Vinco
Úvod
Po vynechaní minuloročnej edície tejto parádnej akcie Doľanského KST, som sa na tento ročník mimoriadne tešil. Už dávno pred začiatkom akcie som priateľov zo spolku „otravoval“ touto informáciou, že si mienim opäť prejsť štyridsať kilometrovú trasu Turistiky pre všetkých. A div sa svete. Niektorí nič netušiaci turisti nášho spolku sa nechali nahovoriť. Mrzí ma len, že po prílete Inky a Luba v sobotu z dovolenky to musela Inka po žalúdočných ťažkostiach „zabaliť“. Vedel som teda, že minimálne nebudem sám a Lubo mi bude robiť dôstojnú spoločnosť na tomto náročnejšom turistickom podujatí. O to náročnejšom, že v deň uskutočnenia akcie nám Slovenské „rosničky“ nahlásili neznesiteľných 34°C tepla. Zdravý rozum nám teda radil, zobrať si dostatočné množstvo tekutín a my sme ho poslúchli.
Na koniec úvodu už len spomeniem, že tesne pred príchodom do obce Doľany
mi do hodín cinkla správa o prihlásení turistu na akciu. Lubo okamžite
kontroloval našu webovú stránku a zistil, že to koťuha Dúšo je tým,
ktorý tak ako my chce potrápiť svoje telo turistickou akciou. Boli sme traja.
Pokiaľ ma nemýli matematika, traja je viac ako dvaja 
To sa hneď pôjde
lepšie.
Po príchode na štart sme sa povinne zaregistrovali, prispeli symbolickým poplatkom 2€, prevzali popis trasy aj s Kontrolným lístkom a mohli sme spoločne vyraziť na túto parádnu oslavu turistiky.
Putovanie
Lúka pod Jasenky – kontrola 1
Po prvých krokoch dedinou sme vzápätí vstúpili do lesa pod stromy.
Vyrazili sme cca o 7.00 hod., to ešte „Oskar“ tak prudko nehrial. Jeho
chvíle prišli až neskôr 
Už na začiatku putovania sa na nás „zavesil“ neznámi mladý muž. Asi nechcel ísť celú trasu sám a tak sa rozumne pridal k nám. Ja som sa po pár krokoch s ním zoznámil a tak Vám dnes už môžem napísať, že sa volá Matúš. A musím povedať, že Matúš je skvelý chlapík, dokonca z mojej IT brandže a počas celého putovania sa ochotne zapájal do komunikácie. Občas bol tichý, ale to nám vôbec nevadilo. Hlavne vo chvíľach, keď sme zdolávali nejaký kopček. Komu by sa vtedy chcelo rozprávať?
No a kým sme dorazili k nášmu prvému kontrolnému bodu, milí Matúš
už bol plno etablovaný do našej partie. Kontrolu na Lúke pod
Jasenky si veľmi dobre pamätám spred dvoch rokov. Tento kontrolný
bod vedú sympatické tri dámy všetkých vekových kategórií Od tej
najviac skúsenej po najmladšiu, ktorá tieto cenné skúsenosti postupne a
ochotne nadobúda. Ja som tu vlastne absolvoval raňajky, lebo milé dámy ma
ponúkli koláčikmi, ktorými som samozrejme nepohrdol. Mňam. Boli vynikajúce
a týmto sa im chcem poďakovať za vynikajúce a nezištné pohostenie.
Kolovrátok – kontrola 2
Po lúke sme pokračovali ďalej a z dosahu páliaceho slnka sme vhupli
opäť do príjemného lesa. Náš smer nabral trasu k druhému kontrolnému
bodu. Onedlho sme už stáli pri rázcestníku Sklená Huta.
Chodník sa tu križuje s asfaltkou, ktorá zároveň tvorí
Štefánikovú cyklomagistrálu. My sme vhupli do lesa a
vybrali si stúpanie do kopčeka. Asfalt by nám aj tak nechutil Už
hodnú chvíľu nám robil spoločnosť príjemný zelený turistický chodník.
Zbohom nám dal až tesne pod skalným masívom Vápennej, kde nás dal do
opatery vlastnému značeniu. Od teraz až po kontrolný bod nás viedli žlté
reflexné značky. A doviedli nás správne. K parádne obsadenej Kontrole
2 Kolovrátok.
Na tejto kontrole bola cca desať minútová prestávka. Nepohrdli sme
občerstvením a príjemnou konverzáciou s osadenstvom. Dovolil som si aj
spoločnú fotografiu s Pani Kráľovnou so žezlom v rukách. Na tomto mieste
sedelo na oddychových miestach viac turistov. Ponúkal sa aj „skorý“
burčiak. Možno bol aj z hrozna My sme si dali kofolu, čokoládky a pred
odchodom si spravili spoločnú fotografiu.
Čierna skala – samokontrola
Modrá turistická značka nám skočila pod nohy a viedla nás do
Sedla Uhliská. Majestátna červená Cesta hrdinov
SNP nám prikázala ďalší smer. Asi po kilometri putovania sme už
stáli a potom sedeli pri oddychu na vrchu Klokoč. Klokoč je
všetkým známy svojim starým dreveným krížom plným nabitých klincov a
šróbov a ešte neviem čoho všetkého, čo mal okoloidúci turista po ruke.
Avšak starý kríž je už fuč a s ním „milióny klincov“. Nebojte sa.
Jeho miesto zaujal nový drevený kríž. A už aj z neho trčí pár klincov
Takže veselo na Klokoč páni turisti a turistky a nezabudnite si
klince.
Po prestávke na Klokoči sme pokračovali ako hrdinovia SNP cez Ámonovu
lúku, Kubašovú až k Mon Reposu. Tu som si opäť spomenul a všetkým
vyrozprával môj príbeh z Trnavskej stovky, ako som tu
„onéééééééé“ a Roman ma práve na tomto mieste obehol
a predbehol. Na Bukovú som potom prišiel dve hodiny po ňom 
Rázcestník Pod Čiernou skalou nás kopol z červenej na žltú a po výživnom 900 metrov dlhom stúpaní nás privítala majestátna výhľadom – Čierna skala. V minulosti sme tu odpočívali, no dnes bola iba povinná pečiatka do Kontrolného listu, krátke kochanie sa parádnym výhľadom a povinná spoločná fotografia. A potom už šup, šup dole po žltej na Jahodník.
Jahodník – kontrola 5
Žltá nás chvíľu viedla veľmi zaujímavým skalnatým hrebienkom a potom chodník spadol prudko dole. Už onedlho sme cupitali na okraji lesa a po lesnej ceste smerovali ku kontrole. Keď sa chodník úplne narovnal zakričal som na parťákov, aby sa obzreli za seba. Nepozrieť sa na nádherný skalnatý hrebeň Čiernej skaly za nami by bol hriech.
Pri Horárni Polámané naše nohy vstúpili na územie
asfaltovej cesty. Na chvíľu nám ešte odišla spod nôh, ale ku Kontrole
5 Jahodník nás doviedol nepríjemný asfalt. Pri kontrole
sme sa zastavili iba pre pečiatku a potom rovno trielili plnou parou do
Reštaurácie Koniareň k občerstveniu a oddychu. V tomto
čase už slnko riadne pálilo a tak tieň ponúknutý reštauráciou nám
prišiel nanajvýš vhod. Avšak na túto reštauráciu nebude mať Dúšo
pekné spomienky. Dali sme si všetci štyria kofolu, dvaja kapustovú polievku,
no Dúšo si vymyslel palacinky. A v čom spočíva tá zlá spomienka /
skúsenosť? Kým sme my zjedli polievku a vypili kofolu milí Dúšo sa
palaciniek nedočkal A ani po intervencii. Z reštaurácie
sme teda odchádzali bez Dúšových palaciniek.
Do cieľa – Doľany kameňolom
Nasledujúca trasa do Lošonca a na Majdán bola prevažne po asfalte pod spaľujúcim slnkom. Našťastie naše tekuté zásoby boli dostačujúce. Na Jahodníku sme si ich preventívne doplnili.
Záverečné namáhavé stúpanie do Orešanskeho sedla naše rady trochu roztiahlo a odčerpalo trochu síl. Po príchode do sedla sa naše šíky zomkli, energia doplnila a veselo a v pohodičke sme spoločne putovali do vytúženého cieľa. Bola to už len taká príjemná rovná cestička, ktorá nám príjemne hladila chodidlá. Túto vetu o príjemnosti cestičky možno vyvráti Lubo. On jediný schytal pár pľuzgierov, ktoré si ošetril na Jahodníku počas prestávky. No statočne doputoval aj s týmto handicapom ku kameňolomu. Posledná klesavá cesta po vlastnom značení, po kameňoch a konároch ešte preverila silu jeho vôľových vlastností a vykonala test prahu bolesti. No i tak Lubo statočne a úspešne doputoval na koniec našej parádnej cesty.
Záver
Všetci štyria sme s vďakou prijali uznanie v podobe Diplomov a zaslúžený oddych počas občerstvenia za vynaloženú námahu. Vám patrí uznanie a vďaka moji súpútnici. Poďakovanie za to, že sme boli skvelý team, že sme sa držali a spoločne zažili výnimočné chvíle na tejto parádnej turistickej akcii. Ďakujem Dúšo, Lubo a Matúš, že som mohol byť súčasťou skvelej partie. O rok dovidenia na tejto výnimočnej turistickej akcii. Predsa sme to sľúbili v cieli!
Majte sa všetci dobre a hlavne v zdraví. Na ďalšej turistickej akcii spolku dovidenia.