Detail akcie 5. ročník Silvestrovskej akcie spolku PAT a MAT

Úvod

Veľká škoda. Optimistický začiatok, čo? Ale nie. Veľká škoda. Pokus o rekord spolku v počte účastníkov na turistickej akcii nám opäť nevyšiel. Účasť v počte 14 (slovom štrnásť) účastníkov s cieľom „vytopiť nejakú tu slaninku“ po Vianočných gastronomických orgiách aspoň dorovnala rekord. Aj to sa počíta. Ale predsa len sme jeden rekord na tejto akcii prekonali a stanovili. Chvíľka napätia… Teraz každý šrotuje vo svojej hlavičke o aký to rekord ide. Ale ja vám ho prezradím. Rekord spočíva vo veku najmladšieho a najstaršieho účastníka na akcii spolku. Najmladším účastníkom bola malilinká 9 mesačná kvetinka – Agátka, hrdo nesúca sa v maminom a neskôr tatinkovom nosiči. Najstarší účastník bol 699 mesačný nemenovaný člen spolku Toľko matematika a štatistika.

Na úvod chcem ešte spomenúť pár mojich postrehov zo začiatku akcie. Na miesto štartu sme my Vrbovčania dorazili prví. Nasledovali Dechtičania a Kátlovčania a potom ostatní turisti. Už pohľady na prvých po nás prichádzajúcich účastníkov ma trocha zarmútili. Je pravda, že počasie nebolo úplne ideálne. Aj to, že zrejme nezabralo moje tradičné modlenie sa za dobré počasie. Ale klesať na duchu kvôli počasiu nie je na mieste. Osobne som zažil na túrach aj oveľa horšie počasie, ale nikdy som ani nepomyslel, že by som nikam nešiel kvôli počasiu a zvlášť v tak slávnostný deň, akým je Silvester a možnosť sa raz v roku stretnúť s väčším počtom členov. Možno boli moje pocity prehnané, alebo to tak nebolo. Skúste ma vyviesť z tohto omylu.

Putujeme

Na chvíľu som nechal
„stádo PATov a MATov“ bez dozoru a hneď si robia čo chcú. Proste vydali sa v nestráženú chvíľu opačným smerom, ako bola trasa naplánovaná. Kým som sa dostal k vedúcim spoluturistom, bolo už neskoro vracať sa späť. A tak som zhodnotil, že je to aj lepšie, vzhľadom na plánovaný program a čas. Predsa obedovať sa má na obed a nie o desiatej. Takto asi vychádzala prestávka na vyhliadkach, kde sme si chceli pôvodne opekať. Ale aj toto sa počas nášho putovania zmenilo. Dnešná Silvestrovská akcia bola proste o zmenách, ktoré ako viete dosť zle znášam. Proste Monk – Vinco. Ale musím teraz uznať, že tieto zmeny boli vhodné a blahodarné 

Výhľady na hrad Beckov
sme teda absolvovali už v úvode stúpania po Náučnom chodníku Sychrov. Pri intenzívnom stúpaní na pomyselný hrebeň ma zaujala slivková alej, ktorá je presne v strede lúky. Bolo to fotogenické a videogenické miesto. Až po vrcholové miesto, kde sme sa stočili prudko doprava na obec Kálnica, sme boli roztiahnutí a roztrasení ako ovečky na paši.

Približne v polovici cesty do Kálnice
nás zaujala malá vodná plocha, ktorá ako som zistil na mape, tam ani nemá byť, ale bola. Tu prvý krát Jozef vypustil na obhliadku drona. Ja už som videl jeho neskutočné zábery, ktoré sa objavia v mojom videu. Musím povedať, že Jožo sa posunul v natáčaní dronom o veľký kus ďalej. Má výborný cit zachytiť pekné miesta, čo mne občas chýba. Ale každý sme iný a každý ma špecifický cit pre vnímanie krásy. A o tom je rozmanitý svet a rozmanití ľudia.

Pred a aj za Kálnicou
prišlo k zmenám. Prvá bola, že Rado dostal chuť na „čapáka“ v obci a tak odbočil, aby sa neskôr k nám pripojil. Nakoniec skončil s plechovkou kúpenou v supermarkete. Ak sa mýlim Rado, oprav ma. Tesne za obcou opäť prebehla vzbura voči mne. Niektoré „neposlušné ovečky“ príliš pozerajú do mobilov a skúmajú nemennú trasu A tak sa konala prudká odbočka doprava, sledujúca Včelársky náučný chodník J. M. Hurbana. Cieľom bol turistický prístrešok v časti zvanej Veľký Hrabovník, kde sme si chceli dať prestávku a poopekať si poživeň.

Turistický prístrešok
nám poskytol miesto pre oddych. Mohli sme si sadnúť, niečo popiť a niečo zajesť. Hlavný program bola opekačka. Roman bol ako vždy perfektne pripravený na túto činnosť. Oheň založil s ľahkosťou ostrieľaného zálesáka. Nezastavilo ho ani vlhké počasie a vlhké drevo. My ostatní sme pridali ruky k dielu. Ponosili sme drevo a pripravili palice na opekanie. O chvíľu sme sa mohli zísť okolo ohňa a opiecť si párky, špekáčiky ale aj chlebík. Každí podľa svojej chuti. Nakoniec sme zmenežovali dohárajúci oheň a mohli sa vydať ďalej.

Pri ceste k vyhliadkam
po Náučnom chodníku Beckovské Skalice nás privítal samotný vrch Skalice. Chvíľu sme tu pobudli, prečítali informačnú tabuľu a pokochali sa opätovnými výhľadmi na hrad Beckov. Na prvej vyhliadke sme slávnostne odovzdávali certifikáty Danke, Petrovi a SNP-éčkarovi Radovi. Rado získal hneď dva, čo je unikát. Letná SNP-éčka mu výdatne pomohla. Dovoľte mi, aby som znovu pogratuloval všetkým trom certifikantom.

Na tejto vyhliadke opäť Jožo vypustil drona na obhliadku. Fotografie, ktoré sú už vo fotogalérii sú unikátne a dávajú obraz o tomto vyvýšenom mieste, ktoré sledujeme z diaľky vždy, keď autom ideme okolo Beckova.

Posledná časť trasy
obsahovala návštevu ešte dvoch vyhliadok, na ktorých človek pri dobrej viditeľnosti vidí pekný kus Považského podolia i okolité pohoria. Nám dnes bola táto možnosť odopretá vďaka nepriaznivému hmlistému počasiu. Nevadí, možno niekedy nabudúce sa tu opäť vyskytneme a výhľady uvidíme. Nechajme sa prekvapiť.

Do cieľa sme prišli po ukončení púte po náučnom chodníku drsnou asfaltkou vedúcou do obce Beckov. Nakoľko sme sa v polovici cesty museli rozlúčiť (môj povoz odchádzal skôr) neabsolvoval som úplný záver akcie. Neviem čo sa udialo na parkovisku v cieli a zrejme mi to ani nikto neprezradí a nepovie. A tak zostanem ochudobnený o posledné zážitky Silvestrovskej ak­cie.

Záver

Ďakujem všetkým za účasť. Za skvelú atmosféru a zážitky a za prítomnosť každého, čím neopakovateľne obohatil túto akciu.
Je mi veľmi ľúto, že na poslednú chvíľu museli odvolať svoju účasť Aďka, Ľudka a Maroš. Život je však raz taký. Raz to ide, inokedy nie.

Majte sa krásne a Dovidenia pri budúcej turistickej akcii.

Bolo len otázkou času, kedy k tomu príde. Každý rok na Silvestra nemôže byť dobré počasie. Ale zároveň platí, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. Preto sme si z mrholenia a neprítomnosti výhľadov veľa nerobili. Náladu nepokazilo ani takmer všade prítomné blato. Veď mohlo ešte viac pršať i blata mohlo byť viac. Až toľko, že by topánky vyzúvalo. Ale nie je až tak zle a možno práve preto sa nás zišlo tak veľa.

Nespoznávam Vincenta. Frfle, nadáva. Odhalil pokus o zmenu trasy. Bráni sa ako najlepšie vie. Ale mu to nepomáha. Lebo upravením trasy získame ako bonus altánok. Veľmi neochotne sa poddáva. A to je prekvapivé. Lebo doteraz ak bol na akcii on, zakaždým trval na zachovaní trasy. Nesmela sa skrátiť ani o meter a posunúť akýmkoľvek smerom tiež. Iné mu vlastne ani nezostávalo. Zostal by totiž sám.

V pláne je aj opekačka. Zatiaľ to však vyzerá viac na výrobu utopenca, ako na opekanie špekačiek. Len tá cibuľa nám chýba. To sa nám akože podarí zapáliť aj oheň? Drevo je mokré. Roman povedal, že sa podarí a hotovo. Ostatní chlapi poslušne lámu mokro-suché halúzky a nosia na kopu. Pod kopou sa na svoj životný výkon rozcvičuje Pepo. Roman nekecal. Pepo nezlyhalo. Zvýšená vlhkosť všade navôkol mu nezabránila v jeho činnosti. Síce zo začiatku to vyzeralo viac na údenie, ako opekanie, ale to netrvalo dlho. Miesta pri ohni sa začínajú zapĺnať.

Vincent sa úplne zmenil! Sám sa dožaduje zmeny trasy! A s úsmevom na tvári! Takýto obrat mi vyráža dych! Tak nie. Pri detailnejšom pohľade na vec zisťujeme, že Vincent má snahu vrátiť sa na pôvodnú trasu. Takže žiadne prekvapenie. No ale toto nie! Žiadne odbočovanie. Lebo by sme zbytočne strácali výšku. Šli by sme dole, ale len preto, aby sme potom znovu mohli ísť hore a dostali sa na tú výšku, kde sme už teraz. Nič by sme nezískali. A navyše, ešte máme plné bruchá od špekačiek.

Ďalšia zmena trasy. Vincentove protesty si už nik nevšíma. Proste treba zmenu. Situácia si to vyžaduje. Hlavne jeho situácia. Aby stihol aj odchod auta do Vrbového. Ak nechce, môže ísť aj peši. Ďalších asi 35 kilometrov. Znovu kapituluje. Musí. Už druhý raz za deň. Pamätný to deň.

Pri konci si podávame ruky. Zaznie jedno zo želaní „Nech je budúci rok lepší, ako bude!“ A takýchto múdrostí zaznelo viacero, len som si ich, žiaľ, nezapamätal. Naozaj treba natáčať, lebo mnoho vecí nenávratne pohltí prach času. A to je v nejednom prípade veľká škoda. A možno práve preto vláči Vincent tak veľa bateriek stále so sebou…

Ahojte, co ste to vybrali za trasu? Na silvestra 5 hodinovy okruh?

Ahoj Vincent,

tento rok si Silvestrovskú turistiku nenechám ujsť. A teda ani Dominik a Agátka, čo by hosťka. My budeme mať dopravu vlastným autom, ale keby niečo budeme mať z Vrbového určite jedno miesto voľné.