Jozef
Všetko malo byť inde a úplne inak, už v sobotu, ale… Vlastne to je jedno, lebo sa to možno ešte niekedy udeje. Dušan mi dostatočne pílil uši a tak sa v sobotu navečer zrodila táto prechádzka. Keďže sme šli až v nedeľu, zvolili sme niečo odpočinkové. Ale aby to nebolo ako zadarmo, tak na Kostolec vystúpime z tej najstrmšej strany.
Na Kostolci bývajú ľudia. Dnes doobeda tu však nie je ani noha. Možno za to môže vietor. Alebo prídu až poobede a z opačnej, pre rodiny s deťmi prívetivejšej strany. Výhľady nie sú ukážkové, lebo sneží. Ako sa vraví, všetko má svoje výhody i nevýhody. Dobre je, ako je.
Odskočíme si aj na vyhliadku pri Kostolci. Odtiaľ dobre vidieť na miesta, kadiaľ sa kľukatila rieka Váh. V minulosti podstatne viac ako dnes. Aj viac ramien mala, riečne ostrovy tu boli i močariská. A na to najpodstatnejšie, prečo tu bolo osídlenie od nepamäti som skoro zabudol, aj brod cez Váh tu bol. Asi dosť dôležitý. Dnes rieku poriadne nevidieť, iba polia. Ako to bolo pred stáročiami, vidieť na obrázkoch. A pred tisícročiami? Skúste zapojiť fantáziu…
Teraz nás čaká menej záživná časť. Prechádzame cez zvlnené zasnežené polia. Zrazu z Dušana vypadne „ako dvaja jeerďáci, riaditeľ a ten druhý. Už tu chýba iba traktor za dva milióny.“ Výhľady nám trochu urobil a cestu spestril kameňolom, ktorý bol pod nami. Našťastie sneží a je okolo nuly. Tak aspoň nepostupujeme po blate. Síce na mape je cesta a sú tu dokonca aj vyjazdené koľaje od auta, ale to auto tadiaľto veru veľa krát neprešlo. Meralo cestu tadiaľto iba vďaka dvom posedom, popri ktorých prechádzame.
Mali sme ísť rovno do sedla Skalka, ale to by bolo prikrátke. Tak predlžujeme a ideme popri ďalšom kameňolome a skalách. Len drobný problém, skončil kameňolom a takmer skončila aj cestička. Skôr to pripomína zvierací chodníček. Zatiaľ to však ide. A už to ide čoraz ťažšie. Ešte že je zima a sme poriadne naobliekaní. Tak nás aspoň tŕnie toľko nedopichá. Ísť tadiaľto v kraťasoch a tričku, to by teda bolelo! Tomuto úseku sa dá našťastie vyhnúť a ísť rovno do sedla Skalka a až odtiaľ na vrchol Skalky. Je to vlastne aj kratšie. Dnes sa nám to nepodarilo, ale zase na druhej strane, niekto ten prieskum musí urobiť. A neraz sú zistenia zaujímavé. Čo všetko sa dokáže schovať za taký lesný chodníček na mape!
Ak by bolo pekné počasie, boli by zo Skalky celkom pekné výhľady. Turistov tu síce nestretáme, doteraz sme vlastne nikoho nestretli, ale zato tu už vidieť stopy v snehu. Niekto si z dediny vybehol doobeda na Skalku a nebol sám. Fučí tu riadne. Tu veru dlho nevydržíme a budeme musieť ísť dolu. Už to do dediny a k autu nemáme ďaleko…