Dnes je: pondelok - 5.12.2022, Meniny má: Oto

Úvod

Aktualizované: 03.12.2022

Návštevy: 84243

Fotografie z roku 2016



Akcie: 720 Foto galérie: 570 Videá: 236 Odkazy: 553 Komentáre: 1296

Login:

Heslo:

On-line: 4

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: sobota - 15.01.2022
Pohorie: Považský Inovec
Vzdialenosť: 12.3 km
Čas: 4h 26m
Stúpanie: 630 m
Klesanie: 630 m
Náročnosť trasy: 4
Body do rankingu: 44.6
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Jozef Jozef St - 12.01.2022
Vinco Vinco St - 12.01.2022

Sorry. Nemôžem. Najskôr budem môcť ísť až o týždeň neskôr.

Maroš Maroš Št - 13.01.2022
Ivan Ivan Pi - 14.01.2022
Marek Marek Pi - 14.01.2022
Hosť 1 Hosť 1 So - 15.01.2022

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Podhradie – Podhradie, chaty pri vlekoch – jaskyňa Opálená skala – Úhrad (685 m) – Mačacia skalka – Skala pri holých brehoch – Skalné okno pod Úhradom – jaskyňa pod Úhradom – Podhradie, chaty pri vlekoch – Topoľčiansky hrad – Podhradie

Poznámka k akcii

Odchod o 08:00 hod. z Piešťan

Nezabudnite si čelovku. Zíde sa pri návšteve jaskýň.

Komentáre:

Jozef Jozef
1

Pôvodne sme mali ísť niekam inam. Na Veľký Manín. Aj zostava mala byť trochu iná. Mali ísť severanky zo severu ešte kúštik ďalej na sever. A nešli. Nie že by nechceli ísť… len im niečo do toho došlo. Asi severák. Rýchlo vymýšľam novú trasu. Ivan súhlasil. Vyzeralo to, že pôjdeme iba my dvaja, keď tu zrazu… Dosť nás bolo. Tak akurát.

Bez problémov parkujeme v Podhradí. Hrad na dohľad. Hurá na hrad! A už je po hurá. Dnu sa dostane iba vietor. Mreža je zamknutá. Toto by nahnevalo aj Tatárov. Takže moment prekvapenia nezabral. No dobre. Dobre. Aj tak s nami nevybabrete. Veď my si hrad poobzeráme aj tak. A z vtáčej perspektívy. Vrtuľky sa už točia… Len si budeme musieť počkať na obrázky. Určite budú nádherné. Svedčí o tom aj malý displej mobilu…

Čaká nás jaskyňa. Pred ňou v čakaní pokračujú ostatní. Čakajú na mňa a Mareka. Ten ešte vo vnútri nebol. A ja ešte k tomu hľadám kešku. Doteraz sme sa flákali… ale teraz, teraz nás čaká vrch Úhrad. Rozhovor trochu viazne. Nie že by nebolo o čom… Môžu za to občasné výhľady na hrad. Fotiť treba, pre budúce generácie… a popri tom sa pokúsiť chytiť dych. Nie, nie je to až taký stupák. Len cez zimu tá kondička, ako to povedať. Trochu podriemkáva zimným spánkom.

Úhrad. Kedysi tu bývalo hradisko. Teraz tu vládnu stromy. Kedysi tu nebol žiaden výhľad. Dnes taký maličký a zrovna priamo na Topoľčiansky hrad. Celkom pekný, aj výhľad aj hrad… A teraz dolu k Mačacej skalke. Pri jej vrchole je ukrytá skalná ihla. Vraj jediná v Považskom Inovci. A ako bonus čiastočné výhľady. A teraz nechoď tam.

Nasleduje neznáma vyhliadka, skalné okno, jaskyňa pod Úhradom. Presne v tomto poradí. A tu som trochu zlyhal. Zle som si zapamätal, kde má byť keška. Hľadáme ju, hľadáme, ale pod skalou. A ona je v strome a zopár desiatok metrov od nás. Trochu som Mareka povláčil takzvanou Romanovou skratkou. Doslova. Zrazu pred nami hradba v podobe svahu kopca. Keď som sa zorientoval, kam vlastne máme ísť… Hádate správne. Tam hore…

Skalné okno potešilo. Ostatní však boli rýchlejší a už sú pri druhej jaskyni. Kým sme tam prišli, už horel malý ohník. Opeká sa. Musíme sa posilniť, aby sme mali dostatok síl na prieskum jaskyne! Tak dobre. To nebol hlavný dôvod. Ale keď už sme to sem hore vyteperili… A nielen špekačky. Marek vytiahol lopárik, cibuľu… No proste, radosť sa pozerať, a ešte väčšia jesť…

Ideme domov. V aute sedíme štyria. Traja keškári a jeden ešte normálny. Marek. Trochu líznutý, ale ešte odoláva. Zatiaľ. A chvíľu ešte asi bude. Kto ho vie, kto sa skôr stane keškárom? Marek či Vincent? Uvidíme. O zopár mesiacov či rokov uvidíme. Možno. A možno nikdy. Dosť sa na našich keškárskych rečiach smial. A úprimne! Mám rád úprimný smiech. A ten neraz býva nákazlivý. A preto sme mali všetci veselú cestu domov…

komentár: 1176 pridaný: 21.01.2022 - 14:27