Vinco
Úvod
Sobotňajšie turistické akcie rôznych obťažností nás rozdelili na dve
skupiny. Zmoknutá nedeľa nás síce dala dokopy, ale nie na turistických
chodníčkoch. Po výdatnom daždi prišiel v pondelok úplne iný deň. Stal
sa zázrak. Počasie sa zmenilo, ako keby niekto šťukol vypínačom. A práve
pondelok nás všetkých pätnástich dal dokopy, aby sme si naplno mohli
vychutnať parádnu trasu v Slovenskom raji. Ja som Zejmarskú roklinu nikdy
nešiel a tak som sa veľmi tešil na zážitok z nej. Aj na Geravy som sa
tešil a to už nehovorím o neprebádanej Gačovskej skale. Pôvodný plán
dopraviť sa do Dediniek na stanicu vlakom cez Telgártsku slučku a
Chmarošský viadukt zlyhal. Do Dediniek sme sa napokon dopravili vozidlami
priamo na železničnú stanicu. Parkovanie sa nezaobišlo bez komplikácií,
ale nakoniec sa všetko vyriešilo 
Putovanie
Úvodné kroky viedli najprv po hrádzi vodnej nádrže Palcmanská
Maša a potom po asfalte. Asi v polovici asfaltky som našu kolónu
presmeroval na príjemnejší turistický chodník zelenej farby. Ten nás
schodnejšou cestou priviedol okolo Hostinca
u Pelleho priamo pod dolnú stanicu lanovky smerujúcej na Geravy. Ej veru
niektorí aj pomýšľali na využitie jej služieb, ale ich turistická hrdosť
im to napokon nedovolila 
A tak ihneď po príchode pod stanicu lanovky
naše nohy „hltali“ prvý zahrievací kopček smerujúci po červenej na
Biele vody. Netrvalo to dlho a už sme sa pripravovali v ústi
Zejmarskej rokliny na nasledujúce dobrodružstvo. Bol som plný očakávaní.
Vstup do rokliny je platený. Najprv som nadával na to, že na Slovensku si
každý privatizuje spoločnú prírodu, ale keď som si prečítal informácie
zo zakúpeného lístka pochopil som, za čo sa platí vstup do tejto rokliny.
Vzhľadom na to, že lístky som si nechal u seba, pripájam lístok ako
prílohu kde sa dozviete, za čo sa poplatok platí.
Prirodzene sa naše rady pri putovaní roklinou natiahli. Každý vnímal krásy Zejmarskej rokliny inak – po svojom. To je prirodzené. Po jej prejdení musím povedať, že je nádherná. Je síce relatívne krátka v porovnaní s roklinami na opačnej strane Slovenského raja, ale svojou krásou si nezadá s tými na severe. Bol som ohromený rozmanitosťou a krásou. Tečúca voda, rebríky, skaly navôkol a vyhliadka na vrchole nádherných skál ma neskutočne ohromila. Nálada v našom spolku pri vnímaní tejto krásy bola na vysokej úrovni. Údiv sršal z každého z nás, to sa schovať nedá. Svedčia o tom aj mobily v rukách každého, ktoré boli v permanentnom uchovávaní týchto nádherných chvíľ. Ak sa mýlim opravte ma priatelia.
K hornej stanici lanovky Geravy sme doputovali postupne. Privítalo nás príjemné prostredie Horského hotela Geravy. Na jeho terase sme strávili slnečné oddychové chvíle s občerstvením. Každý podľa svojej chuti. Ja som si dal blahodarné pivko, ktoré mi daroval Jozef. Ďakujem Jozef. Ale všimol som si, že naše kvetinky boli tiež Inkou obdarované „tuhšou“ tekutinou. Ani sa nečudujem, že neskorší krok v putovaní našich dám bol akýsi rezkejší a odhodlanejší. Na terase hotela sme prestávke darovali 45 minút. Myslím si, že túto prestávku si každý užil a dobre si oddýchol. Čakala nás ďalšia príjemná cesta.
Okrem toho, že trasu Zejmarskou roklinou sme absolvovali po „Náučnom chodníku Slovenský raj – juh“ naše kroky od ústia strážila aj modrá turistická značka. Je to vlastne „zbrusu“ nová trasa, ktorá nás priviedla k nášmu ďalšiemu cieľu – Gačovskej skale. Prevažná časť trasy vedie po nádherných a príjemných lúkach. My sme putovanie mali ešte vylepšené o hrejivé slnečné lúče. Proste bola to idylka. Takéto pasáže sa mi veľmi páčia. Ísť po hrebení a slnkom zaliatych lúkach. Bola to neskutočne pekná časť trasy a ani nevieme, ako sme sa ocitli na prvej vyhliadke Gačovskej skaly. Zriadili sme si tu odpočinkový a kochací tábor. Ten výhľad dole na Palcmanskú Mašu a jej okolie je impozantný. Vôbec som to nečakal. Ale keď sa mi Roman osobne poďakoval za výber tohto prekrásneho miesta uveril som, že voľba návštevy Gačovskej skaly bola správna. Roman ďakujem. Neskutočne si to vážim a som rád a potešený, že aj ostatní mali rovnaké pocity.
Ale prišlo ešte ďalšie moje ohromenie, po príchode k druhej vyhliadke patriacej tiež Gačovskej skale. Možno bol výhľad ešte krajší ako na prvej, ale to by som urazil tu prvú a tak beriem späť a dodávam, že svojim spôsobom sú obidve vyhliadky nádherné i keď iné, jedinečné. Pre tých, ktorí by chceli zavítať na tieto miesta spomeniem, že druhá vyhliadka ponúka parádny pohľad na Vysoké Tatry a predovšetkým na Kráľovu hoľu – kráľovnú Nízkych Tatier. Takže môj verdikt. Určite sa sem vyberte priatelia turisti.
No a aby som nebol opäť príliš ukecaný v komentári dokončím, že následné klesanie do Dediniek je pohodové, idúce po serpentínach a ústi pri miestnom cintoríne. No a odtiaľ je to na skok k železničnej stanici. Pritom si môžete pozrieť z blízka vody Palcmanskej Maše, alebo sa občerstviť v miestnych reštauráciách. My sme svojho času, pri našej poslednej návšteve tohto jedinečného miesta jedli v úvode spomínanom Hostinci u Pelleho. Nebojte sa, varia tu chutne.
Posledné, čo sme si vychutnali boli pohľady z hrádze na Palcmanskú Mašu a ryby v nej, Gačovskú skalu vypínajúcu sa priamo nad ňou a lanovku miznúcu na vrchole Geravy.
Záver
Čo napísať na záver? Ja som si tento predĺžený víkend nášho spolku neskutočne užil. Kvalitne som si oddýchol a nabil baterky. Obrovskú radosť mi prinieslo stretnutie a pobyt s Vami na turistických akciách i spoločný prežitý čas na ubytku Zubrovica. Rád som s Vami strávil nezabudnuteľné chvíle a už teraz sa teším na ďalšie pripravované akcie, ktoré mi už teraz kolujú v hlave. Nechajte sa prekvapiť na budúci rok.
Majte sa všetci dobre a hlavne v zdraví si užívajte život. Nabudúce pri spoločných akciách dovidenia priatelia.
