Vinco
Úvod
Ako a prečo som sa ocitol na tejto turistickej akcii? No ako? Tak, že som si v telefóne otvoril Telegram a v ňom som našiel správu od Dúša. Oznamoval mi, že ide na pravidelnú akciu s názvom Turistika pre všetkých, ktorú organizuje turistický klub KST Doľany. A čujte. Mal to byť už 37. ročník, takže akcia má celkom dlhú tradíciu. Mňa nebolo treba viac prehovárať. No a prečo? Pretože od 6. júna som kvôli zdravotným problémom nikde nebol. A navyše sa u mňa začali objavovať abstinenčné turistické príznaky. Mal som trochu obavy z dĺžky, pretože sme si z troch dĺžok trás vybrali tú najdlhšiu – 40 kilometrovú. Ale povedal som si, že to vyskúšam a preverím svoju kondičku.
V nedeľu ráno vstávam o 5.20 hod. V tom mi zvoní telefón. Pomyslel som si, kto mi môže tak skoro ráno volať veď s Dúšom som dohodnutý, že sa stretneme až v Doľanoch na štarte. Verte, neverte to mi volal Rado, že či prídem pre neho, lebo on ide tiež. A na koniec úvodu iba perlička, Rado sa na akciu prihlásil dvanásť minút po polnoci. To by mňa ani nenapadlo. Ale to je Rado. A že ja som čudák a nevyspytateľný človek.
Putovanie
Už registrácia mala veľkú úroveň. Parádne zorganizovaná. Pri registrácii som sa stretol s pár známymi turistami, ktorí chodia na takéto akcie. S Peťom a so Štefanom, ktorí už majú čo to odchodené. Štefan sa stal aj mojim hlavným spoločníkom na tejto trase, lebo Dúšo s Radom mali o dosť väčšie tempo v prvých dvoch tretinách pochodu. Prakticky prvú polovicu a záverečnú časť som išiel so Štefanom a vôbec nebanujem. Štefan má mimochodom 70 rokov a stále chodí na takéto akcie. Počas putovania som spoznal v ňom veľmi dobrého človeka, ktorý miluje prírodu. Počas putovania sme viedli nezpočet rozhovorov na rôzne témy.
Už na prvom kontrolnom bode K1 – Lúka pod Jasenky sme sa presvedčili, že akcia je perfektne organizačne pripravená aj z pohľadu občerstvenia. Kontrolu zabezpečovali tri milé dámy. Ponúkli nám pivo a dva druhy domácich koláčikov. Proste paráda. Určite zahrali na nôtu hlavne Radovi. Pri pohľade na plné debničky piva mu žiarili oči, ako malému chlapcovi. Pivom som nepohrdol ani ja a Dúšo.
Netrvalo dlho a dorazili sme na ďalší kontrolný bod. K2 – Kolovrátok bol obsadený milou dámou a dvomi pánmi. Znova občerstvenie a znova pivo. Rado bol v siedmom nebi. Ani sa nám nechcelo pokračovať ďalej, ale museli sme.
Pred výstupom na Klokoč sme sa míňali s dvomi milými dámami a tak nám prišlo vhod porozprávať sa o rôznych témach. Od tejto chvíle sme prakticky až do cieľa išli akosi „popri sebe“. Na Klokoči sme absolvovali aj krátku prestávku na oddych a jedlo. Od tejto chvíle sme kopírovali červenú trasu Cesty hrdinov SNP.
Obrat v trase nastal, keď sme museli zísť z červenej na žltú. Táto časť nám pripomenula, že turistika je predovšetkým o výstupoch na kopce. Čierna skala, na ktorú sme stúpali nám čelo riadne pokropila. Avšak výstup na tento výhľadový kopec stojí za námahu. Z polovice je pokrytý stromami, ktoré prídu vhod ako tieň pred spaľujúcim slnkom. Na Čiernej skale sme absolvovali ďalšiu gastronomickú prestávku a oddych. Nezabudli sme sa pokochať parádnymi výhľadmi. Čierna skala je zároveň aj kontrolným bodom K4. Samokontrolu sme vykonali zápisom a opečiatkovaním Kontrolného listu.
Nasledujúca časť trasy bola príjemná klesavá a vrcholila na Jahodníku. Tesne pred tým, než sme zapadli do miestnej reštaurácie sme sa zaregistrovali na poslednom kontrolnom bode K5 – Jahodník. Opäť milá dáma a pán. Občerstvenie však nebolo treba. Spomínaná reštaurácia nás prichýlila. Veď bolo treba doplniť stratené tekutiny, ktoré sme vypotili pri výstupe na Čiernu skalu. Jedlo nebolo, pretože Rado navrhol zastaviť sa na Majdáne.
Priamo na trase, na Majdáne, je situovaná reštaurácia. Nemohli sme odolať. Pivo je silný magnet. A keďže ozval sa aj hlad nepohrdli sme fazuľovou polievkou. Mne veľmi chutila a dodala mi ďalšie sily do poslednej etapy putovania. Čakal nás náročný výstup do Orešianskeho sedla a tak bola polievka povinnosťou. Výstup do Sedla som pojal ako previerku morálno-vôľových vlastností a zdá sa, že som obstál.
Poslednú časť som znovu absolvoval so Štefanom. Stretli sme sa náhodou. Mojich spoločníkov som dobehol až v úplnom závere pri prudkom klesaní z modrej turistickej značky po vlastnom značení trasy. Po desiatich hodinách a dvadsiatich minútach sme spolu dorazili do cieľa, do kameňolomu v Doľanoch. Už z diaľky bolo počuť hlasnú hudbu a hlučnú zábavu masy ľudí. Na pódiu hrala akási hudobná skupina, ľudia posedávali pri stoloch a konzumovali guláš a pili nápoje. Po tom, čo sme obdržali diplomy za absolvovanie pochodu, sadli sme si a tiež doplnili tekutiny. Kofola prišla nanajvýš vhod.
Záver
Bola to celkom slušná akcia. Chcem vyzdvihnúť výbornú organizáciu a všetkých obetavých ľudí, ktorí sa na akcii podieľali. Počas celej trasy som sa veľmi dobre cítil a nič na tom nezmení ani spaľujúce slnko, ktoré nám sťažilo druhú polovicu putovania. Opäť som stretol skvelých turistov, ktorí zdieľajú rovnaké nadšenie ako my v spolku.
Ďakujem Radovi a Dúšovi za parádnu atmosféru a spoločné
zážitky, ktoré si budem určite ešte dlho pamätať 
Nabudúce, v horách dovidenia!
A ide sa do lesa…
