Jozef
Rozdelili sme sa na dve skupinky. Všetci by sme nejako vyšli na Kráľovu hoľu. A nejako by sme aj zišli dole. Ale niektorí z nás tam už boli a preto sa šetríme na akcie ďalších dní. Aby sme sa potom zbytočne moc netrápili. Kráľovohorská skupinka už nastupuje na autobus. My sa v tomto čase začíname schádzať na dvore.
Prechádzame cez Telgárt. Kríž na vrchole Ždiaru vidieť už odtiaľto. Je sobota ráno. Prechádzame popri Jednote. Posledná šanca niečo kúpiť! Zrazu ďalšia ceduľka, vraj je Jednota 200 metrov pred nami. A naozaj je! Ďalšia! A táto má otvorené aj v nedeľu. My jej služby však nevyužijeme. Ešte nevieme, že sa v nedeľu poobede ocitneme v Rožňave pri Kauflande. Lebo v nedeľu prší a namiesto turistiky absolvujeme suchšiu variantu – dve jaskyne.
A Telgárt máme za sebou. Tu by mal začať problém, hlavne pre tých, čo šľapú po červenej na Kráľovu hoľu. Tu sa im tá rovinka riadne nakloní. My až taký problém nemáme. Ždiar je síce vrch, ale o stovky metrov nižší a stúpanie naň je relatívne pozvoľné. Napriek tomu máme hore pauzičku rovnako dlhú, ako keby sme vyšľapali na Kráľovu hoľu.
A dosahujeme ďalší vrchol. Ako to? Nemal byť na trase iba jeden? Mal a aj je. Tým druhým vrcholom je vrchol železničnej infraštruktúry u nás. Teda aspoň jednu z najpozoruhodnejších železničných stavieb u nás – telgársky tunel a viadukty. Návrh na postavenie telgárskej slučky vznikol už v roku 1920. Stavať sa však začala až v roku 1931 v čase krízy. Nakoniec toto dômyselné dielo prepojilo Červenú skalu s Margecanmi.
Telgársky viadukt je vysoký 22 metrov a dlhý 86 metrov. Bol prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu na tratiach Československých dráh. Chmarošský viadukt pozostáva z deviatich kamenných oblúkov so svetlou výškou do 18 metrov. Trať pokračuje Besníckym tunelom, kde dosahuje výšku 957 metrov nad morom, čo je najvyšší bod železničnej trate s normálnym rozchodom na Slovensku.
Sedem dní po vypuknutí SNP už povstalci bojujú o Telgárt. Podarí sa im zaskočiť nemeckú posádku a mesto aj za pomoci ľahkých tankov dobiť. Nemcom sa podarilo útok zastaviť až v priestore železničného viaduktu. Napriek tomu sa Nemci stiahnu až na Pusté Pole, kde naši turisti vystupovali z autobusu. Počas bojov drevený Telgárt zhorel. Zostali iba komíny.
Povstalecké jednotky výpadmi nakoniec ohrozujú až Kežmarok. Nemci však odrážajú povstalecký útok a rýchlo prenikajú do Popradu. Povstalci ustupujú na Vernár a Hranovnicu a zriaďujú prvú obranu. Tá však nevydržala a veľká časť povstalcov ustúpila až na Červenú skalu. Jedna skupina však zostala v sedle Besník pri prameni rieky Hron a jediným delom a guľometmi zadržiavala postup Nemcov. Nemci nakoniec 3. septembra dobíjajú Telgárt.
V tejto dobe na miesto prichádza budúci železný kapitán Stanek. O dva dni sa mu podarí dobiť Telgárt späť. Po delostreleckej príprave zaútočí povstalecký prápor čelne. Nebude však útočiť sám, ale z kóty Kozovec na Pusté pole z tylu zaútočia partizáni a znemožnia Nemcom ústup. Nemci sa nakoniec sťahujú až k Popradu. Na Telgárskom úseku je do 19. októbra relatívne pokoj.
Počas bojov zohral tunel dôležitú úlohu. Ukrýval sa v ňom pancierový vlak Hurban, ktorý odtiaľ vyrážal do bojov proti Nemcom. Zo začiatku sa Nemcov darí zadržať. Povstalci nakoniec musia ustúpiť, pretože 1. SS divízia Horst Wessel postupuje z Maďarska z nedostatočne stráženej južnej strany. Nemci sa dostanú až k Červenej skale. Povstalci nakoniec ustúpia po južných svahoch Nízkych Tatier a zaujmú obranné pozície pred Heľpou. Ťažké zbrane však museli zanechať na mieste…