Vinco
Úvod
- Musím spomenúť! Opäť trasu nakreslil Jozef a ja som ju na stránke zhmotnil do turistickej akcie. Ale opäť sa stalo, že Jozef sa tejto akcie nemohol zúčastniť a to dnes kvôli zdravotným dôvodom. Do poslednej chvíle som dúfal, že sa mu „polepší“, no nestalo sa tak. Škoda.
- Marika! Veľmi som sa potešil, keď som ju zbadal na súpiske prihlásených tejto akcie. Veď s Marikou som sa naposledy videl v novembri minulého roka a tak som sa tešil, že sa uvidíme a zažijeme parádne turistické zážitky. Aj tu zasiahla vyššia moc. Marika deň pred turistikou ochorela, dostala teplotu a tak musela zostať doma ležať v posteli.
- Rúškom tajomstva zostala zahalená ženská osoba pod prihlasovacím menom
„Hostka 1“. Hostku prihlasovala Ľudka. A ja
spoločne s Ivanom, ešte cestou autom na štart do Hrabovky, sme dumali, aká
mladá neskúsená „osemnástka“ nás to na štarte bude čakať
A čuduj sa svete na štarte nás čakala vyzretá, turistikou ošľahaná a
ostrieľaná „26-tka“
Marta. A musel som zdôrazniť to číslo, ktoré som
uviedlo, lebo Ivanove slová počas putovania na margo Marty sa
mi na dlho vryjú do pamäte. To bolo tak. Pred nami bolo pozvoľné stúpanie a
samozrejme Marta išla ako píla na čele výpravy. Ivan fučal ako býk a
mrmlal si popod nos: „žena v takom veku a ešte s drevenou nohou
ma tu odpáli, to je hanba“. No poviem vám, zahanbený som bol aj ja. Klobúk dole pred Martou
. Toto musím spomenúť už tu na
začiatku, lebo si to úplne zaslúži pre to, ako dala s ľavou zadnou túto
zimnú túru. Ešte raz Marta, odo mňa máš úprimné a veľké uznanie.
Putovanie
Štart trasy
Auto sme zaparkovali na konci obce Hrabovka, kde
bolo parádne miesto. Už od auta sme videli náš cieľ rozhľadňu IBOvka.
O štartovnú procedúru sa postarala Ľudka. Štartovali sme opäť bylinným
likérom, ktorý nám cez Ľudku poslala Marika. Marika a Ľudka ďakujeme, bol
vynikajúci a hlavne mal liečebné výsledky 
Prvá zastávka
Úvod trasy sme absolvovali po asfaltke do obce Horné Orechové. Bol to
jediný úsek, kde nám pod nohami nevŕzgal sneh alebo ľad. Išlo sa príjemne
po rovine, až sme po približne 1.5 km prekročili brod a pred nás sa prvý
krát postavila naklonená rovina. Tu bolo to miesto, kde si Ivan hundral popod
nos tie na začiatku spomínané slová. A ja som volal na vpredu valiacu sa
Martu „Martááááááááááááá, veď spomaľ, nie sme na pretekoch,
užívaj si to. Takto nás odpáliš.“ Moja výzva či prosba pomohla. Marta
odvtedy zvoľnila a začala si turistiku užívať
A čo tá prvá zastávka? Skoro som na ňu zabudol. Absolvovali sme ju na vyhliadke nad diaľnicou. Ešte pred tým sme sa zastavili na pár sekúnd pri neďalekom turistickom prístrešku. Aj tu boli pekné výhľady. Ale hlavne Ivan na tomto mieste lovil kešku. No hlavná vyhliadka bola tá spomínaná nad diaľnicou. Z tohto miesta je vidieť Trenčín a ďaleké okolie. Napravo Považský Inovec a naľavo Strážovské vrchy.
Druhá zastávka
Príjemným putovaním po rovine sme asi po kilometri dorazili k nášmu hlavnému bodu programu k rozhľadni IBOvka. Prestávka sa na takomto mieste priam pýtala. Našim útočiskom na chvíle oddychu sa stal turistický prístrešok. Strávili sme tu asi pól hodinku. Čas sme využili oddychom a výstupom na rozhľadňu a kochaním sa jej výhľadmi. Rozhľadňa je naozaj vysoká. Má 35 metrov a výstup na jej vrchol je zážitkový. Na niektorých schodíkoch bol sneh a tak bolo treba dávať veľký pozor, aby nedošlo k úrazu. My sme to zvládli bez ujmy na zdraví. Príjemne sme si posedeli, popapali a popili teplý čajíček a bylinný likér. Proste idylka. Nachádza sa tu aj ohnisko, takže dá sa tu aj opekať.
Tretia zastávka
K tejto zastávke nás čakal 5.5 kilometrový úsek nádhernou zimnou divočinou. Najprv sme putovali po žltej turistickej značke a bolo to také pohodové kráčanie nádherne zasneženým lesom. Akonáhle sme opustili žltú „turistickú kamarátku“ vošli sme do zimnej divočiny. Neznačené chodníky nám prichystali prekvapenia v podobe popadaných stromov, ktoré bolo nutné obchádzať. No krása týchto divokých, nikým neprechodených miest bola úchvatná. Navôkol nás bola až „Mrazíkovská“ scenéria hodná fotografovania. Naše telefóny boli v permanencii. Vy ostatní uvidíte tieto miesta v mojom pripravovanom videu. Máte sa naozaj na čo tešiť. Pri tejto príležitosti som si okamžite spomenul na túto našu zimnú turistickú akciu.
Výstup na hrebienok Bielych Karpát, ktorý sme absolvovali nebol zadarmo. Záverečné stúpanie na hrebeň nás riadne zahrialo. O to príjemne sa potom po ňom išlo. Tretia zastávka vrch Vysocko nebol ďaleko. Už zďaleka sme videli, že na vrchole nebudeme sami. Bol tu s nami pár v zrelom veku. Príjemný muž a sympatická žena sa nás po príchode spýtali. To ste nečakali, že tu na vrchole niekoho stretnete, že? A my. To teda nie. Nevedeli sme, že sa ešte nájdu takí dobrodruhovia ako sme my.
Na Vysocku sme pobudli pár minút. Bolo treba sa zahriať teplým čajíkom. Čo to popapať. Ale hlavne podebatovať aj s inými nečakanými turistami. Pobyt na vrchole bol veľmi príjemný. Vietor sem svojim pôsobením nedosiahol a to bolo príjemné. A tak sme sa po príjemne strávených chvíľach pohli ďalej.
Koniec trasy
Cesta do Sedla nad Juríkovcami bola plná neprešliapaného snehu. Miestami dosahoval až po lýtka. V tejto časti som zastal funkciu prešliapávača a pozorného navigátora. Chvíľu trvalo, kým sme sa z neznačených a neviditeľných cestičiek dostali na bezpečnú modrú turistickú značku. A keď sme doputovali do spomínaného sedla s roztvorenou náručou nás privítala modrá turistická „Cyrilometodejská cesta“. Záverečná trasa bola úplne pohodová, zážitková s mnohými výhľadmi do okolia a navyše vedúca po príjemných zasneženým lúkach. Bola to úplná idylka, ktorú sme si naplno užívali. Spokojní a plní zážitkov sme doputovali do cieľa k autu.
Záver
Zažili sme prvú naozaj zimnú turistickú akciu, so všetkým čo k tomu patrí. Sprevádzalo nás parádne počasie a tunajšia okolitá príroda nám ukázala mnohé krásy, ktoré nám dokonale vyčistili hlavu.
Chcem sa poďakovať všetkým – Ľudke, Marte a Ivanovi, že som mohol byť súčasťou tohto nádherného zimného divadla a prežiť s Vami neopakovateľné turistické chvíle. Ešte raz ďakujem Vám.
Nabudúce dovidenia! Už teraz sa teším na ďalšie dobrodružstvo s Vami.