Detail akcie Zo Strelníkov na Hrb a Vepor

Úvod

Potreba niekam vyraziť na hory sa mi touto akciou splnila. Na minulej turistickej akcii som sa presvedčil, že príliš dlhá turistická prestávka mi nerobí dobre. Boli časy, keď som po štyridsať, päťdesiat kilometrovom pochode bol na druhý deň úplne v pohode. Nevedel som čo je to „svalovica“. Po poslednej uskutočnenej akcii sa moje nohy tri dni dávali „dokopy“. Aj chôdza po schodoch mi pripadala, ako výstup na Gerlach 

O tom, že pôjdem iba s Mišom som vedel. Veď akciu sme si plánovali prakticky spolu. Ale…
…tajne som dúfal, že sa nejaký odvážlivec ešte pridá. Nepridal sa nik. Nevadí. Turistika aj vo dvojici bola parádna. Pre návštevu pohoria Poľana sme sa rozhodli aj s ohľadom na to, že náš spolok toto pohorie často nenavštevuje. Nie sú to Malé Karpaty A keď načriem do histórie tak okamžite zistím, že to bolo doteraz iba dva krát Poľanská 13-ka a Silvester na Poľane. Takže bolo načase ísť do Poľany.

Pred tým, než sme docestovali do obce Strelníky sme sa tradične zastavili na benzínke v Tekovských Nemciach na pravidelnú rannú kávičku a dokúpili sme si proviant. Než sme zaparkovali auto pri futbalovom ihrisku v Strelníkoch vôbec sme si nevšimli asi 150 m vzdialenú Kolibu pod Vartou Ale o nej až na koniec 

Putovanie

Miest na parkovanie pri futbalovom ihrisku je dostatok. A navyše, parkoviskom vedie aj cyklistický chodník, ktorým sme začali cupitať k nášmu prvému bodu a to ku Chate pod Hrbom. Je to príjemná, jemne stúpajúca trasa s peknými postupne sa odkrývajúcimi výhľad do širokého okolia tohto nádherného kúsku Poľany.

Než dorazíme na Chatu ešte spomeniem, že počasie nám neuveriteľne prialo. Na oblohe cestovali obláčiky, niektoré aj tmavé – potencionálne „nebezpečné“, vetríček neustále povieval a spaľujúce slniečko sa veľkú časť nášho putovania schovávalo práve za nimi. Občas sme začuli zahrmieť hrom, ale našťastie bol ďaleko a my sme tak jeho silu chvalabohu neokúsili 

Cesta k chate sa za rázcestnikom Vlčinec viac naklonila, avšak pot na našich čelách značne eliminovali vysoké stromy, ktoré v tejto časti putujú až k chate. Práve v týchto miestach sme stretli rodinku idúcu asi práve na chatu. Dve deti vo veku tak tri štyri roky si veselo kráčali hore netušiac, čo ich v naklonenejších miestach čaká Pomysleli sme si a hodnotili, či to vôbec zvládnu. Možno áno, veď chata bude zrejme ich cieľ a majú na to celý deň 

Po príchode na Chatu pod Hrbom sme rozmýšľali, či si doprajeme aj nejakú poživeň. Rozumej jedlo, polievku atď… Prezradím, že Mišo odolal „pokušeniu“ a dal si iba vineu. Lebo čapovanú kofolu nemali. A ja? Ja som si nedal pivo, za čo by ma Rado nepochválil , ale dal som si tiež vineu, a nakoľko ja ráno neraňajkujem tak som si objednal a aj slávnostne zjedol kapustovú polievku. Prezradím, že mi kapustnica prišla vhod a nakopla ma.

Až od chaty začala pravá turistika s kopčekmi. Stúpanie na Hrb je veľmi výživné a veľmi zaujímavé. Nachádzajú sa tu doslova aj kamenné schody, ktoré vyžadujú gymnastickú zručnosť. Strmosť výstupu je udržaná až na samotný vrch Hrbu, ale oddych a kochanie sa výhľadmi na tomto Geografickom strede Slovenska stojí za námahu. Vrch ponúka dve vyhliadky s nádhernými panorámami. My sme navštívili obidve. Zapísať do vrcholovej knihy sme sa zabudli, ale za to sme na tomto významnom mieste zanechali klubovú nálepku a spravili svojku. Mišo ma presvedčil, vzhľadom na to že som mal poslednú nálepku, že to bude vhodnejší bod ako vrch Vepor.

Od tohto bodu sa prakticky šliape po hrebeni a stále je čo obdivovať. Poľana je jedinečné pohorie. Je iné ako moje rodné Malé Karpaty. Počas putovania po hrebeni sme nezažili brutálne zvlnenia. Vrch Vepor ku ktorému sme práve pokračovali je štvrtým najvyšším kopcom Poľany. Je zalesnený a z jeho vrcholu nie je nič vidieť. No pár sto metrov pred vrcholom je dosť rozsiahla vyhliadka. Vyhliadku sme trochu dlhšie hľadali a museli sme sa aj kúsok vrátiť, ale nechceli sme ju obísť. Absencia výhľadov na Vepore bola dobrou zámienkoch k návšteve spomínanej vyhliadky. Po odchode z Vepora sme navštívili ešte jednu peknú vyhliadku.

Následný zvlnený terén nás onedlho priviedol k Hájnemu Grúňu. Zhodou okolností je tento nižší sused Vepora slávnejší. A to tým, že tento kopec je zároveň Geometrickým stredom Slovenska. Kto by povedal, že počas trasy navštívime dva takéto významné body z pohľadu našej krajiny.

Keď sme dorazili na Krížne zobrala si nás do opatery modrá turistická značka a tá nás prevažne po príjemných lúkach doviedla k rázcestník Bukovina. Toto miesto je rovno pod Poľanou. Nie je to však tá najvyššia Poľana. Je to len jej nižšia menovkyňa. I tu sme menili farbu turistickej značky. Neodolali sme zelenej.

Ako tak putujeme lúkami s peknými výhľadmi naľavo napravo zrazu košiar s ovečkami. Ohradník s mlieko a syrodarkyňami bol ďalej od chodníka a tak sme návštevu zamietli. Za to po pár stovkách metroch oddych pri Ondrišovej chate nie. Ruksaky sa porúčali z pliec a naše zadky potešili svojou prítomnosťou lavičky pod prístreškom. Stala sa aj úsmevná príhoda. Keď som zbadal, že Mišo vyťahuje tyčinku z ruksaka dal som sa do natáčania časozberného videa. Už, už som išiel zapínať kameru keď mi vtom Mišo oznámil, že si tyčinku vybral na cestu. No nič. Smola. Ide sa ďalej bez videa.

Posledný rázcestník s názvom Minca nás poslal po kamenistom podklade dole do dediny. Nie je to žiadny brutálny sešup, ale jemne naklonená rovinka. Po asi trištvrte hodinke sme bezpečne dorazili do Strelníkov. Posledná cesta k autu viedla asfaltkou. Až teraz, keď sme išli pešo sme si všimli, že 150 m od nášho zaparkovaného auta je Koliba pod Vartou. Nebolo nám viac treba. Nezlákalo nás ani otvorené kúpalisko, ktoré je v areály futbalového parkoviska. Navštívime ho možno nabudúce, keď pôjdeme nalepiť chýbajúcu klubovú nálepku na Vepor 

Záver

Inak ako lepšiu gastronomickú bodku v neďalekej Kolibe pod Vartou si neviem ani predstaviť. Snáď by to tromflo len predchádzajúce kúpanie v spomínanom kúpalisku a potom občerstvenie v Kolibe.

Bola to naozaj parádna túra s vynikajúcim počasím a s nádherným prostredím. Neviem si predstaviť ísť celú trasu v spaľujúcom slnku. My sme mali šťastie, lebo väčšinu trasy sa slniečko schovávalo za obláčiky a tak nás šetrilo. Je to trasa, ktorá má čo ponúknuť a vrelo ju odporúčam všetkým členom nášho spolku. Naozaj neoľutujete. Bonusom je fungujúca turistická Chata pod Hrbom, ktorá vás nakopne do ďalších kilometrov. Najkrajší a najzaujímavejší je výstup na Hrb, ale ani ostatné časti trasy si v kráse nezadajú.

Som rád, že som mohol byť v prírode, na horách. Potrebujem to ako soľ, aby som psychicky i fyzicky zregeneroval.
Mišo, ďakujem Ti za skvelú spoločnosť. Išlo sa mi s Tebou parádne, proste ako vždy

Priatelia turistiky uvidíme sa nabudúce. Už teraz sa teším na ďalší výlet. Dovidenia!