Vinco
Úvod
S Jozefom sme opäť vymysleli perličku medzi turistickými akciami. Jeden pól takýchto akcií predstavujú perličky vyznačujúce sa svojou výškou končiarov iné zas dĺžkou trasy. No druhý pól tvoria práve takéto akcie, ktoré sú pohodové, nenáročné, zážitkové. Po poslednej takejto akcii v Borskej nížine som zistil, že aj tieto kúty našej nádhernej krajiny patria do povšimnutia. Aj ony majú čo ponúknuť svojou zaujímavosťou či už objektami, magickým miestom alebo faunou a flórou. My sme ich v posledných rokoch akosi opomínali a neprávom. A preto sme sa s Jožom rozhodli, že tieto pohoria zaradíme do nášho portfólia a ukážeme vám ich postupne vďaka našim výletom. Len jednu poznámku na margo týchto zaujímavých akcií si dovolím poznamenať, že mi je veľmi ľúto slabého záujmu medzi vami. Sú to miesta, na ktoré sa často nechodí a ak sa navštívia v budúcnosti nie je jasné či sa na tieto miesta ešte pôjde.
Keď som dorazil do Piešťan na zraz, bol som milo prekvapený. Okrem Jozefa mi do auta nastúpil Dušan. Pomyslel som si nie je možné, dnes nepôjdeme iba dvaja. A v súvislosti s tým, čo som napísal vyššie o účasti musím poznamenať, že sa blízka na dobré časy.
Postrehy a dojmy z putovania
Na svojich cestách sme navštívili už zopár dedín, dediniek na Slovensku. Opakovane ma utvrdzujú v tom, že každá, malá či veľká, každá má čo ponúknuť. Stalo sa to aj tu v dedinke Zlatníky. V tom je krása našej krajiny.
Pri svojom putovaní sme zažili veľa blata a na rozhraní Považského Inovca a Podunajskej pahorkatiny aj sneh a ľad. Aj v Podunajskej pahorkatine tečú potoky dolinami. Síce nie sú to doliny, na ktoré sme zvyknutý z vyšších pohorí, ale aj tu tečú.
Výhľady. Tie tu pompézne nečakajte. Občas sa nejaký nájde, ale aj ten si vie správny turista užiť. Tie, ktoré sme si užili my mali peknú scenériu.
V tomto „pohorí“ teda správne v geomorfologickom celku sa kopce hľadajú ťažšie. Nenájdete tu turistický chodník značený turistickou značkou, okrem tých cyklistických. My sme objavili dva rázcestníky a aj tie boli cyklistické. Musíte sa orientovať podľa mapy. Je jedno, či ju máte v mobile, alebo máte papierovú formu. No ak chcete nájsť presný bod vrcholu hodí sa navigácia, ktorá vám presne ukáže správny bod. Nie sú tu vrcholové knihy ani pompézne označenia vrcholu. Je to iba o vašej schopnosti nájsť vrchol.
Odpočívadla, prístrešky, útulne, nebodaj horské chaty. Nič takého. Sadnúť si môžete maximálne tak na peň nejakého stromu, alebo na vyrúbané stromy vedľa ciest. Ani tieto miesta neobišiel výrub stromov, drevín.
Vrcholnou kuriozitou na tejto trase bol fakt, že najvyšší vrchol pohoria bol priamo na asfaltovej ceste. Tých tu je neúrekom, ale po putovní prevažne po blatových cestách prídu nanajvýš vhod. Nie však vždy. My sme mali smolu, že predchádzajúce dni tu ako aj inde na Slovensku výdatne pršalo a aj počas nášho putovania sme zažili slabý dážď. Ale nebolo to nič strašné.
Záver
Ja som si celú trasu maximálne užil. Načerpal som nové zážitky a znalosti o menej navštevovaných miestach našej krajiny. Po absolvovaní občerstvenia v malej dedinke Prašice, kde sme navštívili BAR BURGER & RESTAURANT musím vysloviť svoj údiv, že aj v malej dedinke sa dá kvalitne najesť.
Chcem poďakovať svojim súpútnikom Jozefovi a Dušanovi. Dušan ma svojou účasťou obzvlášť prekvapil a potešil a tým obohatil dojem z tejto turistickej akcie. Jozef je v mojich superlatívoch stálicou a tom nie je treba ani hovoriť a ani písať. To je samozrejmosťou.
Takže ďakujem vám a nabudúce dovidenia!