Dnes je: pondelok - 27.5.2024, Meniny má: Iveta
Aktualizované: 27.05.2024

Fotografie z roku 2014



On-line: 6

Akcie: 825

Foto galérie: 659

Videá: 286

Odkazy: 579

Komentáre: 1474

Login:

Heslo:

Detail akcie Najvyššie vrchy Borskej nížiny a ich okolie

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Jozef
Dátum:
nedeľa - 11.12.2022
Pohorie:
Borská nížina
Vzdialenosť:
20.6 km
Čas:
5h 30m
Stúpanie:
203 m
Klesanie:
203 m
Náročnosť trasy:
5
Body do rankingu:
43.1
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Vinco Vinco
Št - 08.12.
Jozef Jozef
Pi - 09.12.

Fotky a videa Videné: 53

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Bílkove Humence – Pri červenom kríži – Bahno – Slamený domček v Borskom Petre – Ježiš na Olivovej hore – Kopec Márie Magdalény (297 m) – Kamenec (281 m) – Dubník (289 m) – Bílkove Humence

Poznámka k akcii

Jedinečná príležitosť, ako navštíviť a zaevidovať najvyšší vrchol Borskej nížiny do svojho turistického životopisu.

Neváhajte a prihlasujte sa! Ďalšia takáto šanca nebude. Prichádza iba raz.


Navštívime minimálne 2, maximálne 4 najvyššie vrchy Borskej nížiny. Podľa chute, nálady, síl, počasia…

Najväčšími lákadlami sú jednoznačne najvyšší vrch s miniatúrnou kaplnkou na vrchole a domček so slamenou strechou. Zázraky nečakajte. Keby nebola zima, krátke dni a spol. išli by sme inde…

Zraz je v Dechticiach na parkovisku pred obecným úradom o 7.00 hod.. Odtiaľ, ak nás bude viac, pôjdeme podľa počtu jedným vozidlo. Cesta autom z Dechtíc trvá približne 40 min.

Komentáre:

Vinco

Vinco

1

Úvod

Po chorobe a skoro mesačnej pauze som sa na túto turistiku nesmierne tešil. Pracovný kolobeh mi spôsobil značné mentálne defekty grin a tak som nutne potreboval reset hlavy.

Pri sledovaní počasia na nedeľu nám sľúbený sneh vôbec nevadil, práve naopak. Horšie to bolo s avizovaným vetrom. My s Jožom sme ale aj napriek tomu išli do toho. Dnes v práci som sa dozvedel, že práve vietor odradil nemenovaných turistov od zúčastnenia sa na tejto akcii.

Hneď v úvode musím Joža pochváliť za zvolenú trasu a destináciu, v nie tak často našimi turistami navštevovanom geomorfologickom celku Slovenska. O to väčšie boli očakávania, čo nám Borská nížina ponúkne. S určitosťou sme vedeli, že dnes nás neskolia brutálne prevýšenia. Ale vystúpiť na najvyšší vrch geomorfologického celku, nech je akokoľvek nízky, sa vždy ráta. O to viac, keď ide o jedinečný zápis do turistického životopisu.

Dopravu sme riešili vozidlom, po tom čo sme sa úspešne a načas zišli s Jožom na dohodnutom mieste v Dechticiach, v bydlisku niektorých našich členov. Ani to nezavážilo, aby sa odhodlali pustiť sa s nami do tohto bláznivého dobrodružstva tongue wink

Štart

Po začiatku v obci Bílkove Humence, ktorý bol podľa Jožových očakávaní trochu dlhší, sme sa s dôverou a odhodlaní pustili do hltania metrov / kilometrov našej trasy.

Prvá zastávka

Prvú zastávku sme absolvovali pri vodnej nádrži s názvom Bahno. Než sme sa k „Bahnu“ dostali lemovali naše kroky prekrásne borovicové lesíky, ktoré boli prerušované holými stepnatými až púštnymi úsekmi. Naše nohy pri chôdzi nežne hladil mäkký, pieskový povrch. Bol to priam balzam na nohy. Sem tam sme otlačili dezén našich turistických topánok do bahna, ale nič strašné to nebolo. Naopak vo väčšej miere nám vŕzgal pod nohami sneh, ktorý už od štartu ustavične padal z neba na zem a pristál aj na naše oblečenie. Na počudovanie ten avizovaný vietor sčasti ustál. Hlavne, keď sme išli lesom a na voľnom priestranstve dal o sebe iba mierne vedieť. Sami sme sa tomu čudovali. K „Bahnu“ naše kroky viedli aj kvôli Jožovým keškám. To, čo sme v okolí a pri vodnej nádrži videli, vyvážilo krátke plánované odbočenie z trasy. Detailne sme si mohli pozrieť devastačnú prácu bobrov na niektorých stromoch. Pomyslel som si: „mať také pevné a výkonné zuby by bolo fajn“.

Druhá zastávka

Táto bola gastronomická. Hneď po „Bahne“ sme dorazili k rázcestníku Kalaštov, ktorý nás prichýlil pod prístrešok. Súčasťou miesta je aj výučba z prírodopisu a hudobná výchova. S Jožom sme si to pekne podelili. Jožo si zopakoval určovanie stromov a ja zas hru na „Dendrofón“. Hru na tento zvláštny hudobný nástroj sme zdokumentovali vo videu. Takže môžete sa tešiť aj na hudobnú vložku grin v pripravovanom videu. Po občerstvení naše kroky viedli do obce Borský Peter.

Tretia zastávka

Očakávaná obec nám mala čo ponúknuť. Na námestí nás privítal Slamený domček s pekným betlehemom na priedomí. Ako sme sa dočítali „slamený domček“ v minulosti slúžil ako „malý sedliacky dom“. Do jeho vnútra sme sa nedostali a tak nám musela stačiť iba vonkajšia prehliadka.

Štvrtá zastávka

Cesta k tejto zastávke začala ako inak asfaltom. Za dedinou už naše nohy výskali od radosti. Prečo? Lebo opäť začali šliapať po príjemnom a mäkkom piesku alebo nie hlbokom bahníčku. Od tejto chvíle už boli vidieť aj naše kopcovité ciele. Majestátne sa vypínali nad rovným okolím a kričali „už čakáme na vás“.

Štvrtou zastávkou je čerešnička na našej turistickej torte. Už od úpätia Kopca Márie Magdalény sme dostali zabrať grin Po pár metroch sa brutálne grin naklonila rovina. Úplne vyčerpaní sme úspešne s Jožom vystúpili na tento 297 metrový monument okolia. Bonusom vrcholu je kaplnka zasvätená sv. Márii Magdaléne. Informačná tabuľa nám prezradila, že na sviatok sv. Márie Magdalény sa tu každoročne koná hodová sv. omša. Za povšimnutie stojí pri vstupe asi sto metrov od kaplnky aj na podstavci socha kľačiaceho Krista Pána na hore Olivovej. Po prehliadke sme pokračovali ďalej.

Piata zastávka

S Jožom sme si mysleli, že pred Dubníkom, čo je druhý najvyšší vrch Borskej nížiny už nič nebude. Avšak nazretie do mapy nám okamžite zmenilo plán trasy. Bola by škoda neobohatiť itinerár navštívených vrchov, keď aj tretí najvyšší vrch je tak blízko. Kto by čakal od Kamenca brutálne kamenisté zrázy je na veľkom omyle. Kamenec je pekne, mierne zaguľatený trávnatý kopec, ktorý by sme si v inom pohorí ani len nevšimli. No teraz mal cenu zlata grin Bonusom tohto vrcholu je, že sú z neho vidieť obidva najvyššie kopce ako na dlani. A práve k viditeľnému druhému favoritovi Borskej nížiny viedli naše ďalšie kroky. Tento vrch je viditeľný počas celej trasy k nemu, aj vďaka osadenému televíznemu vysielaču na jeho vrchole.

Posledná zastávka

Vrch Dubník nie je ničím výnimočný, iba ak pre prijímateľov televízneho signálu. Na vrchu je budova a spomínaný televízny vysielač. My sme s Jožom spravili pár foto a video záberov. Nezabudli sme na spoločnú fotografiu a potom sme vyrazili do cieľa – do obce Bílkove Humence, ktorá je z vrchu nadohľad.

Záver

Vôbec nebanujem, že som na tejto akcii bol. Práve naopak by som si vyčítal, keby som ju vynechal. Krásne prostredie, nádherná zvláštna príroda, jedinečné stromy a sneh do toho malo neopakovateľnú atmosféru.

Ďakujem Jozefovi, že akciu vymyslel a že sme mohli byť spolu na tejto výnimočnej akcii.

komentár: 1324 pridaný: 12.12.2022 - 18:23