Dnes je: pondelok - 5.12.2022, Meniny má: Oto

Úvod

Aktualizované: 03.12.2022

Návštevy: 84243

Fotografie z roku 2013



Akcie: 720 Foto galérie: 570 Videá: 236 Odkazy: 553 Komentáre: 1296

Login:

Heslo:

On-line: 4

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Vinco
Dátum: sobota - 27.08.2022
Pohorie:

Navštívené pohoria:

Malé Karpaty, Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina
Malé Karpaty
Vzdialenosť: 99.6 km
Čas: 23h 24m
Stúpanie: 2196 m
Klesanie: 2216 m
Náročnosť trasy: 10+
Body do rankingu: 235.9
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Vinco Vinco Št - 18.08.2022
Hosť 1 Hosť 1 So - 27.08.2022

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Nové Mesto nad Váhom, žel. stanica – K1 Čachtický hrad – K2 Veľká Javorina (Holubyho chata) – K3 Myjava – K4 Bradlo – K5 Prekážka – cieľ Špačince

Poznámka k akcii

Zo soboty na nedeľu (27.8. – 28.8.) sa uskutoční 38. ročník Pochodu ŠPCH – Špačinská stovka

Vybral som si ju, pretože som ju ešte nebol a chcem ju zaradiť do troch stoviek tohto roku pre dosiahnutie odznaku MALOKARPATSKÝ SUPERDIAĽKOPLAZ. Trnavskú stovku už mám. Chcem prejsť aj Špačinskú stovku a v septembri určite idem aj na Teslácku stovku. Držte mi palce.

Kto chce, môže sa pridať.

Začiatok je na železničnej stanici v Novom Meste nad Váhom od 6.00 hod. do 9:15 Cieľ je v Špačinciach do 11.00 hod.

Info o Špačinskej stovke – Pochode ŠPCH – 38. ročník: https://www.facebook.com/…inskastovka/https://stayhappening.com/…-E2ISURKC7BO

Komentáre:

Vinco Vinco
1

Úvod

Na Špačinskú stovku som sa veľmi tešil. Za prvé som ju nemal ísť sám, lebo účasť prisľúbil aj Rado a za druhé, chcel som si zaspomínať na trasu medzi Višňovým a Myjavou, ktorú som prednedávnom išiel, v rámci môjho „výletu“ z domu na Veľkú Javorinu. To prvé sa nesplnilo. Rado dal prednosť pobytu pri mori v Chorvátsku, a tak nemohol otestovať svoju odolnosť na trase tejto stovky, čo veľmi chcel. A to druhé sa mi splnilo. Trasu medzi Višňovým a Myjavou som si opäť naplno vychutnal.

Dopravu som riešil podľa možností. Začiatok štartu stovky bol naplánovaný na 6.00 až 9.30 hod. No mne žiadny spoj do Nového Mesta nad Váhom nešiel skôr, ako s príchodom o 7.17 hod. Tá hodina navyše by prišla vhod, ale čo už. Kec-še-neda, ta-še-neda. Do Piešťan som sa doviezol autom a do Nového Mesta rýchlikom. Registrácia bola trochu zdĺhavá, ale dojem z čakania vykompenzovala štartovacia borovička ponúkaná organizátorom. Samozrejme, že som nepohrdol tongue wink Po tejto procedúre som vyštartoval – sám.

1. kontrolný bod – Čachtický hrad (10 km)

Po úvodnej časti mestským asfaltom ma žltá turistická značka voviedla do Malých Karpát. Už na začiatku som „zablúdil“. Zmiatla ma akási divná žltá značka. Chvalabohu som si to skoro všimol a vrátil na dobrú cestičku. Potom to už išlo ako po masle.

Prvých turistov som stretol až tesne pred klesaním do Višňového, za rázcestníkom „Pod Drapliakom“. Dvaja chlapi sa ma držali „za oči“. No ja som pri šmykľavom klesaní k potoku Jablonka „stratil pud sebazáchovy“ a klesanie som absolvoval rýchlejšie, ako spomínaní chlapi boli schopní akceptovať. Opäť som išiel sám.

K prvému kontrolnému bodu ma vyviedlo výživné stúpanie. Úsek som si pamätal z minulosti, kedy sme ho s viacerými členmi spolku absolvovali opačne. Na Čachtický hrad po pečiatke a zápise dorazili ďalší traja chlapi. Ja som sa dlho nezdržiaval, šup ďalšia borovička tongue wink do bruška a poď ho ďalej.

2. kontrolný bod – Veľká Javorina (31 km)

Po známom zídení po zelenej značke do Višňového, prišla na rad veľmi príjemná časť trasy až do obce Cetuna. Síce veľká časť vedie po asfalte, ale nie je to také strašné. Naopak veľmi zaujímavé a hlavne nenáročné čo do prevýšenia. V časti medzi Višňovým a Lubinou som sa spojil s dočasným spolu-turistom Nikolasom. Išiel hodnú chvíľu predo mnou, a keď som ho konečne dobehol a prihovoril sa mu nenamietal, aby sme ďalšiu cestu išli spolu. Vo dvojici sa ide lepšie, ako samému – konštatovali sme obidvaja.

V Lubine sme si spoločne doplnili v miestnom obchode pitné zásoby. Do ruksakov sa pakovali aj energetické nápoje. Skúsenosti z minula, mi to jednoznačne potvrdili, že prídu v kríze vhod.

Než sme začali stúpať na Veľkú Javorinu, absolvovali sme občerstvenie v Country Saloone na námestí Cetuny. Posilnenie sme veľmi potrebovali. Pivko a kofola prišla nanajvýš vhod. Jedlo sme odmietli. Z minula som vedel, že stúpanie na Veľkú Javorinu by s plným bruchom narobilo obrovské škody. I s prázdnym bruchom, ale za „výdatnej podpory“ slniečka cool grin sa nám ťažko, preťažko stúpalo hore. Trasa hore po asfaltke je nekonečnááááá­ááááááááááá. Utrpenie nám aspoň na chvíľu uľahčila krátka zastávka na odpočívadle pri Lesníckej chate pod Javorinou. Po 1.5 kilometri sme úspešne dorazili na Holubyho chatu.

Opäť – zápis, pečiatka, borovička grin A potom už hor sa k občerstveniu. Objednali sme si polievku a jelení guláš. Pivko a kofola nemohla chýbať. Nohy sa nám za oddych tiež poďakovali. Asi tak na tridsať minút sme zabudli na „stovku“ a len tak oddychovali. No potom bolo treba vyraziť. Čakal nás príjemný zostup na Myjavu.

3. kontrolný bod – Myjava (47 km)

Úvodná časť je veľmi príjemná – po hrebeni Veľkej Javoriny. A aj ďalej nás netrápili príliš veľké „kopčeky“. Pred Dibrovovým pomníkom Nikolasovi začali „haprovať“ nohy. Predbežne sme sa teda rozlúčili, ak by sa mu to nechcelo lepšiť. No pred Vrchom Slobodných ma opäť dobehol a od tejto chvíle sme zostali spoločníkmi až na Dobrú Vodu – po odbočku na Dobrovodský hrad, kde Nikolas definitívne ukončil svoju púť Špačinskou stovkou.

Na Myjavu sme opäť museli doputovať po nepríjemnom asfalte. Aj tu sme dopĺňali pitné zásoby, návštevou Billy. No najprv sme absolvovali na autobusovej stanici zápis, pečiatku a borovička tentoraz nebola cool grin

4. kontrolný bod – Chata Bradlo (58 km)

Po nákupe zásob v Bille bola našou spoločníčkou cez celú Myjavu opäť asfaltka. No hrôza. Asfaltové vykúpenie zabezpečila až odbočka na Polianku pri cintoríne. V tejto časti sa už aj slniečko začalo ukladať k spánku. Chvíľu nám ešte svietilo na cestičku. No keď sme dorazili na Holubací vrch, jas našich čeloviek už osvetľoval našu cestu na Bradlo.

Po výživnom a náročnom stúpaní po zjazdovke sme dorazili ku Chate Bradlo. Na chate to riadne žilo. Občerstvenie fungovalo na jednotku. Najprv bol povinný zápis, pečiatka. A áno. Aj borovička tentoraz bola grin Snáď ste si nemysleli, že bez nej odídem tongue wink A s Nikolasom sme ani pivom a kofolou nepohrdli. Desať či pätnásť minút sme sedeli a oddychovali. A potom nohy zavelili – ideme!

5. kontrolný bod – Prekážka (84 km)

Po tom čo sme odišli od chaty Bradlo, nás opäť vytrápila asfaltka. Tentoraz nám asfalt hodila pod nohy Brezová pod Bradlom. A ani keď sme vyšli z Brezovej to nebolo iné cool grin Dlhé Rovne sú naozaj dlhé a rovné a hore – po asfalte. Hrôza. Na psychiku pôsobiace monotónne asfaltové stúpanie to je. Vytúžené uvoľnenie prišlo až s odrazom čelovky od rázcestníka s nápisom – Dlhé Rovne grin Hurá! Sme tu! Vykríkli sme.

Odtiaľto až po Dobrú Vodu je to rovina. Akurát v tej tme som nevedel nič identifikovať, hoci som po tejto trase už išiel niekoľkokrát. Pri odbočke k Dobrovodskému hradu sme sa s Nikolasom rozlúčili. Jeho nohy už takýto fyzický nápor nezvládali a tak skončil a zostúpil dole k rázcestníku Mariáš, kde má jeho rodina chatu.

Po rozlúčke a od Dobrej Vody začali moje nohy hltať výstup na Mihalinovú. Po legendárnom výstupe, no tentoraz prvý krát z opačnej strany, ma onedlho privítala Cerová – horáreň. Ešte stále boli moje nohy v poriadku a ochotne kráčali ďalej. Od Cerovej až po Prekážku ich opäť „hladil“ cool grin asfalt – nekonečný asfalt. Dokonca sa vypýtali, že ony chcú bežať. Tak som ich nechal. Aspoň cesta ubiehala rýchlejšie. A tu zrazu Prekážka. V tom čase, keď som prichádzal na Prekážku bolo na mne všetko mokré. Postaral sa o to intenzívny dážď. Kontrolný bod, rozumej auto s dvomi chlapmi v ňom. Oni schovaní a ja moknúci na daždi.

Po zápise a pečiatke som pridlho nelenil a vyrazil ďalej. Lež opäť prišlo k chybe z mojej strany. Namiesto doprava som odbočil doľava. Po asfalte do Naháča. No to by som si dal. Ale chlapi boli féroví a jeden z nich vybehol z auta a správne ma nasmeroval.

Cieľ – Špačince (100 km)

Ešte spomeniem, že po mojej otázke koľko kilometrov ma čaká z Prekážky do cieľa, som dostal od chlapov odpoveď – šestnásť kilometrov. No zbohom. Vedel som, že bude väčšina opäť po asfalte a v intenzívnom daždi. No ešte skôr pri stúpaní na Mihalinovú som si povedal, že keď dorazím na Prekážku, tak do cieľa už dôjdem aj s bodákom v zadku. A tak aj bolo. Hoci cesta po Hornej a Dolnej Krupej bola nekonečná, hlavne na psychiku a po odbočke za Dolnou Krupou bola poľná cesta rovná a nekončiaca sa ako letisko, ani to ma nezlomilo a úspešne som dorazil do cieľa.

Záver

Do cieľa som dorazil posledný ale šťastný, že som to dokázal. Bolo pár turistov i cyklistov, ktorí to vzdali. No môj prípad to nebol. Hlavu a odhodlanie som mal pozitívne naladené. Som rád, že som Špačinskú stovku absolvoval a už teraz sa môžem tešiť na stovku – Teslácku.

Na koniec chcem poďakovať môjmu stovkarskému parťákovi Nikolasovi za spríjemnené kilometre pri putovaní – Špačinskou stovkou.

Nabudúce dovidenia!

komentár: 1288 pridaný: 30.08.2022 - 22:44

Reakcie na komentár 1288

Peter Peter
1

Super výkon Vinco, GRATULUJEM!!!!

komentár: 1289 pridaný: 01.09.2022 - 20:40

Reakcie na komentár 1289

Vinco Vinco
1

Úprimne ďakujem Peťo.
Práve strihám video. V ňom bude viac „zážitkov“ grin ako na fotkách.
Bola to výborná akcia. Ďalšia skúsenosť, ktorá mi dala veľa.

komentár: 1290 pridaný: 01.09.2022 - 20:56