Jozef
A možno sa nám rodí nová tradícia. Čo by to tak mohlo byť? Ak sa v budúcnosti tento typ akcií osvedčí, tak nám možno vznikne niečo ako krátka nedeľná vychádzka. Aj na zimu to bude ideálne. Dnes to bolo na tému malý hrad s malým okruhom. Napriek tomu to bola náročná akcia. Dĺžkou niečo tesne cez 5 kilometrov to nemohlo byť. Ani prevýšením v podobe asi 300 výškových metrov. Tak čím? Dušan si našiel svoje obete. My šoféri sme boli tentoraz v bezpečí, ale ženy to trochu schytali. To je tak, keď ten, čo môže, zrazu nemôže a Dušanovi jeho spoločnosť veľmi chýba.
Lednica je naozaj malý hrad. Je síce malý, ale napriek tomu má niečo, čo iné, i keď väčšie hrady nemajú. Hrad je rozdelený skalným bralom na dve časti. Do druhej časti hradu sa dostanete cez do skaly vysekaný tunel. Toto bol len začiatok. Teraz k čerešničke. Je tu rebrík, niečo tesne cez 20 metrov vysoký. Trochu pripomína naklonený požiarny rebrík. Ním sa k čerešničke priblížite. A tou čerešničkou je… alebo skôr sú schody vysekané na vrchole skalného brala. Kedysi boli zakryté a viedli k pozorovacej vežičke zvanej Straka. Fakt to stojí za to.
Hrad otvárajú od 10-tej. My sme k nemu vystúpali zopár minút po desiatej. Dnes sme boli prví návštevníci. Chlapík nám všetko povysvetľoval, ako keby sa dalo v takom malom hrade stratiť. Aj na rebrík a kamenné schody nás upozornil. Však kvôli tomu sme tu! A trošku aj kvôli jeseni, ktorá už riadne farbí naše lesy. Lenže požiarny rebrík má obruče. Ruksaky dolu! Chlapík nám ich postráži. Sám sa ponúkol. Vedľa má na to miestnosť. Podľa toho, ako pri odchode z hradu ostatní kupovali magnetky a pohľadnice súdim, že sa im asi páčilo. Ale Dušan je iný, ten si kúpil knihu. A hneď druhý diel. A prvý nemá. Nevadí. Len sa obávam, že keď sem pôjdeme o 2 – 3 roky, bude už tretí diel a zase si tú jednotku nekúpi.
Čakajú nás Lednické skalky. Naozaj sú to len skalky. A výhľady z nich sú akurát na hrad. Len sa musíme pozerať trochu dole, lebo hrad už je pod nami. Pekne vidieť schodíky v skalnom brale, vedúce k „veži“ Straka. Vlastne takmer po celú dobu vidieť skalné bralo i hrad. Aj z obrej lavičky. Tuším tu som začul slová „veď ja vás napojím.“ Veru, ten čo môže, chýba. Nielen Dušanovi, ale už aj ženám. Vidieť odtiaľto aj Vápeč. Niektorí na ňom ešte neboli, že by nabudúce?