštevy však boli pekné
výhľady. Čerešničkou na torte na tomto mieste bolo použitie Jožovho
drona. Natočil ním videa a odfotil pár fotiek, čo určite prinesie iný
pohľad na naše pôsobenie na túrach.
Priebeh akcie – 2. zastavenie
Zastavenie sa uskutočnilo na Jarabej skale. Než sme sem prišli museli sme si
pár výškových metrov vystúpiť. Jeseň bola už v končiacom štádiu, ale
i tak príroda hrala peknými farbami. Niekoľkodňové predchádzajúce
upršané počasie spôsobilo, že nám často pod nohami tiekli potôčiky vody
a mľaskalo bahno a tak to bolo prakticky celú trasu. Bolo zaujímavé počas
postupu pozorovať, ako sme všetci rozdielni, a ako každý ide svojou cestou
s cieľom vyhnúť sa namočenia alebo zablatenia sa. A v tom je to dobré,
že sme všetci jedineční. Než sme sa dostali k Jarabej skale som ja
i Roman pri jednej chatke, schovaní pred všetkými doplnili svoje brušká.
Jarabá skala bola prakticky pitná prestávka.
Priebeh akcie – 3. zastavenie
Touto zastávkou bol až najvyšší vrch pohoria VTÁČNIK.
Už príchod k vrcholu dal tušiť, že dnes výhľady nezažijeme.
Presviedčala nás o tom hmla, ktorá počas postupu k vrchu panovala hoci len
na jednej strane hrebeňa, ale aj tak panovala. Vtáčnik sme si riadne užili.
K hmle sa pridalo aj mrholenie. Pri kríži na vrchole sme sa dlho nezdržali.
Vykonali sme iba nutné „úkony“. Predovšetkým vrcholová Jožova
zázvorovica bola s jednou z hlavných programov. A samozrejme vrcholové
fotenie netreba opomenúť a takisto lepenie samolepky nášho spolku na
rázcestník. Silnejúce mrholenie nás donútilo sa presunúť o kus ďalej
pod ihličnatý strom, kde sme ako tak boli chránení. Tu každý započal
občerstvenie, prezliekanie do suchého oblečenia. Klincom programu, tak ako
zázvorovica, bolo tradičné Romanove varené vínko. Dnes bolo ale
výnimočné, pretože aj chvíľa bola asi výnimočná. Určite si to myslel
aj Roman, keď doniesol kvalitné desaťročné vínko.
Ďakujem Romanovi, že som sa mohol zúčastniť tohto výnimočného zážitku,
ktorý sa určite nebude opakovať často, a ak áno chcem byť vždy jeho
aktérom
Priebeh akcie – 4. zastavenie
Kým sme prišli k tomuto zastaveniu museli sme sa najprv vrátiť po tej istej
trase k odbočke Malá Homôľka. Od tejto chvíle sme sledovali zelenú
značku. Keď sme dosiahli odbočku s názvom Vrvrava privítala nás asi
poľovnícka chatka s príjemným krytým sedením. Súčasťou bolo aj
ohnisko, ktoré si viem v priaznivejšom počasí predstaviť ako miesto na
opekanie. „Dosýta“ sme toto príjemné miesto využili a to každý svojim
spôsobom. Jozef v tomto mieste uvidel dobrý dôvod znovu vytiahnuť „orla
bzučivého dotieravého“. Ideálne miesto na natáčanie a fotenie
jednoznačne využil.
Priebeh akcie – 5. zastavenie
Obhliadku zaujímavého miesta tejto zastávky predchádzala prvá naozajstná
vyhliadka, ak opomeniem hrad Sivý Kameň. Je to v časti Horné Lázky a pre
navštívenie nás jasne nabádal drevený smerovník s nápisom
„Vyhliadka – 1minúta“. Vôbec nebanujem, že sme ju navštívili.
Hlavným programom bolo kochanie sa, ale to sme obohatili o hľadanie
„kešky“ v prospech Ivana. Do hľadania sa zapojili všetci no výsledok
bol negatívny. Proste nie a nie kešku nájsť a tak sme hľadanie vzdali.
Kým sme prišli k odbočke zo značeného chodníka vychutnávali sme si
nádherné výhľady na Bojnice a Nováky. A potom už prišla
dobrodružnejšia časť trasy. Pre mňa to znova bolo Déjà vu. Na objektívne
naliehanie Ivana pri preplánovaní trasy a obohatenie o ferratu som nakresli
trasu po neznačených lesných cestičkách, ktoré opäť ako minule
s Dušanom zrazu niekam zmizli Každý si musel svojim spôsobom vytrpieť
klesanie hard-core terénom. Tentoraz to bolo viac o kameňoch a lístí, ako
o popadaných stromoch. To lístie medzi kameňmi spôsobilo prípady, že sa
vám noha prepadla aj po kolená, a nikdy ste nemohli vedieť, čo na spodku
bude.
No nakoniec sme to bez ujmy všetci prežili a prišli do miest, ktoré sa
volajú „Sector Salamandra climbing“. Jeho súčasťou sú lezecké skaly
s mnohými trasami. Vpravo od týchto skál je takzvaný Volkov zub, ktorý sa
dá dosiahnuť lezením po ferrate. Tieto miesta okúsili iba dvaja členovia
našej výpravy Roman a Mišo.
Priebeh akcie – 6. zastavenie
My traja sme s rozvahou pokračovali ďalej do obce Podhradie, pretože sa nám
nebezpečne krátil denný čas. I tak sme príchod do Podhradia absolvovali za
tmy. Pravdou je aj to, že sme dobre naplánovali návštevu hradu v úvode
akcie, pretože za tmy by nemala návšteva žiadny zmysel.
6. zastavenie pre dobrodruhov Romana a Miša bolo vo vedľajšej obci Lehota
pod Vtáčnikom, kde sme oboch cestou domou „naložili“ do auta.
Záver
Pre mňa bola táto akcia veľmi zážitková. Musím priznať, že zážitok
mohol byť pre mňa mocnejší, ak by bolo počasie prijateľnejšie čo sa
týka hmly, a na Vtáčniku by boli výhľady. Nevadí. Aspoň je dôvod
Vtáčnik aspoň ešte raz navštíviť za prijateľnejšieho počasia.
Ďakujem všetkým za skvelú spoločnosť.