Detail turistickej akcie

Úvod

Ako to býva zvykom už na začiatku týždňa v pondelok sa rodila táto akcia. Bol to celkom ľahký bezproblémový „pôrod“. V navrhnutej destinácii a miesta sme sa s Jozefom zhodli. „Čiarky“ na mape som však nakreslil ja a Jozef s tým súhlasil. My sme s Jozefom už podobnú trasu absolvovali vo februári 2022, no ja som ju trochu pozmenil. Vynechal som Ostrý vrch a naopak pridal jednu výhľadovú skalu s názvom Brallova skala. Tú sme si vo februári práve všimli, keď sme sa kochali výhľadmi s Dúbravskej skaly.

Turistická akcia pribudla na stránku v stredu, lebo Jozef Bolo treba počkať, aké počasie sa „vykľuje“ na sobotu. Áno na sobotu, ale pôvodne som chcel akciu dať na nedeľu. Sobota bol Jozefov nápad, pretože jeho argument bol, že ľudia by išli radšej v sobotu. Dal som teda na neho. No ale čo sa stalo v piatok? V piatok prišiel Jozef do práce a nejak divne kríval. Stalo sa, čo sa nemalo stať. Jozef si poradil nohu a tak jeho účasť na akcii bola nemožná. Už vtedy som mu povedal, že sa môže stať, že na akciu pôjdem sám. Vďaka Bohu v našom spolku máme skokana, vlastne skokanku, ktorá skočí na všetko čo na stránke uvidí No a už len spomeniem, že po piatkovom večernom telefonáte s Jozefom sa k nám dvom pridali, toho času už novopečení členovia spolku, Inka a Lubo. Aspoň sa budeme mať čas lepšie spoznať – porozprávať.

Úprimne som čakal väčšiu účasť, lebo počasie sa parádne vyvinulo. Len budem dúfať, že neúčasť nikto nebude ľutovať.

Putovanie

Prvé zastavenie – Dúbravská skala

Po ideálnom zaparkovaní v obci Trenčianske Mitice priamo pri prameni minerálnej vody sme dôstojne naštartovali akciu. Túto procedúru odkukali naši noví členovia Inka a Lubo a naštartovali nás parádnou zázvorovicou. Jozef, máš konkurenciu Je dobré, že si tieto dobré zvyky ihneď osvojili 

K prvému nášmu cieľu sme chvíľu putovali po asfaltke a po štyristo metroch odbočili prudko hore smerom na vrchol kameňolomu. Cestičku sme chvíľu hľadali, lebo tých vychodených cestičiek tu bolo neúrekom. Nakoniec sme zdarne pristáli na vrchole kameňolomu a mohli sa kochať parádnym výhľadom na zasnežený Inovec. Od poslednej našej návštevy kameňolomu sa tu toho veľa zmenilo. Terén bol riadne rozrytý a ťažko sa tu hľadala tá správna cestička. Predsa len je to neznačený chodník.

Nasledujúce kroky viedli stúpaním a to nás riadne zohrialo. Pod nohami sa nám objavil už aj sneh. Vynaloženú námahu nám kompenzovala nádherná vyhliadka na Dúbravskej skale. Patrične sme si ju aj užili. Sem sa naozaj oplatí vystúpiť a pokochať sa krásami tejto vyhliadky. Po novom je tu aj malá elektrocentrála, ktorá zrejme slúži na rozsvietenie svetiel na kríži s Ježišom Kristom. Pravdepodobne sa tu konajú nejaké bohoslužby. Čo myslíte? Čo som spravil pred krížom Ježiša Krista? Miesto stráži aj pekná drevená socha, zrejme Panny Márie. Toto výnimočné miesto sme využili na spoločnú fotografiu. Tá proste musí byť.

Druhé zastavenie – Čiernachov

Od tejto chvíle sme prakticky išli po snehu. Nebolo ho veľa, ale bol a zatiaľ sa vôbec nešmýkal. Chodníčky už boli vyšliapanejšie a dobre sa po nich išlo. Po jednom kilometri pochodu nás zviedla konečne žltá turistická značka a neskôr pod vrchom Macková sa pridala aj červená kamarátka. Kým sme dorazili k nášmu druhému bodu skočili nám pod nohy dve stúpania. Ten na Čiernachov bol výživnejší, no asi v strede ponúkol konečne aj čiastočný výhľad. Tie pravé, hoc obmedzené, nám ponúkol až Čiernachov. Vyhliadka na jednu stranu nám ukázala v diaľke Vršatské bradlá. Počasie nám prialo a obláčiky tú krásu ešte vylepšili.

Na vrchole sme absolvovali krátku prestávku. Ja som si dnes žiadne jedlo nebral, zato moji parťáci sa do svojho pustili ako hladní vlci. Počítal som s občerstvením na chate a tak mi stačil čaj. Výstup na náš najvyšší bod trasy sme samozrejme patrične zapili opäť zázvorovicou Už sme boli na odchode keď som si spomenul, že treba spraviť spoločnú fotografiu. Odísť z Čiernachova bez spoločnej fotografie by bol hriech.

Tretie zastavenie – Chata pod Ostrým vrchom

Len čo sme „zliezli“ po tej istej trase z vrchu prišla moja navigačná chyba Minul som odbočku doľava a tak prišla na rad improvizácia. „Chytrý“ telefón mi prezradil, ako sa dostať na Čiernachovskú lúku inou cestou. Napokon bola príjemnejšia ako tá, ktorou sme mali ísť k chate. Po asi päťsto metroch putovania po príjemnej lesnej ceste sme vyšli na parádnu lúku obliatu teplými slnečnými lúčmi. Bola to fantázia. Blankytná modrá nad hlavami a okolité kopce nám robili nádhernú scenériu. Po ľavej strane sa majestátne vypínal práve navštívený Čiernachov a po pravej na nás volal zasnežený Ostrý vrch. A naša odpoveď? Dnes nie, možno nabudúce. My už sme sa tešili na prestávku na chate, kde si oddýchneme a načerpáme nové sily v príjemnom prostredí.

Putovanie lúkou ponúka krásne výhľady. Netreba sa toho báť a oči si vyočiť. Je to neskutočný balzam na dušu. Po lúke sme vhupli opäť do lesa a miernym klesaním, zato šmykľavým, sme doputovali na nádherné miesto kde stojí útulná Chata pod Ostrým vrchom. Je to veľmi navštevované miesto, pretože je prístupné aj autom. Chata ponúka aj ubytovanie a hlavne dobré turistické vyžitie. Pri chate je aj mini zoo s rôznymi zvieratkami, pre deti ako stvorené. Vpravo na svahu je zas lyžiarsky vlek, takže pri dostatku snehu si tu viem predstaviť aj lyžovačku.

My sme zapadli do útrob tejto chaty a užili si oddych. Chata má príjemný drevený interiér s výzdobou, ktorú sme už s Jožom obdivovali pri našej prvej návšteve. Nič sa tu nezmenilo. Stále je to príjemná a útulná chata. Polievka, ktorú som si s Ľudkou dal o to viac chutila. Inka s Lubom už mali svoje odjedené a tak siahli po pečenom čaji. Posedenie sme zaklincovali pravou Bošáckou slivovicou Po odchode sme venovali chvíľu mini zoo a okoliu chaty. Inka prehodila pár slov s pštrosom, no my ostatní sme sa nedozvedeli o čom vlastne debatovali.

Štvrté zastavenie – Brallova skala

Úvod putovania späť na Čiernachovskú lúku nám okorenil výživný stúpačik. No tváre sa nám rozžiarili hneď čo sme vyliezli z lesa na slnečnú lúku. Na slnku bolo príjemne teplo a parádne sa nám išlo. Nabití teplom sme vstúpili do tienistého lesa na trasu, ktorou sme pôvodne mali ísť k chate. Pamätáte moje navigačné zlyhanie? Hoci bola cestička najprv do kopca nohy neprotestovali a ochotne išli, až prišli na miesto Déjà Vu, ako som to nazval v mojom popise niektorých fotiek v galérii.

Spoločníčku od teraz nám robila „španielská“ turistická značka, ako sme ju svorne nazvali. Po asi päťsto metroch som zavelil vľavo bok! Aj boli náznaky nevôle u niektorých členov, ale chtíč preskúmania ešte nepreskúmaného bol silnejší. Práve o toto miesto som obohatil našu trasu a tak by bola škoda nenavštíviť ho. 140 metrov dole a potom hore to bola cena návštevy výhľadovej Brallovej skaly. Nepodarilo sa nám nájsť pohodlné miesto na výhľad a tak sme s námahou vyliezli aspoň na okraj skál a tam uvideli čo skala ponúka. Úprimne som od tohto miesta očakával viac. Nevadí, niečo sme videli.

Záver

Po ceste dole do cieľa sme opäť improvizovali a vybrali si pohodlnejšiu trasu. Ponúkla sa nám naša známa „španielska“ značka. My sme túto ponuku s radosťou prijali a cestičku si vychutnali. Až doma som zistil, že táto netypická turistická značka tvorí vlastne nejaký bežecký okruh s názvom „Mitická dvadsiatka“. Nás chvála Bohu do behu nikto nenútil, my sme si ju do cieľa pekne krásne odkráčali svojím tempom.

V cieli pri prameni sme využili dary prírody a nabrali či napili sa z minerálneho prameňa Mitická a potom už nasadli na tátoša a vydali sa do domovov.

Na záver chcem účastníkom Ľudke, Inke a Lubovi poďakovať, že sa rozhodli využiť svoj sobotný čas turistikou. Verím, že ste si aj Vy, tak ako ja, užili parádne Strážovské vrchy, prekrásnu prírodu, nádherné počasie a útulnosť horskej Chaty pod Ostrým vrchom. Rád som bol s Vami, rád som s Vami zažil peknú turistiku a mal s Vami pekné zážitky.

Majte sa všetci dobre a hlavne v zdraví. Na ďalšej turistickej akcii spolku dovidenia.

Šiel by som v nedeľu, v sobotu robím…

Prišla by som vlakom do Trenčína o 8.21.. Zatiaľ… Aa tešíiiim