Vinco
Úvod
Na Malý a hlavne na Veľký Radzim som veľmi chcel vystúpiť. Hlavným
dôvodom bol fakt, že sú to dva najvyššie kopce Revúckej vrchoviny. Ja mám
rád najvyššie kopce pohorí 
Túto trasu som pôvodne chcel obohatiť
o legendárny čerešňový sad v katastrálnom území obce Brdárka. Viem,
čerešňový sad je najkrajší, nie keď sú na stromoch čerešne, ale keď
kvitne. No do trasy som ho práve pre tento dôvod nedal, že by bolo
vhodnejšie sad navštíviť práve na jar. A tak sa Pán Boh postaral o to,
že v nedeľu prezieravo pokazil počasie a zoslal nám dážď. Verím tomu,
že to tak malo byť a ja sa môžem tešiť na opakovanú návštevu tohto
prekrásneho miesta, kraja v budúcnosti. Ja sem určite zavítam. A Vy, keď
budete chcieť tiež.
Nedeľný dážď nám teda zabezpečil náhradný plán a to návštevu dvoch nádherných jaskýň – Ochtinskú aragonitovú a Gombaseckú. A tak teraz aj k tejto neuskutočnenej pôvodnej akcii teraz píšem skromný a krátky komentár.
Putovanie
Nebolo to putovanie v tom pravom slova zmysle. K obidvom jaskyniam sme cestovali nie po vlastných ale vozidlami. Náš náhradný plán nepokazil ani dážď, pršiplášte a dáždniky to istili zhora. Krátke presuny z parkoviska po vchod sme v pohode zvládli.
Ochtinská aragonitová jaskyňa? Na túto jaskyňu som sa obzvlášť tešil. Jaskyňa je od našich domovov príliš vzdialená. A tak som všetkými desiatimi privítal jej návštevu. Jej krása ma ohúrila. Všade po internete som videl obrázky z jej útrob, ale osobnú prehliadku a zážitok z nej nič nenahradí. Na svete podobných jaskýň je málo o to väčšiu hodnotu má tento náš Slovenský skvost medzi jaskyňami. Jej návštevu mi vždy pripomenie magnetka doma na chladničke, ktorú som si na pamiatku zakúpil.
Gombasecká jaskyňa? Rád som si ju pozrel a obdivoval jej jedinečnú výzdobu v podobe „brčiek“. Je obdivuhodné, čo všetko sa nachádza pod povrchom. Čo všetko vznikne pomaly, veľmi pomaly. Koľko nádherných priestorov existuje milióny rokov. Čo je voči tomu človek, jeho existencia? Nič, je malilinký – ničotný. Všetko toto okolo nás tu bude, kým my už tu nebudeme. Vážme si preto tieto krásy. Krásy, ktoré máme doma na Slovensku a chráňme si ich. Prepáčte trochu nostalgie.
AMÁLKA. Pätnásť rokov za sebou máš a mnoho ďalších rokov pred sebou máš. Je pekné, že oslava Tvojho jubilea vyšla práve na túto spoločnú turistickú akciu. Často sa takéto udalosti nedejú. Preto som bol rád súčasťou tejto výnimočnej chvíle a chcem Ti tu na tomto mieste ešte raz zaželať, všetko dobré aby sa Ti udialo v živote, aby si vždy bola zdravá, aby si bola šťastná v spoločnosti Tvojej skvelej rodiny, ktorá Ťa nadovšetko miluje. A na koniec Ti prajem, aby sa Ti v nasledujúcom živote splnili všetky sny a ciele. Som rád, že Ťa poznám a svojim spôsobom Ťa mám rád. Toľko som chcel napísať mojimi skromnými prstami tancujúcimi po klávesnici – Víla Amálka.
Záver
Opäť parádny spoločný deň sme zažili. Oslava Amálkiných pätnástich narodenín v priestoroch ubytovania pozdvihli hodnotu zážitkov ešte na vyššiu úroveň. Potvrdilo sa, že náš spolok je skvelá partia a akcie ako sú tieto nás navzájom ešte viac spájajú. Ja si to veľmi vážim, vážim si Vašu prítomnosť a budem robiť všetko preto, aby sa to zachovalo.