Detail akcie Cesta hrdinov SNP na východe #6 / Štós kúpele - Útulňa SNP Úhorná

Úvod

V stredu ráno, v deň odchodu na dvoj-dňovku, prišiel v práci za mnou Jozef a mal divný výraz. Už som vedel, že niečo nie je v poriadku. A v tom z neho vypadlo, že on na SNP-éčku nemôže ísť kvôli boľavému zubu. Zostal som ako obarený. Tak isto obarený / prekvapený / smutný mal výraz aj Mišo, keď sme ho s Radom nakladali do auta v Piešťanoch. Popravde, Jožo nám chýbal počas dvoch nasledujúcich dní a veľmi často sme ho na túre spomínali.

Cesta do Smolníka nám trvala sedem a pól hodiny. Bola to nekonečná cesta. Najprv sme sa zdržali na kávičke v Tekovských Nemciach, kde sme mali zraz. V Banskej Bystrici sme sa zdržali nákupom v Kauflande a nakoniec nám cestu predĺžila večera. Pôvodne mala byť zastávka v Telgárte v legendárnej Horehronskej kúrii, ale tá bola zatvorená a v ďalšej destinácii bola ako na potvoru uzavretá spoločnosť. Večeri sme sa dočkali až v Hostinci Stará krčma v obci Stratená.

Po večeri nás ešte čakala cesta do Hnilca, kde sme nechali Dušanove auto za „úsmevných okolností“, ktoré tu nebudem rozoberať a do Smolníka sme dorazili o pól desiatej. Po príchode do Penziónu Mach nás milo privítala majiteľka. Spať sme išli o pól jednej, kým sme nedohrali karty a nedopili vynikajúci rum Heffron. Ráno pri raňajkách sme si od majiteľky vypočuli zaujímavé rozprávanie o histórii Smolníka.

Putovanie

Autobus ráno zo Smolníka

nás doviezol do kúpeľov Štós. Ranná kávička v kaviarni Caffé Komporday nás dobre naladila a samozrejme vyplavila spomienky spred dvoch rokov, keď sme tu 30. júna s Jožom a Mišom začínali trojdňovú púť na Ceste hrdinov SNP do Kysaku. Po prehliadke blízkeho jazierka a okolia sme odštartovali trasu k Útulni SNP Úhorná.

Prvá zastávka

na oddych bola v Štóskom sedle, kde je aj Kaplnka Navštívenia Panny Márie. Zvyknú tu núdzovo prespávať SNP-éčkari, ako nám povedal Rado. Po oddychu viedla cesta príjemným lesom a na chvíľu nás zastavila pri rázcestníku Skorušina. Inak Rado celú cestu rozprával svoje zážitky z minulého roka, keď tadiaľto išiel. A pretože ja som išiel ustavične posledný, len málo z toho som počul. Zachránili ma iba zastávky, kde sme boli vždy pokope.

Ďalšou takou zastávkou

bolo miestečko z názvom Osadník-Bodovka. Tu sme sa zdržali aj pól hodinu. Bolo nádherné slnečné počasie, vietor skoro žiadny a k dispozícii bola lavička. Proste ideálne miesto na oddych.

Úsek od Osadníka až po Zelenú skalu

moje srdce plakalo. Celé pláne bez stromov, kde tu nejaký pahýľ. Nemyslel som si, že v tejto časti budú Volovské vrchy tak zdevastované. Stúpanie na legendárnu Pipitku bolo tiež rovnaké. Len na jej vrchole boli stromy a inak pod vrcholom všetko holé, iba kde tu nejaký pahýľ. Najsmutnejšie je, že nebolo vidno ani novo zasadené stromčeky. V duchu som porovnal lesy Volovských vrchov od kúpeľov Štós po Košice a od kúpeľov Štós po Hnilec. Čakal som krásu, akú sme videli minulý rok a dočkal som sa zdevastovanej prírody. Proste sa ma zhostila hrôza a každý, kto má rád prírodu a turistiku musí zaplakať nad skutočnosťou, ktorú videl na tomto úseku.

Keď sme obkrúžili celú Pipitku

prvý krát sa nám ukázal krátky hrebeň a na jednom z jeho vrchov sme uvideli telekomunikačný stožiar. Z Radových rozprávaní sme vedeli, že práve pod stožiarom je postavená a čaká na nás Útulňa SNP Úhorná. Keď som sa lepšie prizrel, naozaj tam útulňa bola. Hneď sa veselšie išlo. Môj ruksak nebol najľahší a počas celej tejto trasy som rozmýšľal čo v ňom mám navyše a čo by som teoreticky nepotreboval, čo by sa dalo vyhodiť.

Asi o štvrť na štyri

sme slávnostne dorazili k útulni. Počas celej trasy som rozmýšľal, či bude voľná. Mali sme šťastie nikto pri nej nebol. Prebehla medzi nami debata, či sme nemali ísť zo Smolníka neskoršie, aby sme tu neboli tak skoro. Stačil by nám aj autobus s odchodom 11.35 hod. Čo už. Aspoň sme si okolie útulne poriadne poprezerali a pokochali sa výhľadmi od nej. Od útulne je vidieť celý hrebeň, ktorým sme išli až od Pipitky.

Mali sme čas

sa vyložiť, pripraviť si nocľah, ale hlavne objednať si pizzu, kofolu a pivo v reštaurácii U Vodnára a kvalitne sa najesť a napiť, kým pôjdeme spať. Nebýva zvykom a ani nie sú také miesta na Ceste hrdinov SNP, kde by sa dala objednať poživeň. Tu na útulni Úhorná je to zázrak, ktorý každý turista privíta. Keď sme si vychutnali pizzu prišiel na útulňu ešte jeden turista. To bol asi maximálny počet turistov, ktorých by vedela útulňa na noc ukryť. Možno by sa vošiel ešte jeden, ale bolo by po komforte.

Čas do večierky

sme využili už tradične hraním kariet a popíjaním vynikajúceho Heffronu. Už ani neviem kedy sme zaľahli, ale viem že sa vonku rozfúkal silný vietor a cez dve okná útulne presvital celú noc mesiac v splne. Viem to preto, že som spal v noci tak asi desať minúť, čo mi ostatní neveria. A ráno sa viedli okolo toho ďalekosiahle debaty.

Záver

Bola to relatívne krátka a nenáročná trasa. Možno sme mali naozaj vyrážať neskôr, aby sme na útulni neboli tak skoro. Zarazili ma v tejto časti poničené lesy Volovských vrchov. Radosť mi urobila návšteva kúpeľov Štós a kávička v kaviarni Caffé Komporday. Pri spomienke na toto miesto mi ešte viac chýbala prítomnosť Jozefa a veľmi som opäť ľutoval, že nemôže byť s nami. A nakoniec, videl som vrch Pipitka, na ktorý som sa tiež tešil, už z rozprávaní Rada pri počúvaní jeho zážitkov aj z týchto miest.

Zajtra dovidenia!

Ako som takmer išiel s chalanmi na túto slávnu dvojdňovku

Voňavé ráno. Kávička s koláčikom v kúpeľoch Štós. Už sa teším. K tomu keška venovaná prvej saune v našej republike. A potom nás pohltí les… Len sa najprv musím zbaliť. Aké to má byť počasie? Hodinu mi trvá, kým sa konečne rozhodnem pre teplejší spacák. Nechcel som ho brať, lebo je veľký a ťažký. Ale mrznúť v noci sa mi tiež nechce. Asi tri minúty sa pokúšam narvať spacák do ruksaku značky Zajo. Nakoniec sa mi to podarí. A teraz jedlo. Ale jedine plátkový syr, alebo nakrájaný salám a tenučký krajec chleba. Iné tam nedostanem. Radšej mením ruksak za síce starší, ale za to ťažší model. Samé výhody. Už sa niekam dostávame. Takto po tých rožkoch aspoň nebudem musieť poskákať, aby sa zmestili do ruksaku.

Rýchlo šup do postele. Treba sa dobre vyspať. Ráno treba ešte ísť do práce a poobede nás čaká takmer nenáročný asi 4 hodinový presun do Smolníka. Ale čo to? Nejako ma to líce začína pobolievať. Ľahnem si na druhé, veď to sa poddá. Nepomáha. Od bolesti sa v noci prechádzam po dome. Á už je lepšie. Znova rýchlo šup do postele. Znovu bolesť. Znovu nočná prechádza po dome. Asi hodinu mi trvalo, kým som pochopil, že možno zaberie, keď si dám hlavu vyššie. Trochu pomohlo. Ešte vyššie. Kradnem vankúšiky v nočnej tme kde sa len dá. Konečne som ulahodil správnu výšku.

Koľko som spal? Bolo to aspoň 15 minút? Znovu prechádzka, nasledovaná popravovaním vankúšov. Toto kolo som bol nútený zopakovať viac krát. Ale už sa mi zdalo, že spím určite viac ako iba 15 minút. Nadránom prišiel zlatý klinec noci, parádne sa mi podarilo zaspať. Radosť mi kazí budík, treba ísť do roboty. Toto nevyzerá dobre. No, uvidíme doobeda, čo to urobí.

Raňajky som nedojedol. Nevadí, veď len občas sa ten zub ozýva. To mäkšie som dal, s tým tvrdším som radšej nebojoval. Keď stojím, je to celkom dobré. Veď na turistike sa zvykne hlavne stáť. Teda chodiť, ale to ako keby človek stál. Po jabĺčku, čo som mal na desiatu, som sa asi desať minút spamätával. Chodil som miestami po kancelárii ako lev. Začínam sa lúčiť s touto akciou. Toto nedám. Na obede striedavo, oblačno. Polievka ma pekne doriadila. Zato druhé, našťastie som si prezieravo vybral mäkké, bola takmer v pohode. Nádej nesmelo ožíva! Ale iba do chvíle, keď som si skúsil dať kávu. A je po nádeji.

Cesta autom domov mi dáva za pravdu. Tie štyri hodiny v aute na turistickú akciu by som nedal. Musím sa dobre pripraviť, táto noc bude ťažká. Asi okolo 17-tej som vzdal prípravu na ťažkú noc a rýchlo googlim zubárske pohotovosti v okolí. Rýchlo do Trnavy. Cítil som snáď každý hrb na ceste. Toto nie je dobre. A to som chcel vydržať do ďalšieho rána. To by som bol ale somár. A veľký. Zrazu vidieť Malé Karpaty. Pekne nasvietené. Blahodárne pôsobia na môj zub. Neurobil som chybu, že som nešiel? Nie, neurobil. Najbližšie nerovnosti na ceste ma rýchlo o tom presviedčajú.

Konečne zubná pohotovosť. Dvere odomknuté, vo vnútri už sedia nejakí pacienti. Sestrička pri recepcii už niekoho zapisuje na zákrok. Som zachránený! Tak nie, záchrana sa odkladá až na zajtra 20:30. Teda ak si medzitým nezoženiem niekoho iného. Rýchlo volám Marekovi, ktorý ma nasmeruje správnym smerom. Druhý pokus. Doktor na mňa na chodbe pozerá, pýta sa na meno. Nie, nie som objednaný. Vraví, dobre, pacient mešká, aspoň sa na to pozriem. Nechce mi veriť, že mám problém. Vraj ten zub dobre vyzerá. Možno vyzerá dobre, ale ja už mám celé líce ubolené. Klepká mi po zube. Moje jojkanie ho presviedča o tom, že mám pravdu. Po klepkaní ma už nebolí celé líce, ale pol hlavy. Aspoň že nie celá. Doktor niekam odbehne a o chvíľu sa vráti. Doktorka vedľa sa ti na to pozrie. Len budeš čakať asi pol hodinku. To mi nevadí. Pol hodinka lepšia, ako celá noc!

Aj doktorke sa môj zub páči. Nevidí problém. Mňa práve prestala bolieť tá polovica hlavy. Aj zub sa zľakol doktorky a tvári sa, že je v pohode. Znovu poklepkávanie. Aký jednoduchý spôsob zisťovania. A účinný. Takéto metódy mám rád. Jednoduché a celkom presné. Len keby ma zase pol hlavy nebolelo. Doktorka sa pýta, čo budeme robiť. Trhať. Ja tu veru hodinu hubu otvorenú nedokážem mať. „Taký pekný zub?“ vraví. Vyčistíme kanáliky, ešte sa dá zachrániť. Nie, ja chcem trhať. Začne pracovať. Bolí. Je tam dosť hnisu. Stále chcem trhať, len mi to nepomáha, lebo doktorka chce stále zachraňovať. Nakoniec ma presviedča. To už mám hubu asi 20 minút otvorenú a ide to. Len to občas bolí. Po asi 50 minútach už nespoznávam sám seba. Zub je síce trochu ubolený, ale to je nič, oproti tomu, čo bolo predtým. Dnes sa vyspím! A takto som zažil zázrak! Veľký zázrak! V našom zdravotníctve určite! Lebo u môjho zubára som mal termín na 10. mája! Len mi trochu kazí radosť, že som nemohol ísť s chalanmi. Nevadí, nie všetko sa podarí. Aj tak to bol dnes zázrak!

Akurát mám 2 týždne dovolenku, tak zoberieme saky-paky a vhupneme do lesov! Teším sa!