Jozef
Už minule Ivan pokúšal Plitvickými jazerami. Síce sme Wellness team, ale nie až taký, aby sme to dali cestou domov. Teda aspoň ja ako šofér si na to netrúfam. Ivan sa však tentoraz nenechal odradiť a dobre sa na moje hroziace námietky pripravil. Urobil prieskum, zamyslel sa a bolo. Tentoraz nepôjdeme na noc do Chorvátska, ale vyrazíme okolo šiestej ráno. Je sobota, nemal by byť problém. Dorazíme do Plitvíc okolo štrnástej. A slniečko tu zapadá okolo pol deviatej. Ubytujeme sa a poobede absolvujeme Plitvické jazerá.
Realita sa moc od plánu nakoniec nelíšila. Vyrazili sme o zopár minút neskôr a prekvapivo dorazili o čosi skôr. Niečo pred druhou sme už boli na mieste. My sme tam boli, naše autá, i ubytovanie. Len ubytovateľ chýbal. Nejaké osoby sa tam pohybovali, ale to boli iní hostia. Nakoniec sme na domáceho museli trochu čakať. Aj nám dal radu, aby sme neplatili parkovné, nech ideme tam a tam a necháme auto pred obchodom. K jazerám vraj zídeme aj odtiaľ. Zísť by sme zišli, ale stálo by nás to viac času a síl. Nakoniec sme sa rozhodli, že zaplatíme to euro a päťdesiat centov na hodinu. Veď tam nebudeme dlhšie ako nejaké štyri hodiny. Veď je nás v aute dosť, to bude 1,5 € na osobu.
Lístok mimo sezónu nás stál 23 éčiek na osobu. Na vstupe sme čelili otázke, aký vlastne okruh chceme absolvovať. Chlapík ukazoval na mape a hovoril, koľko hodín nám to zaberie. Vybrali sme si trojhodinový okruh – trasu E po horných jazerách. Chvíľu sme si počkali na lodičku, aby nás tých 150 metrov prepravila. Na druhej strane už čakala pekná šóra ľudí. Ešte že ideme opačným smerom. Kto ho vie, aký okruh absolvovali oni?
Cez leto tu býva veľa ľudí, idú jeden za druhým ako indiáni na bojovom chodníku. Tisíce indiánov. My tento problém nemáme. Kde chceme, tam sa zastavíme, pokocháme, pofotíme. Nik nás nenaháňa, nik do nás nedrgá, aby sme šli ďalej. Ak treba, chvíľu počkáme, nech sa tých zopár ľudí odfotí. Na fotkách nás však pokope moc neuvidíte, lebo takej fotky niet. Stalo sa to jednoducho. My sme s Dušanom zaostali vzadu. Ostatní si mysleli, že sme vpredu, tak šli, aby nás dobehli. Nakoniec sme dobehli my ich, ale nie na práve fotogenickom mieste. Ku stanici vláčika sme už šli spoločne. Keďže vláčik pred zopár minútami ufujazdil a ďalší ide asi za pol hodinu, ideme pozrieť aj najvyššie jazero. Predposledný vláčik už stíhame. Posledný ide o 18:30. A čo sa stane, ak niekto nestihne posledný vláčik? Ostatným nič, on si to však odšľape po vlastných…