Dnes je: utorok - 22.9.2020, Meniny má: Móric

Úvod

Aktualizované: 21.09.2020

Návštevy: 44013

Fotografie z roku 2012



On-line: 5

Počet odkazov: 428 Počet komentárov: 812

Login:

Heslo:

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: sobota - 12.09.2020
Pohorie: Veľká Fatra
Vzdialenosť: 16.8 km
Čas: 8h 25m
Stúpanie: 1160 m
Klesanie: 1160 m
Náročnosť trasy: 7
Body do rankingu: 88.6
Mapa: zobraziť mapu
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Jozef Jozef Pi - 11.09.2020
Roman Roman Pi - 11.09.2020
Miso Miso Pi - 11.09.2020
Vinco Vinco So - 12.09.2020
Duso Duso So - 12.09.2020

Fotky a videa z akcie:

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Blatnica, pamätník – Juriášova dolina, ústie – Zadná Ostrá – Ostrá (1247 m), východ Slnka – Zadná Ostrá – Bágľov kopec (1280 m) – Ľubená (1414 m) – Tlstá (1373 m) – Jaskyňa Mažarná (130 m dlhá) – Vápenná dolina, ústie – Blatnický hrad, odbočka – Blatnica, pamätník

Poznámka k akcii

Z Leopoldova vyrazíme o 23:30 hod. V Piešťanoch zoberieme na palubu záujemcov o 23:55 hod.

Cesta autom do Blatnice cez Strečno trvá necelé 2 hodiny. Počítame aj s 30 minútovou prestávkou na kávu. Do Blatnice by sme mali doraziť okolo 02:00 hod. v noci. Nemal by byť problém s parkovaním. Autá necháme na okraji dediny pri pamätníku SNP.

Výšľap na Ostrú by nám mal trvať 3:10 hod. K tomuto času som prirátal 30 minútovú rezervu. Na vrchol Ostrej by sme sa mali dostať asi 30 minút pred samotným východom Slnka. Slniečko v nedeľu „vstáva“ okolo 06:13 hod.

Komentáre:

Maros Maros 2

Krásna túra, normálne ľutujem že som nebol. Ked som po telefóne dával Jožovi košom bol som v tom že pôjdem konečne aj niekam s Adu ale to sa nakoniec zmenilo na robenie stropu v kúpeľni čo je v podstate skoro to isté ako nejaký výlet. Ale keď som podvečer otvoril stránku a dočítal som sa že z toho bude nočná moje presvedčenie neísť dostalo vážne trhliny. Už som sa načahoval po telefóne že volám Jožovi a odvolávam co sem odvolal a slibuji co sem slíbil ale nakoniec som to predýchal aj preto že som tam nedávno bol a posledné tri víkendy som bol niekde fuč a strop sa sám zatial nie a nie spraviť. smile

komentár 822 pridaný: 14.09.2020 - 17:59
Jozef Jozef 1

Zase nočná. Nemal som ich rád i keď ma za ne podnik platil. Ale teraz? Keď je to zadarmo? To je niečo úplne iné! Posúďte sami. V prvom prípade som za to dostával peniaze, sedel som na zadku a najmä som vedel, kedy mi nočná šichta končí. V druhom prípade neviem koľko ma to bude stáť, odšľapem celé kilometre a neviem, kedy to skončí. Ako bonus mám k tomu niekoľko kilometrov do kopca, neraz je to slušný stupák. Napriek tomu mám omnoho radšej druhý prípad lebo… lebo východ Slnka.

Naše auto je plné pasažierov. Jeho kufor je plný turistických topánok a batohov. My sme zase plní očakávaní. Je čas vydať sa na cestu. Je len otázkou minút, kedy Roman spustí svoj maratón vtipov. Môj skromný odhad, vtipy mu vydržia minimálne po Trenčín. To je 30 minút jazdy autom po diaľnici. Ale či mu vydržia až po Žilinu? To už je hodina a 10 minút! Hrubo som ho podcenil. Žilinu máme už za sebou a Roman si stále spomína na nejaký vtip.

Stojíme! Káva! Síce nik z nás nevyzerá na to, že by ju nutne potreboval, ale je naplánovaná. A plán je plán! A ten nepustí! Aspoň zatiaľ. Niektorí zneužívajú zastávku aj na nákup piva v plechovke. Hore na vrchole totiž nečapujú. Nemá kto a najmä nemá čo čapovať. Ani káva, ani pivo náladu nevylepšili. Nemohli, pretože nálada vo výprave bola i predtým viac ako dobrá. Vďaka Romanovi.

Šľapeme. Ide to. Musí, lebo je to po dolinke rovinke. Veď o hodinu sa to zmení. Prudko zmení! A to bude platiť na nasledujúce dve hodiny. Preto náš plán počíta s 30-timi minútami navyše. Lenže plánovač akcie, teda ja, nás podcenil. Teória je síce pekná vec, ale prax je neraz úplne niekde inde. Čím to môže byť? Že by tie laboratórne podmienky? Pri spotrebe u áut to platí.

Nech je to ako chce, dôležité je, že tie minúty navyše nepotrebujeme. K tomuto záveru sme však dospeli až tu, v teréne. Preto začíname pri šľapaní preťahovať naše pauzičky. Čím bližšie k vrcholu sme, tým dlhšie preťahujeme. Musíme, lebo čas… Nie že by stál, ale vlečie sa. Pomalšie ako my stúpame na vrchol. A my nechceme uzimení čakať hodinu na východ slnka. Preto radšej naťahujeme čas niekde v závetrí. Na vrchole totiž môže fúkať. Keď svieti slniečko, je to osviežujúce, ale keď nesvieti…

Na vrchole nie sme sami. Pri našom príchode vidíme statív a na ňom fotoaparát. Takže fotograf je už pripravený. Prítomnosť páru nás prekvapila. Je to však vzájomné, pretože aj oni sú z nášho príchodu prekvapení. Ešte viac sú prekvapení, keď sa rozdáva vrcholová odmena. Vďaka Vincovi sa fidorka ujde aj im.

A je to tu! To čakanie na východ Slnka! Kto to nezažil, nepochopí. Úsvit sa už dostavil. I kosáčik mesiačika je dávno tu. Len to Slniečko stále nič. Už sa niečo deje! Zore sa zapaľujú. Tým nám prezrádzajú, že sa slniečko chystá ku skoku. Jednou rukou sa dotkne zeme a šup a už je na oblohe. Je to doslova okamih. Niekto by sa nás mohol opýtať „A to Vám za tých zopár sekúnd stojí?“ Stojí. A nie sekúnd, ale desiatok sekúnd! Odpoveď už zaznela, ale zopakujem ju „Kto to nezažil, nepochopí.“ A navyše, ráno sú hory iné. Bežní turisti ich vidia cez deň…

Pred nami východ Slnka, za nami sa dolu v doline prevaľuje hmla. Už ma z toho bolí krk, ako sa stále vrtím, aby mi nič neušlo. Len Dušo je nejaký nesvoj. Učupený, bez úsmevu, bez radosti. Podozrievam ho z toho, že nie je romantická duša. Čím však slniečko vyššie stúpa, tým viac tepla dáva. To asi rozhodlo a už aj Dušo vyzerá veselšie.

Spomíname si na pivo. Kúpili sme si ho, vyniesli sme si ho… ale chuť naň teraz nemáme. Teplota piva je síce ideálna, ale tá teplota okolia… Človek by si povedal, že to bolo zbytočného pol kila navyše. Dá sa na to pozerať aj z iného uhlu pohľadu. Čo by človek neurobil pre zlepšenie svojej kondičky?

Niečo bzučí. Už je to nad nami. Napíname zrak. A je to jasné. To je orol dotieravý bzučivý. Kto vie, či a kde hniezdi. Alebo dron? Musíme si to ujasniť. Po prebdenej noci si to vyžaduje trochu viac času ako obvykle. Tak nič, iba dron. Ale keď som videl čo a ako pekne ten dron zvrchu sníma… Veru stojí za úvahu kúpiť si nejaký ľahší typ drona a brávať ho na naše akcie. Lenže ako sa poznám, asi by som s ním nechtiac osekával šišky na stromoch alebo kosil trávu na lúkach…

Dnes je to o dvojičkách. Prvú, Ostrú, máme už za sebou. Zistili sme, že Ostrá je naozaj ostrá. Teraz nás čaká Tlstá. Znie to tak nevinne, ale tiež je to občas do kopca. Stojí to však za to. Trochu však prekvapuje pohľad dolu, dolu na Ostrú. Nepovedal by som, že tých necelých 150 výškových metrov urobí taký rozdiel. Totiž asi o toľko výškových metrov je Tlstá vyššia.

Čaká nás zostup a ako bonus jaskyňa Mažarná. Je jednou z našich najvyššie položených obývaných jaskýň. Ale to bolo dávno, ešte v dobe bronzovej. Čím nižšie sme, tým viac turistov stretáme. Hore bol ráno pokoj, božský pokoj. Teraz je to samý zhon a ruch.

Čaká nás náročná cesta domov. Najnáročnejšia bude najmä pre šoféra. Po prebdenej noci a toľkých kilometroch a výškových metroch… Vyzerá to tak, že najviac bdelý z nás je Dušo. Preto šoféruje on. Snažím sa Duša zaviesť do rozhovoru, aby nás on nezaviedol do jarku. Darí sa. Dušo reaguje celkom pohotovo. Na moje slová i na dopravnú situáciu. Odpovedá. Jeho mozog ešte stále celkom dobre pracuje. A keď pracuje, tak nemôže spať! No dobre, existujú vzácne prípady, kedy sa to dá, ale tentoraz nie! Niektorí sa neboja si k práci i ľahnúť. Len potom sa to ťažko vysvetľuje šéfovi, že to bol iba mikrospánok. Dušo to zvládol bez nutnosti prestriedania. Klobúk dolu.

komentár 821 pridaný: 14.09.2020 - 09:58