Dnes je: pondelok - 27.5.2024, Meniny má: Iveta
Aktualizované: 27.05.2024

Fotografie z roku 2012



On-line: 5

Akcie: 825

Foto galérie: 659

Videá: 286

Odkazy: 579

Komentáre: 1474

Login:

Heslo:

Detail akcie Z Mníchovej Lehoty na Inovec

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Jozef
Dátum:
nedeľa - 12.01.2020
Pohorie:
Považský Inovec
Vzdialenosť:
15.3 km
Čas:
5h 15m
Stúpanie:
767 m
Klesanie:
767 m
Náročnosť trasy:
5
Body do rankingu:
59.6
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Vinco Vinco
Pi - 10.01.
Jozef Jozef
Pi - 10.01.
Mišo Mišo
Ne - 12.01.

Fotky a videa Videné: 60

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Mníchova Lehota, vlak – Jarabský vrch (795 m) – Chata pod Inovcom – Pod Inovcom – Inovec (1041 m) – Vyhliadka Dr. Bundalu – Chata pod Inovcom – Pustovníkova „jaskyňa“ – Nad Krásnou dolinou – Mníchova Lehota, vlak

Poznámka k akcii

Na tejto akcii nás možno čaká:

Sneh: Vrchol má výšku 1 041 m, tak snáď aspoň tu bude sneh…

Trochu citeľný výšľap: našťastie je tu vhodne umiestnená Inovecká chata, ktorá by mala byť otvorená. Takže tradícia pivo + polievka bude s veľkou pravdepodobnosťou dodržaná.

Rozhľadňa Helena: 22 metrov vysoká železná „rozhľadňa“ poskytujúca kruhový výhľad. Bola postavená v roku 2015 ako Meteorologicko-telekomunikačná veža. Spoločnosť stavajúca vežu vyšla v ústrety „verejnosti“ a umožnila voľný prístup na túto „rozhľadňu“.

Vyhliadka Dr. Bundalu: Skalnatá vyhliadka kúsok od vrcholu Inovca v nadmorskej výške 960m. Poskytuje obmedzený výhľad smerom na Trenčín.

Inovecká chata: Ak sa znovu zastavíme na pivo, potom nás čaká hľadanie prameňa riečky Svinica! Pramení neďaleko Inoveckej chaty v nadmorskej výške okolo 850 m. Riečka má dĺžku 21 km a vlieva sa do rieky Bebrava.

Pustovníkova „jaskyňa“: Vchod do jaskyne sa zrútil. Skalné bralo tu však stále je. V jaskyni žil celé desaťročia zeman František Rozvadský ako pustovník. Nechtiac spôsobil upálenie svojej snúbenice Evy Sokolovskej, ktorá bola obvinená z bosoráctva a upálená na Trenčianskom hrade. Výčitky ho vyhnali až do hôr. Dolu schádzal iba na Veľký piatok a zakaždým nosil veľký drevený kríž. Živil sa iba korienkami, liečivými bylinami a rôznymi lesnými plodmi. Nejaké jedlo mu občas priniesli mnísi. Stal sa z neho vyhľadávaný bylinkár a ľudový liečiteľ. Vďaka nemu sa stal Inovec v tej dobe povestný a navštevovaný slovenským ľuďom. V jaskyni prežil celý svoj život a tu aj umrel. Vraj dodnes sú jeho telesné pozostatky v jaskyni. Príbeh sa odohral v 17. storočí.

Kyselka v Krasnej doline: Prameň minerálnej vody využívaný turistami a ľudmi z blízkej chatovej osady. Prameň je vraj zachytený a upravený obložením z kameňov.

Odchod z Piešťan spred Tesca bude o 8.00 hod.

Komentáre:

Vinco

Vinco

2
zobraziť foto

„Vysokýýý Iiiiinoooovec, vysokýýý aaako jaaa“.

Inovec je relatívne vysoký, ale jeho výška nám ani tak nevadila. V pohode sa dala zdolať. Úvodný stupák nám pomohlo nevnímať Jožove štartovné na parkovisku. Väčšie vrásky ako výška, nám narobila náročnosť výstupu po zľadovatelom chodníku. Boli sme nútení pre dodržanie bezpečnosti ísť väčšinou vedľa chodníka. No boli aj úseky kde sa to nedalo a tu bolo treba ísť pomaly a maximálne opatrne. No napriek tomu sa nám podarilo nepár krát dotknúť sa pri páde telom zeme. Našťastie sa nikomu nič nestalo – prežili sme celú akciu bez ujmy na zdraví.

Väčšinou cesty sme išli v bielom opare, iba kde tu sa na chvíľu ukázal nejaký výhľad. Cestou hore sme ani netušili, že sa na vrchole dočkáme obmedzených výhľadov. Než sme ale dorazili na vrchol postavila sa nám do cesty chata pod Inovcom. A to bola pre mňa príjemná chvíľa. Myslím, že nielen pre mňa. Chata zvnútra je útulná, teplá a pohostinná. Ja som bol v nej prvý krát a preto takéto vyjadrenia – hodnotenia. Tmavé pivo a teplá cesnačka nás pozitívne nakopla.

Keď sme sa po prestávke rozhodli pokračovať zistili sme, že na vrchol nešliapeme sami. Zrazu sa okolo nás objavilo množstvo turistov. Neboli tu iba ľudia, ktorí sa na aute vyviezli po ceste k chate. Ako sme sa blížili k Inovcu pribúdalo snehu a chodník bol šmykľavejší. No pozitívne bolo, že sa začalo objavovať medzi stromami slniečko. Tesne pred vrcholom sme zistili, prečo sa Inovec volá Inovcom. Ustavične na nás padala inovať, ale nebolo to nepríjemné, práve naopak. Inovať sa na zemi ligotala, ako v rozprávke Mrázik.

Väčšie množstvo návštevníkov pritiahol Inovec aj vďaka svojej kovovej rozhľadni, ktorá sa týči nad stromami. Vďaka nej a aj vďaka zlepšenému počasiu boli ako také výhľady. Inovec si viem predstaviť aj v lete. Môže to byť predmetom mojej túžby. Každopádne budem chcieť Inovec navštíviť niekedy v lete. Cez nalepenú nálepku na stožiari sme zanechali odkaz pre ostatných, že jestvujeme grin

Cestou späť sme sa nezastavili opäť v chate na pivo, ako sme pôvodne plánovali, ale pokračovali sme ďalej. Znova sme zažili nebezpečné zľadovatené úseky, ktoré boli o to horšie, že boli pri zostupe. Aj túto pasáž sme prežili bez ujmy. Spadol som iba ja a Mišo. Jožo sa pádu tentokrát vyhol. Preto Jožových 2–2–1. A už viete, ktoré číslo kto je grin

Vydarenú akciu sme zakončili nákupom domácich produktov v predajni na parkovisku. Syrové nite, korbáčiky, žinčica a klobásky nám čiastočne vyprázdnili peňaženky. Nebanovali sme však, lebo sme zaplatili za kvalitné domáce výrobky vyrábané tradičným domácim spôsobom.

P.S.: ešte musím spomenúť, že sme pred chatou stretli a rozprávali sa s chlapíkom, turistom, SNP-éčkarom, ktorého sme stretli v lete na chate M.R. Štefánika a na chate pod Chopkom. Prehodili sme s ním pár hrejivých slov a zaspomínali na stretnutie v Nízkych Tatrách a spoločne sme sa vyfotili (fotka je vo foto galérii).

komentár: 647 pridaný: 13.01.2020 - 18:40
Jozef

Jozef

1
zobraziť foto

Čaj je zaliaty. O chvíľu pôjdem „hádzať“ veci do ruksaku. Na záver ma čaká škriabanie okien na aute. Zrazu mi zvoní telefón. Mišo sa práve prihlásil na akciu. Inak by som ani netušil, že ide. Jasné, vyzdvihnem ho na našom osvedčenom mieste…

Klasika, z Piešťan ide autom Vinco. Z diaľnice obdivujeme hrad Tematín. Rozmýšľam nahlas. Kto vie, kedy tam bude sneh, aby sme ho mohli navštíviť. Mišo je síce po nočnej, ale reaguje pohotovo. Rýchlo ma vrátil do reality „To tam budeš musieť ísť v stroji času“. Má pravdu. Posledné zimy sú tu dolu slabé. Iba zopár dní je tuhších, s dostatkom snehu. To asi len preto, aby pamätníci nezabudli.

Zrazu sa bavíme na tému globálne otepľovanie. Vincent sa vytasil aj s následným globálnym ochladením kvôli narušeniu Golfského prúdu. Toto som potreboval. Tak Tematín navštívime, keď bude globálne ochladenie! Chalani ma rýchlo zobudili z môjho sna „To si počkáš 500 rokov!“ Aspoň nám cesta rýchlo ubehla.

Netradične to veľmi skrátim, aby sa konečne po dlhšej dobe mohol aj Vincent vyjadriť k akcii, pretože v poslednej dobe je nejaký tichý. Proste ani ťuk. Snáď nemá pokazenú klávesnicu. Akciu zhrniem takto:

Výhľady z rozhľadne: Počas šľapania hore sa doslova beznádej striedala s nádejou a opačne. Nakoniec to dopadlo tak napoly. Modrá obloha síce bola, ale oblaky – „inverzia“ zakrývala všetko nižšie. Takže sme mali výhľady ako z lietadla letiaceho nad oblakmi.

Bude sneh? Bol, aj nebol. Najviac však bolo ľadu. Aspoň čo sa turistického chodníčka týka. Občas sa vyskytlo blato. Niekedy sme boli doslova vďační za blato. Tu by sa veru „nešmeky“ zišli. Kto nemal paličky sa doslova pokúšal o samovraždu. Kto nemal nešmeky bol dnes za dobrodruha.

A čo pády? Boli. Prekvapivo počas prvého kola pádov padol ako posledný Vincent. A to býval doteraz veľmi často našim najväčším želiezkom v ohni. Dlho to vyzeralo na vyrovnaný výsledok… Úroveň bodovania bola nízka. Všetky pády mali dokopy 10 bodov. Pre nedostatok času uvádzam iba celkový výsledok 2:2:1. No nie je to prekvapenie? Vzhľadom na ten terén?

komentár: 642 pridaný: 12.01.2020 - 21:22