Jozef
Narýchlo zbúchaná akcia. Relatívne krátka, ale čiastočne dobrodružná. Miestami mizol chodník. Ani lupou by ste ho nenašli. Vegetácia občas šteglila na ušiach. Síce krátka, ale nie vhodná pre pohodlnejších ľudí. Dušanovi to však bolo jedno. Na hrade sme boli v sobotu doobeda prví turisti. Predbehli nás iba paraglajdisti, ale tentoraz nelietali. kosili si svah pred hradom. Vraj odtiaľ vzlietajú. To nám povedal jeden chlapík v lese. Tiež kosil, ale za iným účelom.
Prameň nesklamal. Veselo tiekol. Umyla sa erárna šálka a už to šlo. Ako to povedal Dušan? Aha, vraj pijeme prehistorický rizling. Voda osviežujúca. Napili sme sa dosýta a ja som si doplnil malú fľaštičku vodou. Vydržala mi po auto. Dušan si nezobral zo sebou, lebo mu bolo ľúto vyliať minerálku.
Kláštor prekvapil. Nemalo tam byť dokopy nič, iba občas spodná časť múru. Aj tak bolo, ale tých múrov bolo trochu viac. Nie veľa, ale trochu viac, ako som čakal. Čo to bolo za kláštor, netušíme. Vraj zo 14. storočia. Prečo zanikol? Ani to netušíme. Vraj tam bola kedysi zabudnutá stredoveká dedina. Kto ho vie. Aj zosuv pôdy, ale až v 20. storočí a tak asi za zánik kláštora nemohol.
Stúpame na Pohanskú. Je to výdatné stúpanie, našťastie nie príliš dlhé. Okolité duby lahodia oku. Na vrchole v teréne z keltského osídlenia nič nevidieť. Aj tak som príjemne prekvapený obmedzenými výhľadmi z vrcholu. To som nečakal. Podľa tyčky som spoznal Veľký Petrklín a žeby to tam vedľa bola Vysoká?
Klesáme cestou necestou cez lesy i lúčky a skalnaté vyhliadky do dediny. Kolienka to schytávajú. Pod nami vidieť náš dnešný posledný cieľ, ktorým je kameňolom. Odtiaľ uvidíme „masív“ Pohanskej i vyhliadky. No dobre, je tam keška. Aj tak som ju nenašiel…
PS: Dušan vraví, že som ho svojou krátkou trasou zničil tak, ako keby bol na Vincentovej.
