Vinco
Úvod
Jozef znovu vymyslel BOMBOVÚ trasu. Niektorý z turistov spolku poznamenal, že „vymetáme“ menej známe trasy v Strážovských vrchoch a má pravdu. Ja sa tomu nebránim a ani nebudem. Jozef, len tak ďalej!
V úvode mi ešte dovoľte spomenúť, že ako hostka bola s nami Kowova
manželka – kvetinka Renátka. Na konci túry som pochopil,
že bola hlavne kvôli tomu, aby mal kto Kowa ťahať 
Bol ustavične na
chvoste kolóny a tak mi z toho vyliezlo, že bude musieť s nami chodiť
častejšie a riadne trénovať.
Ešte sa chcem Jožovi poďakovať, že nás bezpečne dopravil na
i z akcie svojim tátošom. Parkovali sme v obci Podlužany pri cintoríne.
Počas cesty sme si po dlhej dobe dopriali kávičku v Mekáči, ktorý sa
dočasne premenoval na Zadarmovce Po príchode na štart sme zistili, že
Maroš už na nás čaká a tak sme mohli vyraziť.
Prvá čerešnička
Po dva a pól kilometri sme dorazili k zaujímavému stromu. Tým stromom je
starý, vzácny a tajuplný 340 ročný Rákociho dub. Dovolil
som si ho na pár desiatok sekúnd objať a v tichosti sa s ním porozprávať
Jozef ani chvíľu neváhal dub preskúmať zo všetkých svetových strán a
výšok. Jeho dron sa mal čo obracať, ako ste mohli sami vidieť na
fotografiách i videu. Je to naozaj zaujímavý živý objekt vhodný
návštevy.
Druhá čerešnička
Po lúčkach i rôznych typoch lesíkoch sme sa priblížili k vrchu Vysoká. Rovinky sa postupne menili na sestry trochu i viac naklonené až napokon posledný prudký úsek nám „vytlačil“ na čelo pot. No námaha stála za to. Na Vysokej sme sa chvíľu zdržali. Teplý čaj i jedlo celkom prišlo vhod. Mne určite.
Poskytnutú prestávku sme využili aj na odovzdávanie certifikátu.
Tentoraz sa stal obeťou Mišo. Po útrapách a naťahovaní
času konečne doklepal tri kilometre, ktoré mu k certifikátu chýbali. No to
Ti trvalo Michal 
Inak, Mišo dorazil do 845 kilometrov
vzdialeného hlavného mesta Švajčiarska – do Bernu.
Zabudol som spomenúť, že počas celej trasy nás sprevádzalo nádherné počasie. Občas trochu zafúkal vetrík, no nič strašné to nebolo.
Tretia čerešnička
Postupne a napokon cez Trebichavské sedlo nás cestička doviedla na vrchol našej trasy. Výstup naň nebol tak strmý ako na Vysokú. V pohode a hlavne spolu (Kowo príliš nezaostal) sme dorazili na vrch Kňaží stôl. Aj tu bola prestávka. Aj tu vzlietol Jožov dron. Certifikáty sa tu síce neodovzdávali, ale zato vrcholové medaily áno. Príkladne a zodpovedne sa o tento akt postaral Jozef. Ďakujeme. Nabudúce som na rade ja.
Musím povedať a ozrejmiť úvodné slovné spojenie „BOMBOVÁ“ trasa. Naozaj to bola výnimočná a pekná trasa. Na relatívne krátkej trase som dávno nezažil toľko pekných vyhliadok. Neboli kruhové, ale aj tak prekrásne. V tomto Jozef u mňa určite zabodoval. Ja som si turistiku veľmi užíval a užíval som si aj prítomnosť skvelých ľudí.
Štvrtá čerešnička
Touto čerešničkou bol vrch s názvom Baba. A bol tak trochu Déjà vu preto, lebo sme na Babu vyliezli dva krát. Miesto sme využili aj na posedenie ale iba raz, pri ceste na Kňaží stôl. Ponúka výhľad na severný cíp Podunajskej pahorkatiny a pozornosť pri bádaní zaujme aj zrkadliaca sa vodná nádrž Prusy pri Bánovciach nad Bebravou.
Piata čerešnička
K vrchu Bradlo vedie od Baby pohodová nenáročná trasa. Žiadne brutálne prevýšenia nás už nečakali iba zostup do cieľa. Skôr ako sme zahájili zostup do Podlužian, zamestnávalo nás kochanie sa na Bradle. Výhľad je situovaný smerom na severozápad. Dá sa povedať na hlavnú časť Strážovských vrchov a dušička turistu si príde na svoje. Proste nádhera. A hovorím Vám, nie len tu. Na tejto trase každý navštívený kopec sa rovná výhľad.
Záver
Posledná časť klesania viedla už nami prejdenou časťou. Ráno tam a večer späť. Druhý krát okolo Rákociho duba a po zelenej turistickej značke, po príjemných lúkach, cez zaujímavý stromový koridor sme doputovali do cieľa – k cintorínu v Podlužanoch.
Ja som si nesmierne oddýchol a načerpal nových fyzických i mentálnych
síl. Spoznal som na turistike Kowa a Kowovu manželku kvetinku Renátku.
Opäť som bol s Mišom na túre Opäť som bol s Marošom na túre
Maroš, pozdravuj Aďku. Škoda, že nemohla ísť a škoda, že nemohla
ísť iná ďalšia hociktorá naša kvetinka, aby bola
minimálne do tandemu k Renátke. Škoda. Ako sa hovorí „človek mieni, pán
BOH mení“. Snáď už nabudúce to vydá.
Ďakujem pánu BOHU za možnosť zúčastniť sa a všetkým spolu-turistom za skvelú spoločnosť a výnimočnú atmosféru.
Nabudúce dovidenia!
užite si to aj za nás…