Detail turistickej akcie

Úvod

Táto akcia popravde vznikla na podnet Petra a Danky už v nedeľu. Teda nie destinácia akcie, ale dátum uskutočnenia. Nakoniec to bola pre mňa lepšia voľba, pretože na víkend som očakával návštevu – vnúčence. Návšteva sa však neuskutoční, nevadí bude nabudúce. Aby som ukojil turistické chúťky Petra a Danky a možno aj ďalších, vymyslel som cca sedemnásť kilometrový okruh v okolí banského mestečka Vyhne. Do trasy som zasadil tri výhľadové vrcholy, jeden krajší od druhého. A čo sa stalo nasledujúce dni? Iba to, že sľúbená / „betónová“ dvojica sa pre chorobu jedného člena SMS-kovo ospravedlnila a ja som márne čakal, že sa na toto dobrodružstvo prihlási ešte niekto ďalší.

Ja som mal však pripravený ešte plán B. O 6.00 hod. som vyrazil autom do Vyhní na turistickú akciu, ale už to nebola pôvodne naplánovaná trasa. Tú som vzhľadom na to, že som išiel sám predĺžil cca o sedem kilometrov a zaradil som do trasy aj návštevu Hradu Marcus. Než som dorazil na štart som splnil procedúru turistickej akcie a to konkrétne rannú kávu, ktorá sa v mojom prípade uskutočnila na nemenovanej benzínke v Partizánskom. Po príchode do Vyhní som pohodlne zaparkoval vozidlo pri Hoteli Sitno, kde je dostatok miesta a parkovanie je bezplatné. A aby som bol úplný, trasu som vylepšil o Vyhniansky travertín Mamut, ktorého návštevu mi poradil Jozef. Poďme teda nato.

Putovanie

Prvý zaujímavý bod – Vyhniansky travertín Mamut

Už po pár stovkách metroch putovania, ešte v mestečku, som mohol obdivovať Kúpeľnú kaplnku Panny Márie Kráľovnej. Aj moje kolená si budú toto miesto pamätať, lebo pri kaplnke sa nachádza drevený kríž s Ježišom Kristom. Veď ma poznáte No a aj Vyhniansky travertín Mamut nie je ďaleko. Jeho termálne vody z termálneho kúpaliska nad ním vytekajú rovno cez ustavične rastúci travertín do nádrže pod nim. Kaplnka aj travertín je prakticky ešte vo Vyhniach. Potom ma už zelená turistická značka šikovala ďalej – do kopcov.

Druhý zaujímavý bod – Kamenné more a Kamenná

Dnes už od rána bolo teplo a mne prišlo vhod, že som sa po opustení mestečka ihneď ponoril do tieňa lesa. Išlo sa parádne. Asi po osemsto metroch som prišiel k prvému Kamennému moru. Bol to pre mňa úžasný zážitok, ktorý až tak často nezažívam a nevidím a preto som obhliadku nepodcenil. V mori som sa vykúpal poctivo a pokračoval tak, ako mi prikázala zelená značka. No a už o chvíľu prišlo ďalšie Kamenné more. V tom prvom som nesmelo ovlažil nohy, no týmto druhým vedie naprieč zelená značka a tak som vhupol do plaviek a poďho naprieč morom. More som úspešne a bez ujmy preplával a začal stúpať na vrchol. Vrchol Kamennej ma privítal s „otvorenou výhľadom“. Je to krásny výhľad, no nie kruhový ale aj za ten Bohu vďaka.

Tretí zaujímavý bod – Hrad Marcus

Pred sebou som mal 6.5 kilometra pohodového putovania prevažne lúkami. Túto časť trasy som si pridal aby som navštívil aj pekný hrad. Na tejto trase sa striedali slnečné s tienistými pasážami a dosť často som pil vodu. Od poslednej nepríjemnej akcie, kedy som doplatil na nedostatok tekutín som dnes nič nepodcenil. Už nikdy nezažiť nedostatok tekutín, lebo to má nedozerné následky. Ja som sa poučil. I to je príklad, že sa človek učí aj na vlastných chybách a veľmi dobre si zapamätá nepríjemnosti.

Čo bolo zaujímavé na tejto pasáži, že napriek prítomností mnohých chatiek, domčekov a príbytkov nestretol som žiadneho miestneho človeka ani turistu. Asi v polovici trasy som išiel prevažne lesom, čo bolo vzhľadom na panujúce teplo dobré, ale objavili sa aj husté lesné porasty. No a tie vyzerali ako ja hovorím na „medveďoidné“ a tak som si po každých cca sto metroch zrezka zapískal na píšťalke – pre istotu 

Ku Hradu Marcus ma priviedla so žltou zároveň aj Barborská cesta, ktorá zhodou okolností prechádza okolo hradu. Prichádza z Banskej Štiavnice a smeruje na Repište. Keď som vstúpil na lúku v blízkosti hradu, okamžite som si všimol mohutný strom a pod ním dve lavičky. Tie si priam pýtali návštevníka a dočkali sa ho. Moja maličkosť využila ich pohostinnosť a tieň mohutného stromu nad nimi bol ako bonus. Ďakujem Vám lavičky a strom za skvelú spoločnosť, som si povedal. Pred odchodom od hradu som konečne uvidel nejakých turistov. Zrejme z neďalekého Repišťa prišiel pán s dvoma deťmi a psíkom, tak sme sa spolu pozdravili a ja som pokračoval ďalej.

Štvrtý zaujímavý bod – Jelenia skala

Čo bolo dobré na tejto trase ku skale? Skúste uhádnuť. Kto sa pozrie do mapy, ten si odpovie. Aby si mohol stúpať, musíš klesnúť až na dno. A to doslova Ja som nasledujúcim chodníkom klesol až na cestu, ktorá vedie do Vyhní na mieste zvanom Vindišlajtňa a odtiaľ šup ho hore na protiľahlý hrebeň. Proste paráda. Roman sa nemôže ani hnevať, lebo jeho pravidlo som do bodky splnil. Stačilo si dole pri ceste povedať „Hore je správne“ 

Ale zas aby som len nestrašil. Nasledujúca cesta viedla po cyklotrase. Takže stúpačik pod Jeleniu skalu bol znesiteľný. Cyklotrasu som si zvolil zámerne. Cesta stúpala tak, aby to cyklista zvládol, nie to že turista. Ja som si pri stúpaní skôr oddýchol, ako sa spotil. Spotenie prišlo až neskôr. Záverečná žltá na skalu už nie je pre cyklistov. Mne sa tu pľúca nafúkli ako balón, ale vydržali to. Ku skale z vrcholu žltej vedie päťdesiat metrové klesanie. Návšteva skaly stojí naozaj za všetko. Bolo to moje hlavné a najdlhšie oddychové miesto.

Občerstvenie, pitie tekutín a predovšetkým kochanie sa toľkými krásami jej výhľadov sa nedalo nabažiť. Celá dolina je ako na dlani. Dnes som mal parádne výhľady doďaleka. Na videu uvidíte. Jedno mi však vadilo, že skala s mohutným dvojkrížom nie je chránená tieňom aspoň pár stromov. Je to holé, ničím nechránené miesto a tak v tento slnečný deň moja plešina a krk dostali zabrať. Aj ruky a nohy som mal na konci túry opálené. Nie však spálené. Bohu vďaka. Po príjemne strávenom oddychu som sa pohol ďalej.

Piaty zaujímavý bod – Hajska skala

Po 1600 metroch putovania som vstúpil na modrý Chodník Andreja Kmeťa. Ten ma po chvíli doviedol do miesta s názvom Kešnerovská a tu som mu dal Zbohom. Od tejto chvíle bola mojou kamarátkou zelená značka. Tá prišla z Hodruša-Hámrov a smerovala práve cez Hajsku skalu do Vyhní – do môjho cieľa. Čo bolo príjemné, že celá trasa bola pod stromami. Slniečko si na mňa neprišlo. A to bolo fajn. Dnes ma už dostatočne opálilo. Toľko D-éčka som už dávno nenachytal. Asi v polovici tejto trasy sa objavil akýsi Pivovarský okruh, ktorý prišiel okľukou z Vyhní. Bol to cyklochodník. No nestál za nič, lebo prišiel bez piva. A ako by sa hodilo také aspoň jedno orosené v tomto slnečnom počasí.

Na Hajsku skalu som doputoval spolu so zelenou a cyklochodníkom avšak po svojich, bicykel nebol k dispozícii. Pre tých, čo by chceli na Hajsku skalu na bicykli z Vyhní, nech sa páči majú tu návod. Už len pre ten nádherný výhľad, ktorý som zažil na Hajskej skale sa to oplatí. Či po svojich, či na bicykli, len treba vyraziť. Napokon som na vrchole nechal „jednu fotografiu“ a vybral sa na záverečnú časť trasy dole.

Do cieľa

Je to také pohodové, nie moc prudké klesanie. Od vysielača Na Tysovej už boli počuť zvuky civilizácie a ja som vedel, že dnešná nádherná túra je na konci. Na parkovisku pri hoteli Sitno bolo ukrutné teplo. Len som sa prezul a vhupol do naštartovaného a vychladeného auta a vydal sa smerom domov.

Záver

Parádnu akciu som zakončil jedlom v neďalekej Furmanskej kolibe v Bzenici. Pochutil som si na vynikajúcom baranom guláši s haluškami. Na pitie bolo bezdušové pivo a na doplnenie energie kofola. To bol môj gastronomický program, ktorý navyše bol vylepšený o skvelý pocit z obsluhy, ktorá tu v kolibe pôsobí. Ďakujem za kvalitnú pohostinnosť kolibka.

Na záver chcem povedať, že som očakával väčšiu účasť. Bol ideálny čas na turistiku. Možno by my stačil aj jeden nadšenec. A možno mal každý svoj program. No i tak, ja som rád za každú chvíľu v prírode a nevadí mi, ak idem na akciu aj sám. Možno je to niekedy aj výhoda, človek vtedy podstúpi určitú samoočistu. No a práve to sa dnes stalo v prípade mňa. Ďakujem Pánu Bohu, že mi to bolo umožnené. A s Vami priatelia sa uvidím nabudúce. Dovtedy čau.

Majte sa všetci dobre a hlavne v zdraví. Na ďalšej turistickej akcii spolku dovidenia.