Detail akcie 3. ročník Silvestrovskej akcie spolku PAT a MAT

Dnes žiadna omáčka iba samé fakty

Po prvé
Trasu akcie som vymyslel výborne. S Tematínom súhlasil každý. Nik nemal výhrady. Ale treba povedať celú pravdu. Nie je to úplne celé môj výmysel. Návratovú cestu z Tematína cez Ihelník navrhol Mišo, s čím som ja a Jozef okamžite súhlasil. Chválim Miša bol to výborný nápad, len som dúfal, že sa Silvestrovskej akcie zúčastní aj polo-organizátor. No nestalo sa tak.

Po druhé
Hurááááááá. Znova som videl a zažil Mira na akcii. Od poslednej jeho účasti uplynulo 7 mesiacov. Miro sa začína lepšiť. Asi konečne dospel a prestal po Slovensku „lietať“ kade-tade. Možno má na neho vplyv jeho pôvabná a veľmi príjemná priateľka Marietka. Som rád Marietka, že som Ťa spoznal. Výborne vám to spolu „ladí“. Držím vám palce.

Po tretie
Počas celej akcie sme mali pekné počasie, ktoré vygradovalo na hrade Tematín. Od hradu bolo neuveriteľné a myslím, že znásobilo naše pozitívne pocity a zážitky zo silvestrovského doobedia.
Na hrade i potom neskôr na Ihelníku sme si vychutnali doslova HDR výhľady. Hlboké stopy vo mne zachovala trasa vedúca borovicovým lesom. Táto časť ma neskutočne nabila energiou.

Po štvrté
Neslobodno zabudnúť na pitný režim. Ten neškodný i ten slávnostný.
Na začiatku akcie sa postaral o tradičné štartovné Jozef. Vytiahol z klobúka znova tú vynikajúcu zázvorovicu. Väčšinou ma ostrejšie štartovné tekutiny posadia na zadok a trvá mi hodnú chvíľu kým sa dostanem do tempa. Ale Jožova zázvorovica je unikát Je to lahodný nápoj, ktorý mi ešte nikdy neublížil.
Na hrade Tematín opäť nezlyhal Roman. Udivuje ma, kde Roman nachádza tú inšpiráciu, lebo ešte ani raz sa nestalo, že by doniesol nekvalitný nápoj. Aj tentokrát to bolo vynikajúce varené vínko s láskou a úctou vyberané ohľadom na dôstojnosť a vážnosť akcie. Roman ďakujeme
A ešte jeden nápoj musím spomenúť. Bylinný extrakt Jagermajster, ktorý doniesol Dušan. Nijak neublížil našim žalúdkom ba naopak, pôsobil liečivo. Ďakujeme

Po piate
Veľmi pozitívne hodnotím zastavenie v jaskyni pod Tematínom. Túto odbočku navrhol Ivan. Je vidno, že je to znalec miestnych pomerov. Nepochybne jemu i Jožovi k tomuto počinu pomohlo aj to, že v jaskyni sa nachádza keška. Ktorú sme však nedokázali nájsť, aj keď sme sa do hľadania zapojili skoro všetci. Bola to príjemná zachádzka, ktorú som ja rád absolvoval.

Po posledné
Veľmi upokojujúco a relaxačne na mňa pôsobila aj spiatočná cesta na Lúku. Viedla doslova po lúkach, z ktorých boli nádherné výhľady na hrad Tematín, Považské podolie, Biele Karpaty s Veľkou Javorinou a Malé Karpaty s vyčnievajúcimi Zárubami. Diaľnica D1 pod nami pôsobila ako tečúca rieka, v ktorej sa leskne nízko položené slniečko.
Proste bol to pre mňa nádherne strávený Silvester v spoločnosti výnimočných priateľov. Ďakujem, že som sa mohol tejto akcie zúčastniť. Dáva mi to nesmiernu energiu. Sú to chvíle, na ktoré budem veľmi dlho spomínať.

Prajem všetkým všetko dobré, hlavne pevné zdravie a dovidenia v novej turistickej sezóne 2021.

Čo sa týka Silvestrovského výstupu, tak to už je v našom spolku tradícia. Tradíciou je tiež, že zo začiatku netušíme, kam pôjdeme. Veď to sa do Silvestra vykryštalizuje. Snažíme sa vyberať miesta, kde nepredpokladáme nejaký Silvestrovský výstup. Zároveň to musí byť relatívne blízko a krátka trasa, aby sme sa príliš nezničili. Aby to bola taká pohodovka. To znamená, že každý rok navštívime iné miesto. Tentoraz padla voľba na Tematín.

Konečne to vyšlo. Po mnohých odmietnutiach a dvoch – troch nesmelých prísľuboch, ktoré sa neskôr ukázali ako plané, prišiel aj Miro. Nič sa nezmenilo, stále je vysmiaty, kondičku má dobrú a jesť mu chutí ako jeho otcovi. Vlastne trochu sa zmenilo. Pôsobil na mňa o kúštik pokojnejším dojmom. Jeho účasť bola prekvapením pre ostatných, najmä Vinca. Ten už chcel vyraziť, ale stopol som ho. Čakáme ešte ďalšie auto. Nechápal, neveril… ale uveril, hneď po Mirovom príchode.

Zo začiatku bolo stúpanie také nenápadné. Postupne metrík k metríku hore dolinkou. Pri konci to už bol stupáčik ako má byť keď sa človek potrebuje zohriať. My sme to ale nepotrebovali, pretože niekto sa neovládol už v dolinke a nasadil tempo. My ostatní sme si to všimli, až keď z nás lial pot. Aj to nie hneď. Ideálny to dôvod v stupáčiku poľaviť tempo a tak byť schopní komunikovať naďalej. Občas to vyzeralo tak, že si človek nebol istý… to tak hlasno hovoriaci dýcha, alebo práve dokončil vetu? Možno za tento stav môžu vianočné koláčiky…

Predpoklad nám vyšiel. Síce okolo hradu je nejaký pohyb, ale nie je to ako na tradičných silvestrovských výstupoch na Marhát či Záruby. Podstatne menej ľudí, navzájom si nezavadziame, nemusí sa čakať na výstup na rozhľadňu… Aj tu horí ohník. Okolo neho je najviac ľudí. Raz darmo, zima je. Síce žiaden sneh, ale zato fúka.

Po Tematíne navštevujeme Tematínsku jaskyňu. Je síce maličká, ale poteší. Trénujú tu horolezci. Až doma som zistil vďaka internetu, že sme zlyhali. Občas sa to stáva. Kúsok od jaskyne je skalná veža, na ktorú sa dá vyjsť a je z nej pekná vyhliadka na Malé Karpaty a Považie. Tak to chcel osud. Budem sem musieť ísť ešte raz a pri tej príležitosti už nájdem aj kešku v Tematínskej jaskyni. Možno.

Ihelník je mimo turistického chodníka. Nezaslúžene. Aspoň že cyklisti čiastočne napravili túto neprávosť a potiahli tadiaľto cyklochodník. Utešený hrebienok, pekné borovice a občas nádherné výhľady. No a teraz tam nechoď. Nedá sa. Časti výpravy sa jedna lúčka páčila až tak, že nebyť decembra a zimy, snáď tam aj zostanú a založia základný tábor.

A to je z mojej strany všetko, aby mohol Vincent polepiť čriepky svojej pamäte a tiež sa mohol od srdca vyjadriť. Aspoň budeme mať iný uhoľ pohľadu. Veď každý z nás vníma inak a všíma si iné veci… A nebude to len tým, že on má GoPro kameru a ja foťák!