Jozef
Sľúbil som to pred 2 – 3 týždňami a vtedy nebolo jasné, aké bude počasie. Takúto páľavu som však nečakal. Najmä nie po tých, na leto relatívne studenších dňoch. Nuž, ale sľuby sa majú plniť, teda ak je to aspoň trochu možné. Preto sme dnes niekam šli. Sľúbil som akciu, ale nie jej dĺžku a miesto, kde to bude. Skúsime sever. Možno to trochu pomôže. Aspoň o zopár stupníkov menej… možno.
Ráno je príjemne. Nasadám do auta a s naštartovaním si uvedomujem, ktorým ľuďom som zabudol zavolať, reku či by nešli. Teraz už je neskoro. Dušanovi zvoní telefón. Jeho kamarát sa pýta, koľkí sme. Vraj by s nami rád šiel. Mne sa ale nechce čakať pol hodinu, kým sa pripraví na akciu. Navečer musím byť doma, to potrebujem stihnúť. Dal som síce dostatočnú rezervu, ale ešte ani na štarte nie sme a už by bola pol hodinová strata!
Dušanov kamarát neuspel. Lenže Dušanovi cinkajú SMS-ky. Už píše aj jeho družka. Tá sa ho chce nejako zbaviť! Zabralo to. Akurát som si mal vybrať či odbočím smerom doprava k diaľnici, alebo doľava na Hlohovec. Vravím Dušanovi, zavolaj mu, nech ho nečakáme dlhšie, ako desať minút. Čakali sme asi 2 minúty. Možno ani toľko nie. Naozaj sa vie rýchlo zbaliť. Do ruksaku peniaze, doklady, vodu a to je asi všetko. Na nohy turistické topánky a je pripravený. Naozaj rýchla príprava.
Parkujeme v Dohňanoch. Pohrávame sa, že by sme to ešte skrátili. Je niečo tesne po deviatej hodine a auto hlási, že je vonku zatiaľ príjemných 23 °C. Zo začiatku to máme po asfalte a otvorenom teréne. Lenže už vidieť aj záverečnú časť našej trasy. Ej, tam to bude veselé. Našťastie už iba dolu kopcom, ale keď sa slnko do nás oprie celou svojou silou, to bude! Na dnes hlásili v Púchove 30 °C. To je tak na kúpalisko, nie na hory.
Na Lazovskej skale zisťujeme, prečo sa obec volá Dohňany. V krátkosti, lebo preto. Proste voľajako sa volať musí. Povesť vraví, že vojny a choroby preriedili počet ľudí v krajine. A tak na poliach a v lesoch miestneho Pána nemal kto pracovať. Preto sa rozhodol ísť až do Valachie a nakoniec až do Rusínska a prehováral ľudí, aby s ním šli na jeho pozemky. Veľa pastierskych rodín sa mu podarilo prehovoriť. Keď to pán Lednice videl, vraj sa ho pýtal „odkiaľ si ich toľkých dohnal?“ Netrvalo dlho a už sa nevravelo „U Očkajov“, ako sa rytier, ktorý ich priviedol volal, ale „U dohnaných“. Po pár storočiach sú z toho dnešné Dohňany.
Konečne prichádzame do tieňa a rýchlo si naň zvykáme. Kratučké úseky bez tieňa stromov nám dávajú tušiť, čo nás na záver čaká. Doteraz sme nikoho nestretli. Už si náš návštevník myslí, že už ani nestretneme. Ale to sa mýli, pretože pri rozhľadni na nás čaká nával. Dve skupinky s deťmi. Každá má svoj kútik i oheň. A to sme ešte neobjavili skupinku hore, na rozhľadni. Celkom dobrá viditeľnosť, ale nie ideálna. Na obzore tušiť oba Rozsutce, Martinské hole i Vápeč. Tuším kde je aj Strážov, ale tamto sa mi na Kľak nepodobá.
Zostupujeme. Občas trochu s problémami a s typovaním. Značenie je všelijaké a ciest v teréne viac, ako na mape. Celkom sa nám darí. Iba raz sme boli trochu bokom. Aspoň sme videli aj trochu niečo iné. A cestička, ktorá znovu nie je na mape, nás nakoniec stočila správnym smerom. Na poslednú skalu už ani nejdeme. Nie je odtiaľ takmer žiaden výhľad. Aj slniečko sa do nás začína opierať. Radšej poďme takmer rovnou čiarou dolu.
No, ja vlastne ešte kúsok hore. Ostatní budú dolu pod vysielačom popíjať v tieni zvyšky vody. A ja ako starý somár hore po rebríku, lebo musím. Dal som to hore so 4 – 5 prestávkami. Už som mal toho dosť. Veru tých 30 °C na priamom slnku je dosť. Nie Vincent, nenašiel som. Bolo to zbytočné. A to pri aute zisťujem, že je tu v skutočnosti 32 °C. A u nás dolu na juhu krásnych hrejivých 34!
Vodu nemáme, ale smädní sme. Dušan navrhuje, reku máme ešte čas, poďme do Nimnice na vodu. Veru, moja rezerva bola úctyhodne dlhá. Priestor na to je. Večer všetko stíham. Pri prameni síce málo ľudí, ale zato s veľa fľaštičkami. A prameň ledva čurká. Ach jaj. Bude rezerva stačiť? Musí. Dosýta sme sa napili a všetky fľaštičky, čo sme mali, už nie sú prázdne. Zrazu sa Dušan dožaduje aj nožičky omočiť. Tak tie nohy trochu resetnime! Aspoň budú v aute menej smrdieť.