Maroš
Ako som už spomínal dlho som sa sem chystal a oplatil sa veru. Mal som trocha obavy či sa tam neuškvaríme ale prišlo mi to ako chabá výhovorka na zrušenie akcie . Skorý budík (5:00) spravil svoje a pred pol osmou sme už začali šlapať, ale aj tak sme tam sami veru neboli. Asi 90 percent turistov čo sme stretli tvorili naši bratia Česi. Prvotný stupák na Ostrú sa dal zvládnuť celkom v pohode, kedže bolo pomerne skoro a trasa šla v tieni. Pred sedlom sme sa hrdinsky pustili neznačených chodníkom reku skratka, šak značky sú pre amatérov. Ocitli sme sa na nejakej peknej skalnej vyhliadke na Tlstú kde sme sa trocha neplánovane pokochali a potom sme nabrali zhruba smer vrchol Ostrej. Tam to začalo byť adrenalínovejšie čo ocenila hlavne Adka aj patričným komentárom. Na vrchole, resp. tesne pod ním, sme založili chvíľkový výškový tábor a posilnili sa. Prekvapila trochu turistka so psom na vrchole Ostrej, kde ho asi vyniesla v batohu. Po presune na Tlstú sme založili daľší tábor, kde sme skonzumovali zvyšok zásob a rozumne dlhú dobu povegetili v tieni osamoteného ihličnanu. Odtade to už bolo iba samospádom rovno dolu a úprimne sme súcitili s ľudmi čo išli ešte len hore, na otázky ktorých typu „koľko to ešte je na Tlstú“ sme dávali diplomatické odpovede. Aj sme plánovali sa niečoho napiť v reštike pri aute, ale dav prítomných ľudí nás odradil a vyriešili sme to na najbližšej pumpe.