Vinco
Z firemnej akcie potme domov #3
Pravidelná letná guláš partia nášho oddelenia AKOBOJE odštartovala moje nočné turistické návraty pešo domov do Vrbového. Tejto akcie sa zúčastňujú aktuálny ale aj vyslúžilí pracovníci nášho oddelenia. Je to možnosť sa aspoň raz ročne stretnúť na spoločnej akcii v príjemnom prostredí vodnej nádrže Chtelnica. Je to čas, keď sa môžeme spoločne porozprávať o rozmanitých životných príbehoch, ktoré nás postrehli a ktoré nás ešte len čakajú. My AKOBOJE, sme vynikajúca partia a túto tradíciu dobrých vzťahov každý rok v lete obnovujeme. A to je dobré.
Keď som v roku 2021 prvý krát skúsil nočný návrat z tejto akcie domov veľmi sa mi to zapáčilo. A tak som sa rozhodol, že tak ako guláš párty, bude aj pre mňa nočný návrat domov Malými Karpatami pravidelný, že z toho spravím tradíciu. A tak dnes, v roku 2023, je to pre mňa už 3. ročník nočného pochodu.
Trasu tejto tretej edície nočného pochodu som tentoraz
zmenil. Miesta okolo Malej a Veľkej Pece a Tlstej hory už notoricky poznám a
nechcel som sa znova opakovať. A tak som si vybral veľmi atraktívne Orlie
skaly a potom Náučný
chodník Šterusy – Rebro – Sprosná – Orlie skaly. Chodník však
začína v obci Šterusy a tak som musel záverečnú časť domov absolvovať
po štátnej ceste. Bolo tu určité riziko kvôli autám, ale až tak áut som
počas cesty do Vrbového nestretol. A navyše som bol extrémne osvetlený,
pretože som si nasadil dve výkonné čelovky. Myslím, že som oslňoval skôr
ja vodičov ako ony mňa 
K rázcestníku Malá Klenová som dorazil asi po hodine ešte za relatívneho svetla. Približne po polovici trasy som už musel nasadiť čelovku. Dokonca som stretol aj jedného turistu / pána, ktorý odpočíval pri turistickom prístrešku. Dokonca mi aj odpovedal na pozdrav. Od tohto miesta som to už nemal ďaleko na Orlie skaly.
Na Orlie skaly som už dorazil za tmy. Pri pohľade do okolia bol ešte náznak modrej farby. Svetlá zo smeru Atómovej elektrárne Bohunice boli jasne vidieť. Na vrchole som pobudol trocha dlhšie a využil čas na nočné video a pár nočných fotiek. Bolo to jediné výhľadové miesto na mojej trase a tak som ho chcel naplno využiť.
Z Orlích skál som ďalej pokračoval už po náučnom chodníku a postupne míňal informačné tabule. Na trase chodníka sú štyri a sú veľmi zachovalé s veľmi hodnotnými informáciami. Malá obec akou sú Šterusy tak majú čo ponúknuť aj návštevníkom / turistom. Trasa je vhodná aj pre rodiny s deťmi a preto ju vrelo odporúčam k preskúmaniu / prejdeniu.
Okrem Orlích skál je veľmi zaujímavá aj časť trasy s názvom Rebro, ktorá vedie, keď to preženiem, „kaňonom“ plných skál. Hĺbka tu dosahuje aj päť metrov a v lete je značne zarastená vegetáciou. Takže pre deti prechod týmto miestom môže byť pekným dobrodružstvom. Ja som tu videl pár svietiacich očí srnčej zvery. A keď som prechádzal časťou nad obcou Šterusy videl som aj líšky. Zaujal ma ich štekot. Nie. Neboli to psy, boli to naozaj líšky. Krátku prestávku na fotografovanie som si spravil pri druhej informačnej tabuli náučného chodníka. Potom som už príjemnou lúčkou doputoval do Šterús.
Posledná časť trasy po asfaltke už nebola taká zaujímavá. Nasadil som obidve čelovky, aby som bol riadne osvetlený. Nič som nenechal na náhodu. Túto trasu cesty som dokonale poznal pri jazde vozidlom a tak som vedel, koľko zákrut a roviniek má čaká do Vrbového. Domov som dorazil o 23:45 hod. v parádnej kondícii. Nohy boli vo výbornom stave a ani nevedeli, že vôbec niečo prešli. To je pre mňa pozitívna skutočnosť. Problémy s kŕčami nôh sú definitívne zažehnané a môžem naďalej chodiť bez obáv na turistiku.
Už teraz sa teším na ďalšiu turistickú akciu, dovtedy dovidenia.