Dnes je: sobota - 13.7.2024, Meniny má: Margita
Aktualizované: 13.07.2024

Fotografie z roku 2016



On-line: 5

Akcie: 839

Foto galérie: 671

Videá: 292

Odkazy: 583

Komentáre: 1489

Login:

Heslo:

Detail akcie Kjeragbolten a Hodinová veža, Vrátno a Klenová

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Vinco
Dátum:
sobota - 04.11.2023
Pohorie:
Malé Karpaty
Vzdialenosť:
16.2 km
Čas:
6h 30m
Stúpanie:
532 m
Klesanie:
532 m
Náročnosť trasy:
5
Body do rankingu:
51.7
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Vinco Vinco
Št - 02.11.
Ľudka Ľudka
Pi - 03.11.
Jozef Jozef
Pi - 03.11.
Marcelka Marcelka
So - 04.11.

Fotky a videa Videné: 82

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Výtok, chata Dolina – Vyvieračka pod Bacharkou – Malý Kjeragbolten – Hodinová veža – Vrátno (576 m) – Klenová (585 m) – vyhliadka pod Klenovou – jaskyňa pod Klenovou – Protipožiarna monitorovacia veža Klenová – Malá Klenová – Výtok, chata Dolina

Poznámka k akcii

Navštívime slovenský Malý Kjeragbolten

Počas túry zažijeme:

  1. Občasnú Vyvieračku pod Bacharkou
  2. Navštívime slovenský Malý Kjeragbolten a pokocháme sa výhľadom z Hodinovej veže
  3. Vystúpime na dva vrcholy Vrátno a Klenová, kde náš Rado vyrobil a osadil vrcholové ceduľky
  4. Pozrieme si vyhliadku pod Klenovou a nazrieme do jaskyne pod Klenovou kde zimujú netopiere
  5. Vystúpime na protipožiarnu monitorovaciu vežu Klenová a pokocháme sa jej výhľadmi

DOPRAVA:

Odchod na akciu z Vrbového je stanovený na 7.30 hod.
Cesta autom z Vrbového na Výtok, chata Dolina trvá 20 min.
Zraz na akciu pri chate Dolina je o 8.00 hod.

Komentáre:

Vinco

Vinco

5

Úvod

Túto trasu vymyslel Jozef. Ja som ju nakreslil. A Chvála Bohu sme nešli na túto akciu iba dvaja grin Popravde. Ja som na cielených skalách už raz bol. A to s Radom v zime, ale vtedy sme nenavštívili Malý Kjeragbolten. Prišli sme iba pod Hodinovú vežu.

A teda, ako sa to vyvíjalo s účasťou? Ľudka išla po tejto akcii ako pes po udenom grin Ona vždy vytuší, ktorá akcia je bombová, zážitková. Ale. Marcelku som tak trochu „lámal na kolene“. Večer pred akciou som jej volal a lanáril na akciu. Aj trochu odolávala, ale nakoniec som jej povedal. Keď budeš zajtra ráno o 7.30 hodín stáť pri mojom aute tak ideš. Keď nebudeš stáť, tak nejdeš.

A ešte musím zareagovať na ďalších potencionálnych účastníkov. Asi dva krát som sa pokúšal volať Marike, ale tá bola nedostupná. Z Ľudkinho rozprávania som sa dozvedel, že Marike vadilo počasie, ktoré akože malo v sobotu byť. Dnes, keď si pozrela fotografie z akcie Jozefove i moje uzná, že jej obavy z počasia boli neopodstatnené.

Putovanie

Začali sme

po zaparkovaní vozidiel na Výtoku pri chate Dolina. Ja som tu bol autom prvý krát a nevedel som, že sa dá trasa takto skrátiť. Milo ma to prekvapilo.

Už na začiatku,

keď sme sa pohli po zelenom Chodníku Jána Hollého ku „Skalám“ sme zažili nádherné jesenné scenérie v Malých Karpatoch. Nemôžem sa ubrániť pocitu ako upokojujúco na mňa táto scenéria pôsobila. Je to niečo neskutočné. Ja viem, že svojím spôsobom sú pekné všetky ročné obdobia, ale jeseň to je proste farebný zázrak prírody a nič sa mu nevyrovná.

Keď sme prichádzali

k občasnej vyvieračke pod Bacharkou tajne som dúfal, že bude „fungovať“. Z predchádzajúceho putovania s Radom som vedel, že mám hľadať strom, z pod ktorého vyvieračka vyviera. Pohodlne som ju našiel, ale zostal som smutný. Vyvieračka umrela downer A tak som zúčastneným aspoň vyrozprával, aká bola vtedy, keď ešte fungovala. Vtedy žiarila živou krásou umocnená zimnou kvapľovou výzdobou. Bol som z toho smutný a dúfam, že vyvieračke pod Bacharkou svitne v budúcnosti na lepšie časy.

Naše sily

preverilo následné stúpanie k Hodinovej veži a potom výstup po rebríkoch popod Kjeragbolten na jej vrchol. Stúpal som vo výprave ako posledný, ale začul som akési hlasy menšej vzbury. Nebudem tu menovať turistku, ktorá sa odvážila povedať slová, že keby vedela čo ju čaká, tak by zostala doma grin Ale ja viem, že to vôbec nemyslela vážne a neskôr, keď zistila aká krása nás čakala na vrchole, tak by si radšej zahryzla do jazyka tongue wink

Kjeragboltenu

sme sa dlho nevenovali. Len sme popod neho prešli a pokračovali na vrchol Hodinovej veže. Náznaky vzbury opadli a pozitívna nálada stúpla hneď po tom, čo sme sa po výstupe rozhodli, že cestu naspäť smerom dole nepodstúpime. Aj ja ortodoxný nemenič trasy som s návrhom súhlasil. Hlavná bola bezpečnosť výpravy. A nebanujem. Jozef, ako rozumnejší člen výpravy rozhodol správne.

Nasledujúcu asi pól hodinu

sme strávili oddychom, občerstveným a kochaním sa na vrchole lezeckých skál. Z tohto miesta sú nádherné výhľady. Padlo aj niekoľko vrcholových kalíškov. Zdroj „vitamínov“ sme našli v Marcelkinom ruksaku grin Ľudka zas hodila do pľacu výborné mini jabĺčka. No proste dosýta sme si užili chvíle na tomto nádhernom mieste.

Po odchode

už o chvíľu naši keškári niekde zmizli v lese. Ževraj hľadali akýsi závrt. A aj našli. A skoro sa doň aj zavŕtali. My s Marcelkou sme zatiaľ čakali na „keškárov“. No asi po pól hodine to Marcelka už nevydržala a išla stratených hľadať. Ja som sa zatiaľ sám pohol smerom k vrchu Vrátno.

Vrátno

ma teda privítalo samého. Asi po desiatich minútach doputovala ostatná časť výpravy. Pozreli sme si parádny Radov výtvor – drevenú vrcholovú tabuľku. Ľudka na tomto kopci udelila každému vrcholovú medailu. Pod Vrátnom sa nachádza aj malá jaskyňka a tak naše oči nazreli aj do nej. Skúste hádať, kto do nej vošiel prvý? Okrem iného sa tu nachádza aj keška, ktorú bezpečne ulovila Marcelka – nádejná keškárka. A potom už horsa ďalej.

Pri ceste na Klenovú

sme trochu improvizovali, upravovali trasu. No nakoniec, keď sme už boli blízko vrcholu vybrali sme si najrovnejšiu trasu. Nie ako ja pred časom v pohorí Burda, keď sme stúpali na vrchol Burdov grin grin Hovorí niekomu výraz „ruská sýkorka“? Keď nie. Tak nevadí tongue wink

Aj tu na vrchu Klenová sme poobdivovali parádnu Radovu vrcholovú tabuľku. Klenová nás zdržala tak pätnásť minút, možno viac. Nie sú tu parádne výhľady, ale kto chce nejaké si nájde. K rozhliadnutiu sa nám dopomohol aj Jozefov ďalekohľad a presvedčil nás, že tu na Klenovej je sa na čo pozerať.

Našou predposlednou zastávkou

bola vyhliadka pod Klenovou. Aj tu sme strávili pár minút. Proste dnes sme sa nikde neponáhľali a naplno si užívali jesennú krásu okolitej prírody. Pred odchodom sme hlasovali o našom ďalšom postupe, o skrátení pôvodnej trasy. Dočasne vyhrala jaskyňa pod Klenovou a tak sme vyrazili k nej. Netrvalo dlho a už sme nazerali do vnútra jaskyne, kde toho času už spokojne zimujú miestne netopiere. Trvalo to iba chvíľu, nechceli sme spiace osadenstvo pridlho vyrušovať. A keď bol v pláne odchod od jaskyne zrazu niekto utrúsil „a čo je to tam dole tá strieška“. S Jožom hovoríme, veď to je tá rozhľadňa, ku ktorej sme mali ísť. A bolo rozhodnuté. Pôvodne skrátená trasa sa práve stala minulosťou.

Na protipožiarnej monitorovacej veži Klenová

sme sa zdržali iba chvíľu. Tí čo chceli vidieť jej výhľad vyliezli hore a kochali sa. Ja som zostal dole. A to preto, že pri mojom cyklistickom výjazde v stredu 1.11. som na veži už bol. Veža ponúka iba obmedzený výhľad smerom na Vrbové a Piešťany.

Posledná trasa

do cieľa už bola pohodová, klesavá a nenáročná. Trochu sme aj kopli do koní, aby Ľudka v Piešťanoch stihla vlak domov. A tak sme spokojní, plní silných zážitkov doputovali na Výtok. Neotáľali sme s rozlúčkou a s vedomím, že sa stretneme nabudúce sme sa rozišli do domovov.

Záver

Ďakujem jesennej prírode, že som mohol zažiť silný jesenný zážitok. Ďakujem mojim zúčastneným spoločníkom za účasť a skvelú náladu a spoločné prežité chvíle. Chcem pochváliť kvetinky, že sa nezľakli výstupu na Hodinovú vežu a že dokázali, aké sú silné ženy.

Ja pevne dúfam, že sa čoskoro stretneme na ďalšej oslave turistiky. Dovtedy Dovidenia!

komentár: 1446 pridaný: 06.11.2023 - 18:26
Jozef

Jozef

4

Nechcelo sa mi aj v sobotu stávať tak, ako do roboty, preto som chcel na Vincenta zapôsobiť, aby čas zrazu posunul o hodinu. Našťastie sa to nepodarilo. Zraz bol nechtiac zladený s príchodom vlaku, ktorým cestovala Ľudka, ktorá sa prihlásila až po Vincentovom určení času. Prichádzame na miesto zrazu. Všade vládne ranná hmla. Kto ho vie? Keď budeme mať šťastie, vystúpime hore na Hodinovú vežu a zažijeme inverziu, alebo aj tam bude stále hmla, takže žiadne výhľady nebudú. Necháme sa prekvapiť.

Na začiatku túry Vincent sľubuje toho veľa. Vraj vyvieračka, vraj ak budeme mať šťastie, tak bude tiecť. Docielil tým jediné. Postupujeme v tichosti, aby sme už z diaľky počuli, či tečie. A práve niečo počujeme! Vyzerá to nádejne, vlastne nevyzerá, lebo cez hmlu nie je ďaleko vidieť. Presnejšie, znie to nádejne. Sme tam a už je po nádeji. Zázrak sa nekoná, aspoň dnes nie. Jarok je suchý. Vodu nevidel poriadne dlho. Čo sme to vlastne počuli? Vlastne to je jedno. A teraz hore, aby sme stihli inverziu. A je po rýchlosti. Je mokro, kamene sa občas šmýkajú. Je to to miestami o držku. Výprava síce opatrne postupuje ďalej, ale vo vzduchu cítiť zárodky vzbury.

Hore za roklinou vypukla otvorená vzbura. Roklina to síce je krátka, malá, ale zato vyžaduje veľa odvahy. Najmä ak je mokro. Hore to ešte ako tak šlo. Ale máme tadiaľto ísť aj dole. Vincent je donútený zmeniť trasu, žiaden autobus dnes nebude. A podľa toho, že Vincent bez slova zmenil trasu, je jasné, že to bola plnohodnotná vzbura. Na strane vzbúrencov som bol aj ja. Kým sa jednotlivé pozície vyjasnili, bolo jasno. Z inverzie sme stihli len jej chvost. Aj ten mizol rýchlo.

Kráčali sme jesennými Malými Karpatami. Nikam sme sa neponáhľali. Kde sme chceli, pobudli sme. Koho čo zaujalo, tam odbočil. Stihli sme sa prizrieť aj na hríby. Neboli sme sami. Stretli sme viac hubárov ako turistov. Vlastne aj naše tempo bolo skôr hubárske. Preto sme po vyhliadke na Klenovej chceli navštíviť už iba jaskyňu a skrátiť trasu, aby sme stihli prísť za svetla k autu. Lenže ako na potvoru sa niekto pri jaskyni opýtal, čo je to tam? Spomedzi stromy vytŕčal kúsok protipožiarnej veže. A už bolo po skrátení. To nejako zvládneme.

Aj sme zvládli, lebo k „rozhľadni“ je to dolu kopcom. Vybehli sme na rozhľadňu, porovnali výhľady s výhľadmi z vyhliadky na Klenovej a šli ďalej. Lenže už sa nezdržujeme nikde. Ku kamenným hríbom i blízkemu prameňu už neodbočujeme. Možno niekedy nabudúce. Tentoraz má prednosť to, aby sme prišli za svetla k autám a Ľudka stihla vlak. Ešte, že sme zraz akcie neposunuli na neskôr…

komentár: 1445 pridaný: 05.11.2023 - 17:12
Vinco

Vinco

3

Jozef,
vybral si a vložil krásne fotografie a vytvoril si pekný časový príbeh. Pre mňa si pán majster fotograf a doplnil si to veľmi dobrým až vtipným komentárom. Ja som si Tvoje fotografie užil dá sa povedať v 3-déčku. Ďakujem.

komentár: 1443 pridaný: 05.11.2023 - 11:30

Reakcie na komentár: 1443

Jozef

Jozef

1

Nemáš za čo. Ale hlavnú zásluhu má príroda. Ja som sa len pokúsil zachytiť jej krásu a popri tom aj trochu využiť silu okamihu.

komentár: 1444 pridaný: 05.11.2023 - 16:38
Ľudka

Ľudka

2

predbežne prídem vlakom do PN 7,02… ale možno pôjdu aj ďalšie dievčatá, dam tel. info večer vyzerá to na krááásnu túričku palec hore moooc tešíím

komentár: 1442 pridaný: 03.11.2023 - 13:23
Vinco

Vinco

1
zobraziť foto

Do pozornosti a k nahliadnutiu dávam trasu aj v obrazovej forme.

komentár: 1441 pridaný: 03.11.2023 - 13:20

Reakcie na komentár: 1441

Ivan

Ivan

1

Tak vidím, že ste boli na domácej pôde. Hoci som bol na všetkých týchto miestach už niekoľkokrát, na tých fotkách to vyzerá krásne. Škoda, že som nemohol ísť.

komentár: 1447 pridaný: 09.11.2023 - 10:17