Jozef
S Ivanom prichádzame na vytipované parkovisko v Doľanoch takmer na sekundu presne. Na križovatke mu takmer dávam prednosť pri odbočovaní na vedľajšiu cestu. Iba takmer. Asi z mojej strany fúkal o niečo priaznivejší vietor. Obaja totiž prichádzame z inej svetovej strany. Ivan cestou vedúcou popod Malé Karpaty a ja zase od Trnavy.
Prichádzame na parkovisko, ale neparkujeme. Nie, že by tam nebolo dostatok miesta. Parkovisko bolo prázdne. Len ceduľka na budove predajne náboženskej literatúry bola proti. Keby len proti, vyhrážala sa odtiahnutím. Chvíľu sme zvažovali, či až tak budeme vadiť, veď je nedeľa… nakoniec sme sa radšej rozhodli nájsť nejaké iné parkovisko.
A je to tu. Cintorín zlyhal. V jeho blízkosti sa tradične nachádza parkovisko. Nie že by tomu nebolo tak i v Doľanoch… Lenže my sme dve autá. A nechceme napoly zaplniť celé parkovisko na takmer celý deň. Ďalším želiezkom v ohni je kostol. Je to dobré želiezko, ale aj omša je. Práve teraz. Takže zase nič. Začínam rozmýšľať, či sme sem prišli šľapať a hľadať kešky, alebo sa voziť autami po dedine.
Konečne nejaké miesto. Dostatok miesta na uličke. Tráva vyjazdená, udupaná, čiastočne vysypaná kamienkami. Toto miesto jednoznačne slúži domácim ako parkovisko. Slúži, ale nie dnes! Je voľné! Domáci by ani okom nestihol mrknúť a už sme parkovali.
Napriek tomu to ešte nebolo to posledné miesto. Našťastie iba pre jedno z našich vozidiel. Ivan musel svoje auto posunúť, ale iba o zopár metrov ďalej. Z jedného z neďalekých domov totiž vyšla pani a požiadala ho, nech sa radšej trochu posunie. To aby sa jej ľahšie vychádzalo z garáže. A Ivan auto radšej posunul. Keď si pani nie je istá, treba radšej posunúť. Nech nie sú plechy na aute zbytočne vlnitejšie, ako je treba…
Úspešne postupujeme. Zrazu kríž. Tu niekto umrel. Má tu aj fotku. Rozmýšľame. Čo sa asi mohlo stať? Lesník, na ktorého padol strom? Alebo poľovník? Či turista? Ivan je čoraz viac zachmúrenejší. Zrazu z neho vypadlo „bol o rok mladší ako ja“.
Už sme zistili, čo sa stalo. Tentoraz robím na tejto akcii Vincenta ja. Dostal som to z okoloidúceho. Bol to športovec. Rád v týchto miestach bicykloval. Zdravo sa stravoval. A zrazu infarkt. Aspoň pri činnosti, ktorú mal rád. Svedčil o tom aj úsmev, ktorý mu zostal na tvári. Ako je to možné? Veď športoval, zdravý životný štýl preferoval… No nič, keď prídem domov, tak si preventívne urežem zo slaninky.
A teraz na veselšiu tému. Chlapík nám dal aj typ na turistiku. Výstup na Vápennú z tejto strany. Vraj pekne vidieť kamenný masív Vápennej. Tu to je: https://sk.mapy.cz/s/maramuhedu Nuž porozmýšľame. Možno na jednej z budúcich akcií…