Dnes je: utorok - 9.8.2022, Meniny má: Ľubomíra

Úvod

Aktualizované: 09.08.2022

Návštevy: 76194

Fotografie z roku 2016



Akcie: 680 Foto galérie: 532 Videá: 226 Odkazy: 549 Komentáre: 1248

Login:

Heslo:

On-line: 2

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Vinco
Dátum: streda - 01.06.2022
Pohorie: Volovské vrchy
Vzdialenosť: 22.4 km
Čas: 7h 49m
Stúpanie: 844 m
Klesanie: 736 m
Náročnosť trasy: 7
Body do rankingu: 69.6
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Vinco Vinco Št - 24.02.2022
Mišo Mišo Pi - 25.02.2022
Jozef Jozef So - 26.02.2022
Rado Rado Ut - 01.03.2022

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video prehrať videoprehrať video
1. akcia2. akcia

Trasa akcie

Hnilec, autobusová zastávka – Sedlo Súľová – Pod Smrečinou – Stromiš (1192 m) – Ostrá (1014 m) – Sedlo Dobšinský Vrch – Sedlo Kruhová – Dedinky, zastávka – Penzión Pelle

Poznámka k akcii

Jarná Cesta hrdinov SNP na východe 2. edícia

Po minuloročnej 1. edícií Cesty hrdinov na východe prichádza druhá edícia.
Táto edícia bude troj-dňová s jedným dňom na dopravu. Uskutoční sa v dňoch 30.5. až 1.6.2022
Prvý deň 30.5. sa vozidlom dopravíme do Dediniek – Palcmanská Maša do vybaveného ubytovania. O mieste ubytovania sa včas dozviete. Budem ho objednávať dopredu a to podľa počtu prihlásených. Takže odporúčam záujemcom sa na túto trojdňovku čo najskôr prihlásiť, aby som vedel zarezervovať dostatočný počet ubytovacích miest.

  • 1. deň – v utorok 31.5. – vláčikom sa cez známy Chmarošský viadukt dopravíme do Telgártu, kde budeme štartovať. Cieľ je v Dedinkách, kde máme zabezpečené ubytovanie na chate Nataša.
  • 2. deň – v stredu 1.6. (trasa tejto akcie) – vláčikom sa dopravíme do obce Hnilec, odkiaľ opäť poputujeme do Dediniek. V stredu po akcii odcestujeme domov.

A to nie je všetko.
Tohto roku v neskoré leto absolvujeme aj tretiu edíciu Cesty hrdinov SNP na východe. Znova to bude trojdňová akcia s jedným dňom na cestovanie. Počas dvoch šliapacích dní prejdeme časť z obce Hnilec do kúpeľov Štós, kde sme minulý rok začínali.

Komentáre:

Vinco Vinco
2

Úvod

Je druhý deň pobytu v Dedinkách. Dnes musíme vstávať oveľa skôr, ako predchádzajúci deň. Budíček nás vyháňa z postelí o šiestej hodine. Musíme sa stihnúť naraňajkovať ale aj pobaliť, pretože do chaty Nataša sa už nevrátime. Nechávame si pri nej strategicky iba Radove auto, pretože po príchode chceme absolvovať neskorý obed v Penzióne Pelle. Už v predchádzajúci deň pri jeho návšteve sme si vyberali jedlo a tak sme sa tešili na záver dnešnej túry.
Putovanie prakticky začína už pri chate Nataša, pretože na autobusovú zastávku to máme 350 metrov. Po nastúpení nás najprv autobus povláčil po Telgárte a potom už zamieril do Mlyniek a potom do Hnilca. Zvláštny spôsob jazdy už opísal Jozef vo svojom komentári. Naši dolnozemskí vodiči autobusu by pri jazde asi zažívali traumu, ale tento náš hornozemský ostrieľaný nepohol ani brvou. Tak to tu na úzkych cestách chodí. Približne po 40 minútach vystupujeme na zastávke, ktorá je najbližšia k našej zelenej turistickej značke a tá nás privedie na Cestu hrdinov SNP.

Prvá pauzička

Úvodnú časť trasy si ukrajujeme po asfalte, no na konci dediny nás cesta vyvedie konečne na príjemnú lesnú cestu a vstupujeme do lesa. Od začiatku máme zamračené počasie. Dážď visí na vlásku. No po včerajšom slnečnom úpeku by sme vodné osvieženie všetci prijali. Pán Božko nás asi vyslyšal, lebo o chvíľu na nás zaslal jemný dáždik. Ďakujeme. Než sme prišli k našej prvej pauzičke do sedla Súľová, bolo po dáždiku. Avšak sucho sme ešte hodnú chvíľu nezažili. O vlhkosť našich tiel sa postaralo niekoľko výživných stúpaní už od sedla, ktoré skončili pri smerovníku na vyhliadku Stromiš.

Druhá pauzička

Príjemne po rovinke sa ide k vyhliadke. Iba posledných asi 100 metrov si treba vyšliapať k označeniu vrcholu. Za priaznivých okolností by sme mali aj zážitok z výhľadov, no dnes žiadne nehrozili. Postarala sa o to intenzívna hmla už od sedla Súľová. Prestávku sme využili na prezlečenie. Mokré dnu, suché von. Tak asi nejak vyzerala naša činnosť s ruksakom na vrchole okrem toho, že sme doplnili aj tekutiny a niečo si zajedli. Posledné čo sme na vrchole zrobili, bola spoločná fotka. Ja som ju vyhotovil v nestráženej chvíli ostatní ani netušili.

Tretia pauzička

15 minút k zážitku. Toľko asi trvá cesta od vrcholu Stromiš po najkrajšiu útulňu na SNP-éčke – Gálová. Bol som naozaj prekvapený, ako luxusne je útulňa vybavená. Dokonca vo vnútri je o päť stupňov teplejšie ako vonku. Pri našom pobyte sa z nej stala na chvíľu aj koncertná sála. Na pričniach ležiaca gitara priam kričala „zahrajte si na mne, zahrajte“. A tak sme si najprv ja a potom Rado na nej zabrnkali. No bola to hrôza. Okrem toho kričania „zahrajte si na mne“ mala najprv kričať „nalaďte si ma“. Milá gitara sa po našich „vystúpenia“ porúčala späť na pričňu. Čas pobytu v útulni sme využili aj na občerstvenie a pred odchodom aj na preskúmanie jej okolia.

Štvrtá pauzička

Tá sa netýkala mňa. Keškárovi Jožovi sa zachcelo vystúpiť na vrch Ostrá. Po pravde ja som ho z nejakých okolností minul a vracať sa mi k nemu už nechcelo. To, že existuje som vedel iba z mapy a z rozprávania Joža, ktorý naň vystúpil iba kvôli keške.

Piata pauzička

Zo spomínaného vrchu Ostrá už viedla trasa iba zvlneným profilom prevažne klesajúcim do sediel. Najprv sme navštívili sedlo Dobšinský vrch potom sedlo Kruhová odkiaľ už trasa padala až do Dediniek. Tesne pred Dobšinským kopcom nám ponúkla svoje prekrásne scenérie na Palcmanskú mašu a obec Dedinky vyhliadka. Práve kvôli jej nádherným výhľadom sme sa na nej zastavili na trochu dlhšiu dobu. Aj tu Joža zamestnala svojou hrou „nájdi si ma“ jedna z kešiek. Hru nakoniec vyhrala, pretože sa ju Jožovi tuším nepodarilo nájsť. Do cieľa sme doputovali už po našej včerajšej známej žltej turistickej značke.

Cieľ

Naše posledné kroky doputovali do Penziónu Pelle. O tom čo si dáme na posilnenie, bolo už rozhodnuté včera. Ale nie až tak presne. Polievka bola a to kapustová a bola dobrá. Ale mne to bolo málo a tak som pridal na kalóriách a objednal si ešte „bohatú“ palacinku. Práve na tento atribút som položil zvedavú otázku milej čašníčke. A tá mi odpovedala, že palacinka je naozaj bohatá. Inak, ak by nebola, tak som mal v úmysle dať si hneď palacinky dve. Čašníčka mala pravdu. Po skonzumovaní palacinky som skonštatoval „dobré je, že bola iba jedna“. Skoro som sa nepoučil zo včera. Včera, keď som z reštaurácie odchádzal, bol som nafúknutý ako gombička grin

Záver

Opäť to bola nezabudnuteľná turistická akcia na Ceste hrdinov SNP. Je dobré, že po minulom roku bol súčasťou nášho SNP-éčkarského teamu aj Rado. Nálada bola skvelá, zážitky neskutočné a spomienky zostanú nezabudnuteľné.

Ďakujem všetkým za skvelú spoločnosť, za nezištnú prítomnosť. Už teraz sa teším na jesennú edíciu Cesty hrdinov SNP na východe.

komentár: 1235 pridaný: 13.06.2022 - 21:45

Reakcie na komentár 1235

Rado Rado
1

„Štvrtá pauzička Tá sa netýkala mňa. Keškárovi Jožovi sa zachcelo vystúpiť na vrch Ostrá. Po pravde ja som ho z nejakých okolností minul a vracať sa mi k nemu už nechcelo. To, že existuje som vedel iba z mapy a z rozprávania Joža, ktorý naň vystúpil iba kvôli keške.“

Vinco, to nebola pauzička, netýkala sa kešky (tá tam nie je), a nebol tam len Jožo. My sme tam s Jožom vystúpili preto, lebo sme chceli byť na vrchole Ostrej.

komentár: 1237 pridaný: 14.06.2022 - 07:30
Jozef Jozef
1

Kapitola III – Nestačilo nám

Opäť sme mali ísť vlakom. Nie že by nešiel, ale okolo dvanástej a to je už fakt neskoro. Veľmi neskoro. Preto tentoraz padá voľba na autobus. Okrem skoršieho príchodu do Hnilca to má ešte jednu výhodu. Autobus ide o jednu zastávku ďalej, ako vlak. Takže nám to troška skráti putovanie po Hnilci.

Raňajky mám klasické. Keďže včera večer bola reštaurácia otvorená, zostal mi kúsok makovníka. Aj jaj. Minimálne pol roka nebudem túžiť po makovníku. Na oklamanie žalúdka to stačí. Hlavu to možno neoklame, tak tú zaťažím niečím iným… odvediem pozornosť iným smerom!

Tu nikto neletí. Asi za to môžu úzke cesty. Osobáky neraz nielen spomalia, ale keď sú vo veľmi nevýhodnej pozícii, radšej zastavia. Blbé by bolo zraziť sa s autobusom. Ani autobusár neletí. Nemá to zmysel. Je to tu samá zákruta. Ako v horách…

Stúpame do sedla. Začína pršať. Vlastne ešte nie. Len sem tam padne nejaká kvapka. Občas ich padne viac, ale nedá sa to nazvať ani mrholením, ani dažďom. Máme šťastie. A nielen, čo sa počasia týka. Stúpanie má bližšie k miernemu, ako k riadne naklonenej rovinke.

A už som to pokazil svojou predchádzajúcou poznámkou. Za sedlom sa to zmenilo. Nie, neprší. Len ten náklon sa nejako pokazil v náš neprospech. Našťastie je to iba dočasné. Za vrcholom nás totiž čaká klesanie.

Dnes z výhľadov nebude nič. Všade vládne hmla. Nevadí. Možno sa sem niekedy vrátime. A možno nie. Totiž toto s tým vrátením síce myslíme vážne, ale tieto slová používame dosť často. A miest, kde sme ešte neboli, je tiež neúrekom.

Do cesty sa nám postavila útulňa. Teda nepostavila, ale nám sa neťažilo kvôli nej odbočiť. Veď je to iba zopár metrov. Zlomili nás aj Radove slová, že je to najlepšie vybavená útulňa na celej SNPčke. Nekecal. Útulňa dýchala novotou. Nebola to iba taká obyčajná útulňa. Počas našej návštevy sa tam hral koncert. Najprv hrala kapela „Rozladená gitara“ a po nej „Keď nezatlieskaš, budem hrať ďalej“… A som to trochu natočil, takže vo videu budete mať neopakovateľný hudobný zážitok…

Asi nás príroda chcela nejako odškodniť za to, že nemáme výhľady. Tak sa nám ukázal jeleň. Zo začiatku o nás nevedel. Mišo si ho všimol ako prvý a správne zareagoval. Vďaka tomu sa mi ho aj podarilo natočiť.

Čím sme bližšie k Palcmanskej Maši, tým máme krajšie počasie. Už sa nám ukazujú aj výhľady. Vôbec sa neschovávajú v hmle. Pekný kútik Slovenska. A ako malá čerešnička nás ešte čaká výhľad na Palcmanskú Mašu.

Do Dediniek schádzame s parádnym medzičasom. Toto vyzerá na pohodový obed a aj kávu pri Telgárte v slávnom depe. A to všetko bez toho, aby sme prišli domov neskoro v noci…

Kontrolná otázka pre zúčastnených „Čo znamená skratka Ve Ce Ha O Dé?“

komentár: 1233 pridaný: 07.06.2022 - 21:45

Reakcie na komentár 1233

Vinco Vinco
1

Žeby to bol VCHOD? grin grin tongue wink cool grin

komentár: 1236 pridaný: 14.06.2022 - 06:44