Jozef
A môže za to Vincent. Zase. Lebo do mňa rýpal a dráždil ma. Zase. Vraj čo so sobotou? Mám niečo vymyslieť. Tak som vymyslel. Nepomohlo mi to. Vincent rýpal ďalej. Vraj Strážov nie. Tam bol veľa krát a už tam pozná každý chodníček. Tak to ma zaujalo. Takže mnoho krát? Vincent si vytvorením našej stránky uplietol bič sám na seba. Stránka mi totiž prezradila, že na Strážove bol „až“ dva krát. Čiže hotový miestny znalec. By tam mohol robiť sprievodcu. A už by ľudia nemizli iba v Tribeči.
Nezostávalo mi nič iné, ako pokračovať vo vymýšľaní, až som dal do pľacu Minčol. Napriek tomu, že Vincent na Minčole bol, už neprotestoval. Možno preto, že tam bol iba raz a z tejto strany tam ešte nestúpal… Prečo zrovna toto? Chcel som ešte na konci tejto zimnej sezóny zažiť sneh. Pravý nefalšovaný sneh. Nemusí byť úplne čerstvý. Takže trasa musela byť dostatočne na severe a najvyšší bod mať aspoň nad 1 200 výškových metrov. To aby sme mali istotu. A zároveň som nechcel ísť tam, kde som predpokladal, že bude narvané.
Hlásili mínusové teploty. Hlavne ráno. No, podľa teplomera v aute im to vyšlo. Lenže slniečko krásne svieti na modrej oblohe už od rána. Síce ešte nie je v plnej sile, ako okolo obeda, ale už dá tušiť, že to s tou pocitovou teplotou nebude až také dramatické. Ani fúkať nejako extra nemá… navyše, keď sa k slniečku občas pridá i nejaký ten stupáčik…
Mýlil som sa. Ani stupáčik netreba. Kúsok za dedinou, v ešte relatívne rovnom teréne to na nás prišlo. Zobliekame jednu vrstvu oblečenia. Odvážnejší aj dve. Začíname pozvoľna stúpať. V nadmorskej výške okolo 650 – 700 metrov sa nám okrem mierneho stúpania po prvý krát do cesty postaví bývalý sneh. Čiže ľad. Niektorí si obúvajú návleky s hrotmi (nešmeky). My s Marošom sme si povedali, že je ešte skoro. Ľad sa na týchto miestach dá obísť. A navyše predpokladáme, že toto ešte nebude súvislá vrstva. Veď hentam, za zákrutou môže byť úplne iná situácia.
Nemýlili sme sa. Ľad zmizol. Síce iba na zopár desiatok metrov, ale zmizol. Postaralo sa o to slniečko. Ľadové úseky striedajú úseky bez ľadu. Občas postupujeme opatrne. Dávame si pozor na každý krok. Miestami sa ten ľad totiž nedá obísť. Len Vincent je zase iný. Nemá obuté ani nešmeky, ani si nedáva pozor pri kráčaní… Ignoruje prítomnosť ľadu. S takýmto prístupom príde do sedla pod Diaľnou buď prvý, alebo posledný.
Vincent prichádza do sedla posledný. Síce sa mu úspešne podarilo ignorovať prítomnosť ľadu, ale gravitáciu už ignorovať nedokázal. Zbytočne sa snažil. Proste to nešlo. Prichádza trochu otrasený, ale v poriadku. „Viete, ako som strašne treskol?“ vraví. My mu kontrujeme „Vieš, že ti niečo tečie z ruksaku?“ Nevedel, ani necítil. A cítiť už mohol. Mal už totiž mokrú spodnú časť vetrovky. Hmm, takto rýchlo vypiť plechovku kokakoly. To je výkon.
Vincent frfle, že tá hliníková plechovka už nič nevydrží. Záhada deravej plechovky sa nakoniec vyriešila sama. Vedľa plechovky mal totiž sklený štamperlík na „štartovné“ i „vrcholové“. No, a ten pád štamperlík neprežil. Rozletel sa. Asi ostré črepiny z neho moc neprospeli hliníkovej plechovke. Vincent odstraňuje ostré zvyšky štamperlíka. My ostatní si vychutnávame čaj z termosiek a výhľady.
Vincent znovu frfle. Práve sa ráčil dorezať. Našťastie iba trochu. Ženská časť výpravy mu pomáha ošetriť krvácajúci článok prsta. Vincent dnes ide vo vysokom tempe. Toto všetko stihol už pred vrcholom. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Platí to aj teraz. Vďaka Vincentovi sa muselo nalievať „bolestné“. Začínam ho upodozrievať, že celý tento cirkus bol len kvôli tomu, aby sa nalievalo bolestné…
Som príjemne prekvapený. Nie zo stupáčika. Ten som čakal. Snehu je tu tak, ako má byť. A dokonca je aj chodníček prešľapaný. Aj výhľadov je viac, ako som čakal. Podľa mapy ich tu až toľko nemalo byť. Postarali sa o to občasné výruby či polom a v neposlednom rade i nádherné počasie. Vidieť do ďaleka. Veru, čo všetko na internete sľubovali že uvidíme z vrcholu Minčola, to sa aj splnilo. Sprava – doľava: Veľká Fatra, Nízke Tatry, Kúsok Vysokých Tatier, Západné Tatry, Krivánska časť Malej Fatry a v pozadí aj Babia hora a Pilsko. Veru, dnes sme zase urobili dobre, že sme niekam šli…