
Vinco
Úvod
Dnes sme nemuseli tak skoro vstávať ako včera. Michal to dobre vymyslel. Znova sme na štart išli autobusom. Na červenú sme si však museli dôjsť z obce Andrejová. Nevadil nám ani fakt, že šliapať po červenej sme začali až o 10.00 hod.
Putovanie
Naše prvé kroky viedli ešte po asfalte. Po tom istom, po ktorom sme doputovali na štart z obce Andrejová. No už pri rázcestníku Lipníky nás pozvala lúčna cesta priamo do kopca. Od teraz sme výhradne išli lesom a lúkami. Prvý bod, ktorý nám priniesol vrchol blaha bol Spálený vrch a hneď nato sme vystúpali na Kohútov. Lúka, ktorá hneď prišla na rad nás už viedla klesaním okolo vysielacej veže do Kurimky. Bolo to príjemné putovanie okrajom lesa po mäkkej lúčnej cestičke. Tesne pred príchodom k prvému dedinskému rázcestníku nám chodník skrížila v dosť blízkej vzdialenosti mohutná laň. Mysleli sme, že nebude sama a ona napokon bola. Potom sme už cupitali Kurimkou do stredu dediny. Hlavná cesta nás stočila doprava a doviedla nás k novej parádnej turistickej útulni. Útulňa bola čiastočne obsadená dvomi slečnami, ale tie nám uvoľnili miesto na oddych. Prestávka a občerstvenie nám prišlo vhod a hlavne tieň útulne, pretože už hodnú chvíľu nám pálilo slnko priamo na plešiny.
Po odchode nám ešte chvíľu strpčoval putovanie asfalt no onedlho trápenie skončilo pri rázcestníku, ktorý nás šikoval kopcom do lesa. Po asi 1500 metroch sme už sedeli pri Studni pod Makovicou. Voda z nej sa však k pitiu nedá použiť. K použitiu je tu len stojaca voda. Ešte na jednom mieste sme z červenej odbočili. Tým miestom je rázcestník Makovica. Priamo pod vrchom Makovica je miesto zasvätené sv. Floriánovi, patrónovi hasičov. Okolie je „posiate“ altánkami a prístreškami na sedenie. Ústredným miestom je zasklená socha sv. Floriána. Určite sa na tomto mieste konajú mecheche.
Keď sme zostúpili z Makovice privítalo nás Sedlo Makovica. Čo sme zažili za sedlom už Jozef opísal. Proste na dnes sme mali naordinované gymnastické cvičenie stupňa päť. Určité časti popadaných stromov sa dali aj preliezť ale boli také, ktoré sme museli naďaleko obchádzať. Polom skončil až s príchodom na Čiernu horu. Bolo to parádne miesto na oddych, ktoré sme s vďakou prijali. Na vrchole je postavená aj svojská rozhľadňa. Časom vyrastené stromy bolo treba „poraziť“ nadstavbou pôvodnej rozhľadne. A práve túto nadstavbu, ktorá sa aj v slabom vetre trochu kývala, sme využili na hltanie pekných výhľadov. Aj v tento deň a práve na tomto mieste som použil na lepšie zmapovanie okolia drona. Výsledok tiež uvidíte vo videu.
Po asi tridsať minútovej prestávke sme klesali na Ostrý vrch. Jeho rázcestník je situovaný na lúke a tak sme po dlhej dobe uvideli výhľady. Ak opomeniem tie z rozhľadne. Za nasledujúcou horou Hora už chodník definitívne začal padať dole do Svidníka. Asfaltka, na ktorú sme následne stúpili turistickou nohou nás už bezpečne viedla do nášho cieľa. Príchod na hlavnú ulicu už dal tušiť, že sa približuje náš cieľ na kruhovom objazde, kde končila naša včerajšia púť na Ceste hrdinov SNP. Posledné, čo zaujímavé naše oči na trase dnešného dňa uvideli bola rieka Ondava, počas pochodu po moste nad ňou.
Záver
Aj dnes sme ukončili SNP-éčkarský deň večerou v Reštaurácii Vermex Lokal parádnym jedlom a tak dali bodku za druhým dňom na SNP-éčke.