Vinco
Úvod
Po minuloročnej skúsenosti Mareka som sa tohto roku nechal zlákať na nočnú pôstnu, duchovnú púť z Trstína Hájička do Šaštína s názvom Železný pútnik. Bol to 2. ročník. Púť začala svätou omšou v kostolíku v Trstíne Hájiček. Po svätom prijímaní a požehnaní od celebrujúcich duchovných otcov sa zástup pútnikov vydal na nočnú cestu do Národnej Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.
Putovanie
V úvode chcem pochváliť a poďakovať organizátorom farnosti Trstín, ktorí zabezpečili pre pútnikov bezpečné putovanie Trstínom pri prechodoch cez cestu a to tým, že zabezpečili prechody cez štátne cesty políciou.
Po úvodných asfaltových častiach vytýčenej trasy sme pri železničnej stanici Smolenice nastúpili na žltú turistickú značku a vstúpili do Malých Karpát na príjemnejší povrch. Naše nohy zmenu určite privítali.
Keď sme minuli priemyselný areál Colas Slovakia sa lesná cesta parádne naklonila. Bolo treba vystúpiť až k Havranej skale. Kvalita kondičky putujúcich sa na tomto úseku prejavila najviac. Putujúci „vláčik“ sa značne natiahol a mnohých riadne preveril.
Čo pútnici nastúpali museli aj sklesať. Príjemnú klesavú časť trasy vystriedal po dosiahnutí rázcestníka Čertov žľab opäť stúpačik. Stúpalo sa až do sedla pod Zárubami. Od tejto chvíle bola trasa pohodová klesavá. Po približne 17.5 kilometroch sme dorazili do Plaveckého Mikuláša, kde bolo naplánované občerstvenie v starom kultúrnom dome.
Pútnici boli vrelo privítaní organizátormi. V príjemnom prostredí
kultúrneho domu s parádnou súdržnou atmosférou sme si mohli dobre
oddýchnuť a posilniť sa dobrotami od výmyslu sveta. Rôzne tekutiny,
koláčiky sladké či slané, bábovky, pagáčiky, ovocie. Kto mal chuť na
niečo „ostrejšie“ mohol si dať kvalitnú medovinu. Podávala sa aj
výborná kávička. To preto, aby pútnici na ďalšej ceste nezaspali 
Postupne prichádzali pútnici a tí, čo si oddýchli postupne odchádzali tak,
aby pre ostatných uvoľnili miesto.
Po oddychu a pohostení nás čakalo približne 21 kilometrov do Šaštína, prevažne po asfaltových cestách. Vláčik pútnikov bol už riadne natiahnutý. Každý išiel svojím tempom. Asfaltová časť trasy preverila nohy každého pútnika. Myslím, že výber obuvi zásadne rozhodoval o tom, v akom stave budú nožičky v cieli. Počas cesty som si všimol, že mnohí zvolili taktiku dvojitého obutia. Do Malých Karpát použili obuv turistickú a na asfalt si obuli ľahkú „teniskoidnú“ obuv.
Aby som nezabudol spomeniem:
Naše trojčlenné chlapské pútnické rady v Plaveckom Mikuláši obohatili
dve jemné kvetinky. Šliapali s nami do cieľa ako dobre
naolejované švajčiarske hodinky. Klobúk dole 
pred kvetinkami.
Púť si naplno užívali. Miestami som mal čo robiť, aby som stačil ich
tempu. Proste pútničky ako má byť.
Scenériu nočnej asfaltovej cesty prerušil príjemnejší úsek
v Mikulášove. Pouličné osvetlenie nám ušetrilo značnú časť energie
v čelovkách a domčeky civilizácie boli príjemným spoločníkom
pripomínajúcim domov počas nočného putovania.
Úpenlivo sme očakávali vstup do Lakšárskej Novej Vsi. Z preskúmania trasy pred putovaním sme vedeli, že keď opustíme túto obec a vydáme sa do Šaštína bude trasa viesť po príjemných piesočných cestičkách. Bola to úľava, keď sme išli po nich. Naše nohy si nevedeli vynachváliť tento príjemný povrch.
Po asi 5.5 kilometroch sme dorazili do Šaštína. Naše dušičky pookriali. Za poslednou zákrutou v Šaštíne sme uvideli Baziliku Sedembolestnej Panny Márie a radosť nemala konca kraja. My sme to dokázali. Cieľ bol v dome na Kláštornom námestí pri Bazilike. Opäť sme boli vrelo privítaní organizátormi. Naše úsilie malo zmysel a sám som pociťoval nádherný pocit, že som mohol byť súčasťou pôstneho duchovného putovania v kolektíve mojich priateľov ale i všetkých, ktorý s nami putovali a všetkých, ktorí organizovali a zabezpečovali túto veľmi hodnotnú púť.
Tak ako v Plaveckom Mikuláši, tak aj tu v cieli bolo zabezpečené pohostenie pre pútnikov. Každý pútnik sa zapísal do kroniky. Po príchode všetkých pútnikov sa o 6.00 hod. konala svätá omša v Národnej Bazilike Sedembolestnej panny Márie, ktorú celebrovali tí istí duchovní ako v Trstíne.
Na záver po omši a svätom prijímaní sa rozdávali pútnikom pamätné diplomy, ktoré spečatili účasť na púti. Veľkou odmenou za vynaloženú námahu pri putovaní bolo aj spoločné fotenie s duchovnými po skončení svätej omše.
Záver
Som rád, že som sa púte zúčastnil a mohol osobne prispieť k tejto skvelej duchovnej myšlienke, ktorá ma povzbudila vo viere. Ďakujem mojim sú pútnikom za skvelú atmosféru počas putovania.
Obzvlášť chcem poďakovať organizátorom za skvelo zorganizovanú púť. Poďakovať za ich námahu a úsilie pre dobrú vec a prajem im do ďalších ročníkov veľa energie, úspechov a rozširovanie účasti na púti.
