Lenka
Terapia prírodou…
Názov tejto turisticky je zároveň jej cieľom. Potrebovali sme vypnúť od
neustáleho bytia v práci a doma. Pretože, čo iné sa dá v dnešných
dňoch robiť.
Nasadili sme turistické topánky, naštartovali auto a vybrali sme sa do
Olešnice. Malo svietiť slnko. Miesto toho nás chytil dážď. Nevadí. Ideme.
Na samom začiatku sme sa kochali krásnymi roubenými domčekmi dedinky
Olešnice. Po jej prechode sme cez lúku zamierili do lesa. Tam už toľko
nepršalo. A zahájili sme našu terapiu. Ako vyzerala?
Celú turistiku sme nevytiahli mobil z batohov. Čo znamená, prepáč Vincent,
že nemáme ani jednu fotku. Navyše…na každej by boli vydieť nejasné tvary
v hmle. Po ceste sme si vychutnávali prírodu a to doslova. Jedli sme
lišajníky, ojedali púčiky stromov a vrcholo všetkého bola kyslička. Po
Vrchmezí sme spolu neprehovorili ani slovo. Stačilo nám ticho prírody. Na
Vrchmezí sme učinili zápis do vrcholovej knihy a tu sme už stretli prvých
bežzcov, turistov, ale aj takých čo sa na turistov iba hrali. Tu už sme
prestali mlčať a cesta veselo pokračovala až na Šerlich. Určite by tam
boli krásne výhladi. V tej hmle sme ledva videli Masarykovu chatu, ktorá sa
tu nachádza.
A už nás čakala cesta späť. Okolo mlyna po rozbahnených cestách.
Hm…blatíčko. To bolo dnes kamarátom. Čo na tom, že na prezutie nič
nemáme. Auto znesie. A po ceste späť sme medzi Olešnicou a Slavoňovom
stihli navštíviť pivovar Agent. Počuli sme o ňom prvý krát a keďže
radi vyhľadávame lokálne pivovary a špeciálne pivá ihneď sme sa rozhodli
ich podporiť. Vďaka bohu mali otvorené. Teraz už si ideme vychutnávať
to pivo.