Dnes je: pondelok - 13.10.2025, Meniny má: Koloman
Aktualizované: 13.10.2025

Fotografie z roku 2013



On-line: 7

Akcie: 1011

Foto galérie: 827

Videá: 349

Odkazy: 612

Komentáre: 1694

Login:

Heslo:

Detail turistickej akcie

Cesta hrdinov SNP na východe #9 / Andrejová - Svidník

Detail uskutočnenej akcieVidené: 82

Vložil:
Vinco
Dátum:
utorok - 19.08.2025
Pohorie:
Ondavská vrchovina
Vzdialenosť:
26 km
Čas:
7h 31m
Stúpanie:
932 m
Klesanie:
1043 m
Náročnosť trasy:
7
Body výkonnosti:
78.2
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Vinco Vinco
So - 16.08.
Jozef Jozef
So - 16.08.
Mišo Mišo
So - 16.08.

Trasa akcie

Andrejová – Lipníky – Spálený vrch – Kohútov – Kurimka – Studňa pod Makovicou – Lazová lúka – Makovica – Kaplnka sv. Floriána – Makovické sedlo – Čierna hora (667 m) – Ostrý vrch – Hora – Svidník

Poznámka k akcii

Cesta hrdinov SNP na východe

Deviate pokračovanie našej edície na Ceste hrdinov SNP na východe

Fotky a videa Videné: 23

prehrať videoprehrať video
1. akcia2. akcia3. akcia4. akcia

Komentáre:

Vinco

Vinco

2

Úvod

Dnes sme nemuseli tak skoro vstávať ako včera. Michal to dobre vymyslel. Znova sme na štart išli autobusom. Na červenú sme si však museli dôjsť z obce Andrejová. Nevadil nám ani fakt, že šliapať po červenej sme začali až o 10.00 hod.

Putovanie

Naše prvé kroky viedli ešte po asfalte. Po tom istom, po ktorom sme doputovali na štart z obce Andrejová. No už pri rázcestníku Lipníky nás pozvala lúčna cesta priamo do kopca. Od teraz sme výhradne išli lesom a lúkami. Prvý bod, ktorý nám priniesol vrchol blaha bol Spálený vrch a hneď nato sme vystúpali na Kohútov. Lúka, ktorá hneď prišla na rad nás už viedla klesaním okolo vysielacej veže do Kurimky. Bolo to príjemné putovanie okrajom lesa po mäkkej lúčnej cestičke. Tesne pred príchodom k prvému dedinskému rázcestníku nám chodník skrížila v dosť blízkej vzdialenosti mohutná laň. Mysleli sme, že nebude sama a ona napokon bola. Potom sme už cupitali Kurimkou do stredu dediny. Hlavná cesta nás stočila doprava a doviedla nás k novej parádnej turistickej útulni. Útulňa bola čiastočne obsadená dvomi slečnami, ale tie nám uvoľnili miesto na oddych. Prestávka a občerstvenie nám prišlo vhod a hlavne tieň útulne, pretože už hodnú chvíľu nám pálilo slnko priamo na plešiny.

Po odchode nám ešte chvíľu strpčoval putovanie asfalt no onedlho trápenie skončilo pri rázcestníku, ktorý nás šikoval kopcom do lesa. Po asi 1500 metroch sme už sedeli pri Studni pod Makovicou. Voda z nej sa však k pitiu nedá použiť. K použitiu je tu len stojaca voda. Ešte na jednom mieste sme z červenej odbočili. Tým miestom je rázcestník Makovica. Priamo pod vrchom Makovica je miesto zasvätené sv. Floriánovi, patrónovi hasičov. Okolie je „posiate“ altánkami a prístreškami na sedenie. Ústredným miestom je zasklená socha sv. Floriána. Určite sa na tomto mieste konajú mecheche.

Keď sme zostúpili z Makovice privítalo nás Sedlo Makovica. Čo sme zažili za sedlom už Jozef opísal. Proste na dnes sme mali naordinované gymnastické cvičenie stupňa päť. Určité časti popadaných stromov sa dali aj preliezť ale boli také, ktoré sme museli naďaleko obchádzať. Polom skončil až s príchodom na Čiernu horu. Bolo to parádne miesto na oddych, ktoré sme s vďakou prijali. Na vrchole je postavená aj svojská rozhľadňa. Časom vyrastené stromy bolo treba „poraziť“ nadstavbou pôvodnej rozhľadne. A práve túto nadstavbu, ktorá sa aj v slabom vetre trochu kývala, sme využili na hltanie pekných výhľadov. Aj v tento deň a práve na tomto mieste som použil na lepšie zmapovanie okolia drona. Výsledok tiež uvidíte vo videu.

Po asi tridsať minútovej prestávke sme klesali na Ostrý vrch. Jeho rázcestník je situovaný na lúke a tak sme po dlhej dobe uvideli výhľady. Ak opomeniem tie z rozhľadne. Za nasledujúcou horou Hora už chodník definitívne začal padať dole do Svidníka. Asfaltka, na ktorú sme následne stúpili turistickou nohou nás už bezpečne viedla do nášho cieľa. Príchod na hlavnú ulicu už dal tušiť, že sa približuje náš cieľ na kruhovom objazde, kde končila naša včerajšia púť na Ceste hrdinov SNP. Posledné, čo zaujímavé naše oči na trase dnešného dňa uvideli bola rieka Ondava, počas pochodu po moste nad ňou.

Záver

Aj dnes sme ukončili SNP-éčkarský deň večerou v Reštaurácii Vermex Lokal parádnym jedlom a tak dali bodku za druhým dňom na SNP-éčke.

komentár: 1722 pridaný: 28.08.2025 - 19:53
Jozef

Jozef

1

Dnes ráno sme si mohli pospať trochu dlhšie, pretože autobus nám tentoraz ide až o 09:15 hod. Nevýhodou je, že kvôli tomu začneme turistiku až okolo desiatej. Nevadí, máme na to celý deň. Dnes nás čaká asi 24 kilometrový úsek. Kým včera sme prechádzali cez viacero dedín (Medvedie, Vyšná Písaná, Nižná Písaná, Kapišová a Nižná Jedľová) kým sme sa dostali do Svidníka, dnes budeme prechádzať iba cez jednu dedinu zvanú Kurimka. A buď tam bude šenk, alebo nebude. Čo to bude? Hop alebo trop?

Turistický chodníček sa teší rôznej kondícii ako moje kolená. Raz je pohodový, široký. Inokedy úzky. A práve tam na nás číha žihľava a ďalšie bonusy. Neskôr sa k tomu pridajú popadané stromy. Niečo ide preliezť, väčšie a košatejšie stromy sa dajú iba obísť. Na chvíľku sme uvideli Bardejov, náš zajtrajší cieľ. S výhľadmi sa to zlepšuje až za Kohútovom. A to vďaka lúčke. Definitívne vystupujeme z lesa. Už vidieť dedinku Kurimku. Vincent práve natáča Miša. A záber mu pokazila laň. Stihol to, malo by to byť na videu…

Kurimka je asi v strede dnešnej túry. Žiaden šenk. A je to trop. Hop dnes nebude. Našťastie sa nespolieham na takéto veci a spokojne vyťahujem v Altánku Kurimka pivo z ruksaku. Pomohlo. Už nemám zajačie úmysly. Som sa totiž pohrával s myšlienkou, že ďalej do Svidníka budem pokračovať autobusom. No dobre, trochu tomu napomohol aj pohľad do mapy, kde je vlastne Kurimka a ako je spojená cestami so Svidníkom. To tam pri dnešných spojoch naozaj budem skôr peši ako autobusom.

Niekde pred Lazovou lúkou stretávame starých známych. Manželský pár, ktorý s nami šiel včera autobusom na štátnu hranicu na Dukliansky priesmyk. Nemajú pre nás dobré správy. Vraj smerom na Makovicu je to samý popadaný strom. Vraj katastrofa. My ich upokojujeme, že na druhej strane za Kurimkou katastrofa plynulo pokračuje ďalej…

Aj my pokračujeme ďalej. Už sme zo dva tri stromy prekročili. Toto nazývali tou katastrofou? Veď to je zatiaľ pohoda. Dopadlo to ako s tým šenkom v Kurimke. Už pred Makovickým sedlom sme trochu frfľali, ale čo nás čakalo za ním, no bolo to zaujímavé. Ani neviem, ako som sa dostal na Čiernu horu. Ale už som mal toho dosť a žiadna posila v ruksaku už nebola. Už keď som tu, aspoň vyleziem na tú netradičnú rozhľadňu.

Netradičná veru je. Začína drevenou konštrukciou a hore pokračuje konštrukciou pripomínajúcou lešenie. Pri lezení hore človek pochopí. Drevená časť je príliš nízka na to, aby človek videl ponad stromy. A tá lešenárska? Človek má pocit, že je na stožiari hojdajúcej sa lode. Našťastie iba mierne sa hojdajúcej. A to ani vietor nefúka. No, nebolo to až také drsné. Ja už mám všetky zážitky čo som potreboval. Chalani chcú ešte vybehnúť na rozhľadňu. Lúčim sa s nimi, a pomaly pokračujem. Čaká ma totiž najťažšia časť, klesanie. By som ich príliš zdržoval.

Pomaly klesám. Chalani ma už dobehli. Do Svidníka je to už iba necelé 3 kilometre. Už sa teším na svidnícky kruháč. Doteraz som ešte takú radosť z kruháča nemal. Tam to všetko končí. Na dnes. A zajtra uvidíme. Nepáči sa mi totiž zajtrajší odchod autobusu.

komentár: 1719 pridaný: 23.08.2025 - 11:02