Detail turistickej akcie

Úvod

Dobré ráno. Je nedeľa a my sme si kohúta natočili na siedmu hodinu. No ten ani nestihol zakikiríkať a my sme už boli hore. Bolo treba sa pripraviť na dnešnú túru. Chystanie „elektrocitov“ a jedla na túru bolo veľmi potrebné. O raňajkách ani nehovorím. Tieto ranné procedúry sme strávili spoločne v kuchynke ubytovania. Tradičnú rannú kávu dnes pripravila Inka a nebola na žiadnej benzínke ako zvyčajne A potom sme už autom vyrazili do miesta zrazu, na parkovisko pod zjazdovku Opalisko. Tu už na nás čakal Roman s Vílou Amálkou a nový nádejný člen – turista čakateľ Pinko, občianskym menom Lukáš. Po slávnostnom zoznámení a zvítaní sme spoločne mohli vyraziť v ústrety dnešnému dobrodružstvu.

Putovanie

Prvá zastávka – Predná Poludnica (1471 m)

Úvodné kroky putovania viedli okolo Chaty Opalisko, kde sme z krátkeho asfaltu vstúpili na mäkkú trávnatú cestičku. Štartovací žltý rázcestník pri chate nás poslal rovno do lesa. Sprvu sme išli zahrievacím jemným stúpaním a družne sa rozprávali bez známok dýchavičnosti Naozajstná turistika prišla až za Čertovou skalou, kde sa terén náhle zodvihol a dá sa povedať až po prvú zastávku nepovolil.

Išli sme prevažne lesom chránení od slnečných lúčov. Hrejivé slnečné „tykadlá“ sa nás dotkli až po príchode na Rakytovicu, kde sme na chvíľu zastavili. Zastávok spoločných a aj individuálnych bolo počas putovania hore neúrekom. Každý si ich ordinoval podľa vlastnej chuti. Posledný som samozrejme išiel ja. Nie preto žeby som bol unavený a nestíhal, ale preto, že ma zamestnávala moja kamera Chcel som riadne zdokumentovať túto výnimočnú túru.

Terén od Rakytovice ešte viac rozpálil naše lýtka a stehná a nafúkol pľúca. Aj prestávky boli častejšie. Pridali sa občasné výhľady. Relatívne dlhší pobyt na jednom mieste nám zabezpečila notoricky známa Jaskyňa Kamenné mlieko, kde sme na chvíľu odložili svoje ruksaky, vytiahli čelovky a vstúpili do jej útrob, aby sme si ju detailne prezreli. Ja som sa tu ocitol už tretí krát, ale pre iných to bola prvá návšteva tejto historicky zaujímavej jaskyne.

Po návšteve jaskyne sme ďalej hltali prudké výškové metre až sme prišli do bodu, kde sa Roman pristavil a ukazoval nám miesto od jeho poslednej návštevy, kde zažil stretnutie s malým „plyšákom“. Vtedy to pre neho a jeho brata bola stopka v putovaní na Prednú Poludnicu. Nechceli riskovať stret s matkou medvedíka. A ani sa mu nečudujem. Kto by sa chcel za daných okolnosti rozprávať s medvedicou? Ja teda nie!

Zhodou okolností práve toto miesto ponúka ešte pred príchodom na vrchol parádne výhľadové scenérie na Západné Tatry a blízke okolie. My sme si tu zhotovili pár povinných fotografií. Potom sme už cupitali na slnkom vyhriatu Prednú Poludnicu a zriadili na nej oddychový tábor. Mäkučká tráva na vrchole bola ako posteľ pripravená pre návštevníkov. A my sme túto ponuku patrične využili.

A teraz zlatý klinec programu.
Ja som Vám nespomenul, že dole na štarte sa neuskutočnila tradičná štartovacia procedúra. Sám som sa tomu čudoval. Veď Roman tieto zaužívané aktivity nikdy neopomenie. No keď z ruksaku Roman vytiahol štyri a pól kilogramový chladený melón, ihneď som pochopil, prečo sme dole neštartovali akciu. Podávanie chladeného melóna na Prednej Poludnici je viac ako nejaké štartovanie na začiatku túry. Nikdy sa neprestanem čudovať, čo ešte vymyslí Roman na turistických akciách nášho spolku. Roman, ďakujeme za parádne osvieženie a podanie tak potrebných cukrov a vitamínov. Na vrchole sme pobudli tak cca tridsať minút a pobrali sa ďalej.

Druhá zastávka – Poludnica (1549 m)

Rázcestník na Prednej Poludnici nám oznámil desať minút putovania na náš vrchol blaha. Po krátkom rovnom teréne sme si vyskúšali lezenie po skalách. Nie sú tu síce reťaze a ani brutálne prevýšenia, ale lýtka a stehná výstup po skalách určite cítia. Mňa pri zdolávaní posledného stúpania dokonca povzbudzovali oproti idúci turisti. Poďme, poďme chýbajú už len štyri kroky Zvládol som to 

Po krátkych lezeckých aktivitách nás na vrchol Poludnice doviedol rovný lesný chodník a ten nás posadil na pekné oddychové miesto s ikonickým výhľadom na veľkú časť Nízkych Tatier. Poslušne sme tu zasadli, oddychovali a prijímali dary prírody. Ten výhľad z Poludnice je neskutočný. Ja som tu stál už tretí krát a stále sa nestačím čudovať nad krásou tohto výnimočného miesta.

Výnimočnosť tohto miesta si budú určite veľmi dobre pamätať aj naši dvaja členovia spolku. A to Inka a Lubo. Ony práve na tomto ikonickom vrchole z rúk našej Víly Amálky obdŕžali svoje prvé Certifikáty za 272 odchodených kilometrov celkovo. Inka a Lubo, prijmite prosím gratulácie a želanie nech Vás naďalej baví turistika v spoločnosti členov nášho spolku.

Okrem toho, že sme na vrchole Poludnice strávili príjemné oddychové chvíle, nezabudli sme si vyhotoviť pár fotografií. Stredobodom pozornosti sa stala ikonická skala, ktorá sa tu nachádza. Na čas strávený na nej si bolo treba počkať. Pri takom množstve turistov, ktorí boli na Poludnici a chceli si vyhotoviť jedinečné fotografie na tejto skale si bolo treba odstáť pár minút. Zo žartu som spomenul a niektorí tu prítomní turisti tomu skoro uverili, že dole v turistickom informačnom centre sa na čas strávený na skale vydávajú časenky Pred odchodom z tohto jedinečného miesta, na ktorý sa oplatí ísť aj niekoľko krát, sme jednu zúčastnenú slečnu poprosili o zhotovenie pamätnej spoločnej fotografie. Po tomto povinnom akte sme sa mohli vydať na spiatočnú cestu do Závažnej Poruby.

Trasa do – Závažnej Poruby

Naša nasledujúca trasa viedla do sedla Pod Kúpeľom. Čo je však zaujímavé, táto trasa vedie pod neskutočne nádhernými skalnými útvarmi. Mohli sme si oči vyočiť toľkou krásou a ak by som mal starý foťák s tridsať šesť obrázkovým filmom rázom by bolo po ňom. Proste odfotené. A šmitec. Ešte že máme hen tie digitálne onééééééé.

Pozreli sme si aj dve skalné okná a pár menších jaskýň, tie sú povinnosťou. A hneď po prehliadke tejto krásy naše kroky dorazili Pod Kúpeľom. Nie, na programe nebolo kúpanie. Kúpanie vo vlastnom „šťave“ sme už mali za sebou Od tejto chvíle nás už sprevádzal len príjemne a pozvoľne klesajúci zelený chodník. Naše šíky sa roztiahli na značnú dĺžku. Každý si išiel dole svojím tempom. No jedno miesto nás opäť spojilo. Tým miestom bola osviežujúca pramenitá voda vytekajúca zo studničky Tri Žliebky.

Po odchode od studničky sme ešte vystúpali posledný jemný kopček a vzápätí dorazili dnes druhý krát do Rakytovice. Nasledujúcu cestu dole k Opalisku sme už dôverne poznali. Spaľujúce slnko nás privítalo hneď len čo sme vyšli z tieňa lesa. No nám to už nevadilo, lebo naše kroky už odmeriavali posledné metre po asfalte na parkovisko, kde poslušne oddychovali naše autá. Úspešne sme zavŕšili víkendové nádherné dobrodružstvo v prekrásnom prostredí Nízkych Tatier.

Záver

Na záver chcem poďakovať všetkým zúčastneným: Inke, Víle Amálke, Romanovi, Dúšovi, Lubovi a Pinkovi za to, že neváhali a pohodlné sedenie doma na gauči vymenili za spoločné strávené chvíle v nádhernej časti nášho Slovenska. Táto túra, hoc je krátka, no trochu náročnejšia, si vyžadujem kus odvahy a zapierania. No Vy ste ani na chvíľu nezaváhali a Svojou osobnosťou prispeli k peknému spoločnému príbehu, ktorý zoceľuje vzájomné kamarátske vzťahy. A za to Vám patrí môj veľký obdiv a poklona. Ďakujem, že som aj ja mohol byť súčasťou tohto spoločného pekného príbehu.

Majte sa všetci dobre a hlavne v zdraví. Na ďalšej turistickej akcii spolku dovidenia.

Ahoj, v nedeľu máme okno v kalendári na túto peknú túru. Ráno vyrazíme a večer sme späť doma. S potešením sa pridáme k hlavnej skupine. Za ich ochotu s nami putovať im porozprávam o svojom nedávnom zážitku s medveďom na Poludnici. Ak má niekto záujem, radi mu ponúkneme dopravu.