Jozef
Už to začalo. Nie, žiadne prudké prevýšenie. To len Dušan začal cvičiť pred raňajkami. Si myslí, že nás strhne, že vstaneme od stola a pridáme sa. Zabudni! Tak nie, niektorých predsa len strhol. Aspoň na chvíľku. To je tak, keď má niekto slabšiu chvíľku. A teraz šup šup, treba raňajkovať a popri tom sa dohodnúť, kam vlastne dnes pôjdeme.
Voľba padla na kaňon Vržlenica. Cestička vedie cez prístav. Ale čo to? Kam zmizol? Takto si Bašku nepamätám. Pekné staré úzke uličky… Ešte, že sme sa pomýlili. Aspoň sa trochu pokocháme. A aby nám nebolo ľúto, tak nás to stočilo na koniec prístavu. Takže nechtiac máme z každého rožku trošku…
Postupujeme po pobreží. Nachádzame jedno krásne miesto za druhým. To je dobrá správa. Lebo naspäť od Vela Luka chceme ísť po pobreží. Len máme drobný problém. Na jednej mape cestička po pobreží je a na druhej nie je. Ako to bude v skutočnosti? Snáď to nezistíme prineskoro.
Slnko páli. Zásoby vody sa míňajú. Ostatní sa mi doteraz smiali, že zo sebou vláčim 5 litrov tekutín. Už sa nesmejú a na pauzičky vyhľadávajú tienisté miesta v kaňone. Tu v kaňone ich ešte občas nájdu, ale tam hore to bude horšie. To teplo nám naozaj dáva zabrať. Toto bude zaujímavé. A to nás predbehla skupinka mladých. Šli dosť naľahko, hore bez. Škoda, že samí chlapi. Aspoň vodu si mohli zobrať. Asi majú kratšiu trasu ako my a spoliehajú sa na pivo v Baške.
Sme hore. Konečne. Ale výhra to nie je, pretože tu nie je žiaden tieň. Aspoň, že sú výhľady. Veď sa my dole osviežime. Pri mori i pri pive. Dolu je totiž chajdička. S trochou šťastia tam budú čapovať! Práve stretáme idúcich oproti. Pýtajú sa po anglicky, či idú dobre na Bašku. Idú. Aj my sme zvedaví a majú na naše otázky dve odpovede. Jednu dobrú a jednu zlú. Začnem tou zlou. Dolu čapujú, ale až od 01.06. takže dnes z toho nič nebude. A teraz tá dobrá. Na Vela Luka sa dostali cestičkou popri pobreží. Vraj jedno krajšie miesto od druhého. Takže cestička existuje. Len pri tom našom stave neviem, či aj táto odpoveď sa tentoraz výnimočne neradí medzi tie zlé…
Vyťahujeme z ruksakov teplé pivo. Teda nie všetci. Ja som si ho ráno vytiahol z chladničky a prezieravo zabalil do uteráka. Nech drží teplotu. A čuduj sa svete, celkom to pomohlo. Medzitým sme vyslali prieskumníka k lodnému taxi. Vraj o hodinu a pol ide ďalší. A je rozhodnuté. Naspäť sa ide taxíkom. A máme hodinku a pol na kúpanie. Voda je studená. Nech má 15 – 16 stupňov. Preto pre istotu do nej dávame druhé pivo a obkladáme ho kameňmi. Keď voda môže chladiť nás, môže chladiť aj pivo.
Tu niekde som skoro prišiel o fotoaparát. Zle sa mi ide naboso po tých kamienkoch na pláži. Preto som si na okraj pláže, dostatočne ďaleko položil fotoaparát, nech nemusím ísť až k sedadlám v búde, kde sme si nechali veci. Po asi siedmych vlnách zisťujem, že som fotoaparát nedal dostatočne ďaleko. Jedna vlna sa mi cezeň prehnala. A sakra, rýchlo k brehu! Čo teraz? Funguje? Tá potvora stále funguje! Neskutočné. Tak takéto veci zvláda! Takže je to ideálny fotoaparát pre mňa.
Prečo náš taxík ide k mólu? To už tá hodinka a pol ubehla? Poplach! Rýchlo von z vody! Utrieť, obliecť, rýchlo pobaliť a nasadať! Stíhame. To bude jazda! A tu niekde počas jazdy mi zašpinili kvapky objektív. Nevadí, doma vyčistím handričkou na optiku. A teraz nás čaká ešte kúpanie sa na pláži v Baške.