Jozef
Táto akcia vznikla za podpory… vlastne to ani nemôžem uviesť, lebo by to bola reklama. Neplatená reklama. Proste som volal na poslednú chvíľu prostredníctvom nemenovaných operátorov. Fakt na poslednú chvíľu. Zajtra ráno? Kedy? Tak to aby som už išiel spať! Asi v takomto duchu sa to udialo… A veci šité rýchlou ihlou, vraj nie sú dobré. Aspoň ľudová múdrosť tak vraví. V tomto prípade to nebolo až tak zle, aspoň čo sa miesta akcie týka, ale v tej rýchlosti sa mohlo stať, že som niekomu z vás, o kom som tušil, že by mohol a chcel ísť, v tej rýchlosti nezavolal.
A sme na lúke nad dedinou. K hrebeňu to ešte máme nejaký ten kúsok. Vravím Dušanovi, odfotím ťa s babou. A zrazu sa ten chlap tlačí k Aďke. Nestihol to. Ja som medzitým cvakol. Predsa len, uzávierka fotoaparátu môže byť aj v stotinách, či desatinách sekundy. Ale pri tých desatinách sekundy opatrne, lebo môže byť rozostrený záber! Druhá zmienka o babe a zasa sa Dušan tlačí k Aďke. Až keď sa to všetko zopakovalo tretí krát, všetko sa vysvetlilo. Dušan chápal pod pojmom baba dvojnohú bytosť a ja vrchol Omšenskej Baby, ktorá sa zrovna týčila blízko Dušana…
Kde som to vlastne? Nezvyknem sa takto strácať v teréne, ale teraz som na chvíľu zmätený. Predo mnou Porshe a za mnou Audi. Čo som na autosalóne? Tu a teraz? Počkať, voľačo tu nesedí. Ahá, len zhoda náhod, ako sa vraví. Predo mnou prameň. Na prvý pohľad normálna drevená konštrukcia. Až keď sa človek prizrie na nápis, zistí, že z prístrešku prameňa vyteká „Porsche Werkzeugbau ročník 2017“. Keby len ročník, to bol dátum 21.10.2017. Veru chutný. Aspoň taký nápis na studničke bol. Osviežil. Predo mnou Porsche a za mnou Audi. Za mnou stál samotný Audi Maroš. Autosalón jak vyšitý!
Tento okruh už členovia spolku absolvovali. Či sa však dostali aj k pamätníku amerických letcov, to už nie som si istý. Asi nie. Tak v krátkosti. V jednoduchosti je krása. A tu sa to podarilo. Žiaden zložitý a prečačkaný pamätník. Kúsok vrtule, plechu a mramorová ceduľka. Celkom pekné a zároveň jednoduché. Pripomína udalosť z druhej svetovej vojny. 17.12.1944 sa tu zrútil americký štvormotorový bombardér Liberator –24. Skupina bombardérov sa snažila dosiahnuť rafinériu v Odertale, dnes poľské Zdieszowice. Jeden z bombardérov mal poruchu motora a preto sa oddelil od formácie. Pokúsil sa dosiahnuť líniu sovietsko-nemeckého frontu. Prepadli ho však nemecké stíhačky. Z lietadla vyskákala celá posádka, až na jedného zo strelcov z guľometu, desiatnika Morina. Ten na tomto mieste zahynul. Bol to jeho prvý, a zároveň posledný bojový let.
Nasledovala vyhliadka za vyhliadkou. Štyri boli, až za nimi nasledovala Omšenská Baba, ako čerešnička. Výhľady boli. Netreba otáľať. Výhľady sú hlavne južným smerom, tak to nenechávajte až na zimu. Slnko bude vtedy svietiť práve z tej strany, navyše bude nízko a bude svietiť relatívne krátko. Fakt fúkalo. Keby som vedel, že to bude až takéto, tak nepokúšam. Neskoro, už sme tu. A nie je to až také zlé. Občas zlomená haluz, ale nestalo sa to pri nás. Tá zlomená haluz tu môže byť aj mesiac…
Prichádzame dolu do Omšenia. Aďka nás pozýva na zmrzlinu. Ako šofér s toľkými chybami v slove pivo nemám problém. Ale dvojitú! Aj tak bolo. A teraz tá smutnejšia časť. Sadli sme si so zmrzlinou v ruke na schody a pozeráme pred seba. Na čo sme sa trepali tam hore, keď od zmrzliny je všetko vidieť?